Mgr. art. Zlatuška Vincentová bola pre tanečné umenie na Slovensku významnou a nezabudnuteľnou osobnosťou. Náš portál sa rozhodol na základe komunikácie s Mgr. art. Janou Gallovich Bílkovou, ArtD. uverejniť niekoľko cenných materiálov, spomienok, publikácií, prekladov odbornej literatúry určených pre pedagógov tanca, ktoré napísala a preložila práve Mgr. art. Zlatuška Vincentová. Poverenie od tejto významnej pedagogičky publikovať všetky materiály udelila ešte počas svojho života samotná pani Vincentová Jane Bílkovej, nakoľko jej nesmierne záležalo na tom, aby sa dostali k študentom, pedagógom a všetkým, ktorí v oblasti tanca pracujú.
V úvodnom profilovom článku si slovami jej blízkych, známych, priateľov i profesionálov v oblasti tanečného umenia pripomenieme Mgr. art. Zlatušku Vincentovú. Materiál zosumarizovala v roku 2016 Mgr. art. Jana Bílková, ArtD.
V nasledujúcich týždňoch vám budeme postupne prinášať všetky dostupné materiály Mgr. art. Zlatušky Vincentovej a veríme, že zaujmú nielen odbornú verejnosť, ale v mnohom obohatia aj milovníkov tanečného umenia.
Abstrakt
Príspevok sa zaoberá životným poslaním významnej pedagogičky, reformátorky tanečného odborného školstva na Slovensku pri príležitosti jej životného jubilea. Zlatuška Vincentová pred nedávnom oslávila 85. rokov. Vznikol tak DVD dokument na počesť tejto mimoriadne pracovitej osobnosti, ktorý dokladá jej osobný prínos pre tanečné školstvo, bohaté skúsenosti, jej cestu k tanečnému umeniu na Slovensku od r.1951. Popisuje jej postavenie v reforme tanečného odborného školstva, boj o založenie osemročného štúdia tanca pre výchovu profesionálnych umelcov. Dokument predkladá nielen svedectvá, ale taktiež video dokumentáciu (z osobných zdrojov súkromného archívu Vincentovej.) Upozorňuje na významné osobnosti, spolureformátorov v boji o samostatné tanečné školstvo na Slovensku (keďže v tých časoch sme boli ešte v Československu). DVD dokument je nesporným dôkazom týchto zásluh. Taktiež dlhoročná odborná prekladateľská činnosť Vincentovej je dôkazom celoživotného pôsobenia na Slovensku. Spolužitie s akademickým sochárom, scénografom Danielom Gálikom bolo pre Vincentovú prínosom taktiež v jej umelecko-pedagogickej činnosti.
Úvod
Zlatuška Vincentová pôsobí na Slovensku od roku 1951. Jej autentické výpovede v DVD dokumente sú toho dôkazom. Spomína na Konzervatórium takto: „Ak si správne pamätám, bol na Konzervatóriu už zriadený tanečný odbor (od r. 1949). Učili v ňom iba dve interné profesorky: pani Eva Jaczová a Magdalena Panovová. Väčšina externých pedagógov pôsobila doobeda v SND, čo veľmi sťažovalo organizovanie vyučovania. Preto vedenie školy vypísalo v r. 1962 KONKURZ na miesta interných pedagógov. Podmienkou bolo absolutórium VŠMU a desaťročná divadelná prax. Tieto podmienky som vtedy spĺňala, prihlásila som sa a uspela. 1. septembra 1962 som nastúpila svoju pedagogickú cestu.“
Takto sa začína cesta s pani Vincentovou, hlavnou protagonistkou celého DVD dokumentu a tým i naše spoločné stretnutia a spolupráca na prípravách dokumentu a zbierania cenných výpovedí, informácií, fotografií, rozhovorov. Cítila som potrebu zachytiť a spracovať informácie o tejto jedinečnej osobnosti, žene veľkých cností, ktoré ju sprevádzajú celým životom, sú to: skromnosť, pokora, pracovitosť. Viem, že ona sama by si taký dokument neželala, jej skromnosť by jej to nedovoľovala. Myslím si, že je povinnosťou nás mladších pedagógov takýchto ľudí si uctiť za ich celoživotné dielo a za ich obetavú prácu vo všetkých smeroch. Na základe jej autentických a jedinečných výpovedí sa zakladá dokument DVD, ktorý je akýmsi vizuálnym curriculum vitae Zlatušky Vincentovej.
1 Tanečné odborné školstvo na Slovensku – ako sa “rodili” zmeny
Vincentová spomína takto, citujem: „Vtedy bolo profesionálne štúdium tanečníkov päťročné, nadväzovalo na ukončenú základnú školu –tzn. začínalo sa vo veku 15 – 16 rokov, teda v nevhodnom veku, kedy je telesný vývoj takmer ukončený a telo je – ľudovo povedané – málo ohybné. Teda vzdelávacie a pedagogické výsledky nemohli byť v porovnaní so zahraničím dostačujúce. Veď iba v tzv. „východnom bloku“ mali takmer všetky vtedajšie ľudovodemokratické republiky už dlhšie vybudované 8-9 ročné SAMOSTATNÉ TANEČNÉ ŠKOLSTVO. Okrem toho súčasné baletné scény kládli na tanečníkov stále vyššie a vyššie umelecké a interpretačné nároky. I tak – zriadenie tanečného odboru na Konzervatóriu bolo historicky významným krokom. Pred tým prichádzali do SND žiaci zo súkromných baletných škôl a doškoľovali sa až v praxi, v divadle – a po zriadení TO vychádzali odborne školení tanečníci s maturitou, ako napr. Gabriela Záhradníková, Florentína Lojeková, Viera Zlochová-Kolárová, Janko Haľama, Zoltán Nagy, Miklós Vojtek, Jozef Dolinský st. – aby som spomenula aspoň niektorých. Spomínam si, ako sme s pani Jaczovou (to už som učila na Konzervatóriu) každú možnú chvíľu – bez ohľadu na stránkové dni alebo návštevné hodiny – bežali na Odbor školstva (myslím , že na vtedajšom Mestskom národnom výbore) k istému p. Grexovi, ktorý mal tento rezort na starosti a „vrazili“ do jeho kancelárie (sekretárku pani Jaczová ľahko zdolala). Sedeli sme spolu na sedačke a držali sa za ruky. Pani Jaczová veľmi razantne zdôvodňovala potrebu reformy tanečného školstva. Keď sa veľmi „rozohnila,“ upozorňovala som ju stiskom ruky. Keď sa vystupňoval jej temperament, vyhlásila: „teraz rokuj ty!“ –vyšla na chodbu, dala si meprobamat a keď sa upokojila, vrátila sa a pokračovala v rokovaní ďalej. Takýchto „ návštev“, pre spomenutého pána nepríjemných, sme absolvovali veľmi veľa.
Českí a slovenskí odborníci sa teda dali spoločne do boja za zvýšenie úrovne vzdelávania tanečných umelcov. Tento boj trval celých 15 rokov – hoci už školský zákon z r. 1960 obsahoval paragraf o predĺžení štúdia tanečníkov, samozrejme v rámci hudobného školstva. Dôvody, prečo sa tento zámer nedá realizovať, sa vždy našli, vtedajším nadriadeným orgánom balet na srdci až tak neležal.
Obrat nastal v apríli 1974 – teda po 14 rokoch. Vtedy sa do tohto procesu vložil Zväz slovenských dramatických umelcov (jeho hudobno – dramatická sekcia) a vedenie baletu SND, zvolali spoločne s tanečným odborom Konzervatória konferenciu s účasťou aj zahraničných odborníkov. Pani Eva Jaczová predložila návrh na zriadenie OSEMROČNEJ TANEČNEJ ŠKOLY. Výsledkom bolo zriadenie pracovných TANEČNÝCH KOMISIÍ, ktoré návrh detailne rozpracovávali a upresňovali. Na čele pražskej komisie bola profesorka AMU pani ASTRID ŠTÚROVÁ, rovnako bojovná ako pani Jaczová, brniansku viedol LUDVÍK KOTZIAN, na predstaviteľa ostravskej si už nespomeniem a bratislavskú v zložení Mgr. art. OĽGA MARKOVIČOVÁ, PETER RAPOŠ, HEDA MELICHEROVÁ a moja maličkosť viedla profesorka EVA JACZOVÁ. Komisie sa pravidelne schádzali striedavo v Prahe, Brne a Bratislave. Každý člen bol poverený konkrétnou úlohou – od vypracovania profilu študenta až po osnovy jednotlivých predmetov. Spomínam si, ako veľmi nám pri rokovaniach pomáhal predstaviteľ – myslím, že Ministerstva školstva (už si nespomeniem na jeho meno) – lebo dokonale poznal predpisy a paragrafy a vedel nás vždy upriamiť správnym smerom, aby sa vec podarila.
Toto úsilie vyvrcholilo tým, že sa od 1. SEPTEMBRA 1975 otvorila prvá ešte len EXPERIMENTÁLNA TRIEDA. Experiment sa sledoval zhruba štyri roky, Výskumný ústav v Bratislave ho kladne vyhodnotil a tak bolo možné zriadiť samostatnú profesionálnu tanečnú školu pod názvom HUDOBNÁ A TANEČNÁ ŠKOLA. Tento názov bol uvedený v už spomenutom Školskom zákone z r. 1960, pretože dovtedy sa výchova tanečných umelcov uskutočňovala vždy v rámci hudobných konzervatórií. Pre zmenu názvu by sa musel meniť Školský zákon a to by celý proces predlžovalo. R.1989 sa škola premenovala na TANEČNÉ KONZERVATÓRIUM, čo konečne správne charakterizovalo jej poslanie a od r. 1992 z úcty k zakladateľke nesie meno TANEČNÉ KONZERVATÓRIUM EVY JACZOVEJ.
Novozriadenej škole bola pridelená budova na Gorazdovej ul. 20. Odborné predmety sa spočiatku učili v telocvični na Základnej škole na Palackého ul. (oproti Redute) a na teoretické a všeobecno-vzdelávacie predmety prebiehali žiaci na Gorazdovu ul., kde sa učilo „za pochodu“, keďže tam sa búrali dlážky, priečky a budovali baletné sály. Okrem toho sme dostali pre deti internát blízko školy v Horskom parku, boli to na vtedajšiu dobu ideálne podmienky.
Prvé 4 roky, keď boli žiaci ešte na úrovni základnej školy, absolvovali všetky všeobecno-vzdelávacie predmety (okrem telocviku) ako na každej bežnej základnej škole. Hlavným praktickým predmetom bol pre všetkých bez rozdielu KLASICKY TANEC. Keď prechádzali na úroveň strednej školy, mohli si zvoliť štúdium na druhom odbore, v odbore ĽUDOVÉHO TANCA, ale až po talentovej skúške, aby sa preukázalo, či sa na toto štúdium hodia. R. 2010 už vyšli prví absolventi nového odboru MODERNÉHO TANCA. To by bolo k tomu, ako sme školu budovali, asi to podstatné.
2 Umelecká činnosť Zlatušky Vincentovej
Výpoveď Vincentovej z DVD dokumentu: „V sezóne 1952/53 sa mi podarilo externe sa zamestnať v baletnom súbore NOVEJ SCÉNY SND (neskôr sa divadlo osamostatnilo). Absolvovala som všetky tréningy a skúšky, platené som mala iba predstavenia (16 Kčs). O rok som bola angažovaná interne. O ďalší rok (1954/55) som absolvovala konkurz do baletného súboru SND, pôsobila som v ňom 8 rokov. Mala som česť účinkovať v 18 baletoch a 12 operách a pracovať pod vedením takých choreografov, ako boli JOZEF ZAJKO, hosťujúci choreografi A. R. TOMSKÝ z bývalého ZSSR, JIŘÍ BLAŽEK z Prahy RUDOLF MACHAROVSKÝ z Ostravy, sólistka baletu SND JITKA MŇAČKOVÁ (Aida) a napokon KAROL a MARILENA TÓTHOVCI. Takže v divadle som sa veľa naučila.
Keď sa pri tomto mojom guľatom výročí obzriem dozadu – tak na Konzervatóriu v Bratislave som poslala do života 5 ABSOLVENTSKÝCH ROČNÍKOV. Po skončení pôsobenia na HTŠ ma zavolali do Banskej Bystrice – tam som učila v tanečnom odbore Konzervatória J. L. Bellu 10 rokov. Mala som zastupovať kolegyňu na materskej dovolenke – a bolo z toho 10 rokov! Tam som vychovala 4 ABSOLVENTSKÉ ROČNÍKY. Na HTŠ – 3 ABSOLVENTSKÉ ROČNÍKY a jeden päťročný cyklus som učila aj na VŠMU. Po návrate z Banskej Bystrice ma pozvali do Trnavy na Súkromné tanečné konzervatórium Dušana Nebylu, ale tam som učila len koncertnú a scénickú prax, takže to považujem iba za výpomoc. V predošlých školách som učila hlavný predmet KLASICKÝ TANEC, KONCERTNÚ A SCÉNICKÚ PRAX, DEJINY TANCA A BALETU a TEÓRIU A METODIKU KLASICKÉHO TANCA. Takže tam som žiakov do značnej miery formovala a vychovávala. (Pre baletný súbor SND som vychovala 3 tanečníkov a 21 tanečníc.)“
3 Spolužitie s Danielom Gálikom, akademickým sochárom a scénografom (1919-1977)
„Predovšetkým ma nesmierne obohatil život s týmto nesmierne citlivým a nadaným človekom. Rozšíril moje obzory o poznávanie výtvarného umenia. Pochopiteľne – absolvovali sme všetky výstavy, debatovali o všetkom, čo sme videli, o jeho práci, on sa zaujímal o moju prácu – takže to bolo veľmi, veľmi pekné obdobie. Som mu veľmi zaviazaná za veľa, čo ma naučil. Okrem toho – on bol veľmi rozhľadený v literatúre, najmä v poézii. Vtedy sa, pochopiteľne, na školách učili iba určité literárne smery a autori, ale on sa vyznal vo francúzskej, anglickej a americkej poézii – no samozrejme- viedol ma k tomu, aby som to čítala, takže to ma nesmierne obohatilo. Škoda, že sa tak tragicky a predčasne ukončil jeho život.“
4 Záver
„Takéto jubileum vedie človeka k tomu, aby sa obzrel späť a hodnotil. Ja môžem povedať, že ďakujem osudu za to, že som mala to šťastie robiť to, čo ma bavilo, že som nemala nikdy pocit, že som zamestnaná, že pracujem, ale že sa venujem svojmu koníčku. No a vieme, čo „koníčkári“ dokážu! Koľko obetavosti a nadšenia sú ochotní svojej záľube venovať! A to by som priala dnešným tanečným umelcom a aj tým, ktorí sa ešte len pripravujú na túto profesiu, aby prežívali niečo podobné, ako ja teraz, keď budú hodnotiť svoj život. Mne sa niekedy zdá, že nemajú vždy dostatok nadšenia a vytrvalosti, takej zdravej ctižiadosti. Proste – že nedajú vždy do toho, čo robia, celé srdce. A pritom majú také možnosti, nebývalé možnosti, využívať pre rozšírenie svojich poznatkov a pre inšpiráciu pri využívaní modernej techniky. Majú možnosť osobných skúseností na rôznych zahraničných a domácich workshopoch – a keď sú dobrí, môžu byť angažovaní v zahraničných baletných súboroch. Takže toto im želám, aby sa im darilo tak, ako nám „koníčkárom,“ aby našli naplnenie v tom, čo robia, životné uspokojenie a vo svojom osobnom živote, aby ich obklopovali dobrí ľudia, aby mali okolo seba veľa pochopenia a lásky“.
Kľúčové slová:
odborné tanečné školstvo na Slovensku, reforma tanečného školstva, preklady odbornej literatúry, nesporné zásluhy, Daniel Gálik- akademický sochár, tanečné umenie na Slovensku, významní spolutvorcovia systému, najúspešnejší žiaci pani Vincentovej, vznik osemročného tanečného odborného školstva na Slovensku.
5 Výpovede žiačok Vincentovej:
Mgr. art. Nora Gallovičová, ArtD. – Baletná majsterka SND si spomína na svoju profesorku nasledovne:
„Pani profesorka Zlatka Vincentová ma učila na konzervatóriu 8 rokov. Absolvovala so mnou a mojimi spolužiakmi najzložitejšie obdobie života medzi desiatym a osemnástym rokom, kedy človek prechádza pubertou a dospieva, mení a formuje sa jeho charakter. Mala to s nami ťažké, ale vydržala to, za čo som jej dodnes nesmierne vďačná.
Počas nášho štúdia sa striedali lepšie a horšie obdobia, čo je úplne prirodzené.
Pani profesorka bola veľmi inteligentná a rozhľadená dáma. Vždy som obdivovala v prvom rade jej všeobecný rozhľad. A potom jej absolútny prehľad vo výtvarnom a tanečnom umení.
Bola úžasne silný a húževnatý človek, verila v svoje nadobudnuté odborné poznatky a celé svoje súkromie zasvätila výchove mladých tanečných umelcov a budovaniu profesionálneho tanečného školstva na Slovensku.
V rámci našej výchovy nám vštepovala predovšetkým lásku a pokoru k profesii. Učila nás profesionálnej poctivosti. Slušnosti, úcte a rešpektu.
Bola na nás vždy veľmi prísna, ale zároveň veľmi láskavá a vyžadovala od nás maximum každý deň.
Počas mojej aktívnej tanečnej kariéry som ju nespočetne krát volala, aby po premiére prišla za mnou do zákulisia. Nikdy to neurobila. Až časom som pochopila, že nechce akoby vstupovať do môjho profesionálneho života, kde ma už vedú iní pedagógovia.
Urobila výnimku jediný krát v živote. Študovali sme inscenáciu Giselle od Alicie Alonso pod vedením jej vtedajšieho prvého baletného majstra Joaquina Banegasa v r. 1989. Bolo to tesne po narodení mojej dcéry. Skúšali sme scénu zbláznenia Giselle. A pani profesorka Vincentová tam sedela. To bolo niečo úžasné pre mňa. Moja profesorka bola konečne v divadle a pozerala sa na mňa. Ako som narástla, ako som sa posunula ďalej. Po skúške za mnou neprišla. Jej profesionalita jej nedovolila, aby zasahovala do práce niekomu inému. Ale viem, že mi hrozne držala palce a bola na mňa veľmi pyšná.
Pani profesorka Zlatka Vincentová bola v prvom rade jeden úžasný človek až do konca svojho života. Nikdy nezabudnem na posledné chvíle strávené v nemocnici v prítomnosti Janky Bílkovej a Kláry Škodovej. Bojovala do poslednej chvíle, napriek obrovským bolestiam.
Pani profesorka,
vždy s obrovskou láskou, úctou a rešpektom,
Nora Gallovičová“ 2022.
Bývalá žiačka Z. Vincentovej Denisa Pavlišová, DiS. art., ktorá dnes vedie TUTU školu baletu sa o nej vyjadrila nasledovne:
„Zlatuška Vincentová má v mojom živote nezmazateľné miesto. Nielen ako skvelý pedagóg, ale aj ako vzácny človek. Svojich študentov sprevádzala prípravou pre profesionálny život ľudským a múdrym prístupom. Nikdy nezabudnem na vysvetlenia a prirovnania, ktorými sa nás snažila naučiť niektoré prvky alebo pózy. Na atmosféru na jej hodinách. Na to, ako nás viedla a podporovala pri našich prvých účinkovaniach na scéne SND. Na svojich študentoch jej vždy záležalo a svojej pedagogickej práci obetovala aj súkromie.
Dnes, aj po rokoch, si často pripomínam, akým spôsobom viedla hodiny a sama z toho čerpám pri mojej pedagogickej činnosti. Vplyv osobnosti Zlatušky Vincentovej na moju prácu je prítomný a som jej za to nesmierne vďačná. Mám šťastie, že som bola jej žiačkou.“
Stretnutia s pani Vincentovou ma veľmi obohatili, spolupráca s ňou ma naplnila elánom a nadšením pre našu tak náročnú každodennú pedagogickú prácu. Bola to pre mňa veľká česť sa s takouto osobnosťou stretávať a som poctená, že som jej mohla pripraviť dvd jubilejný dokument, ktorý 4x odvysielala TV Bratislava
Rozhovor S Vincentovou v TV Bratislava:
Od času, keď som pripravovala jubilejný dokument o Zlatuške Vincentovej, odvtedy sme zostali v priateľských vzťahoch a často sa stretávame, konzultujeme o práci ale aj o každodenných „blbostiach“. So Zlatuškou sa dá baviť úplne o všetkom, je to nesmierne pozitívna bytosť, ktorá miluje ľudí, je ústretová každému, miluje prírodu a všetky zvieratká. K úcte k zvieratám je už dlhodobo vegetariánka.
Zlatuška Vincentová priekopníčka, pedagogička a spoluzakladateľka odborného tanečného školstva na Slovensku je pre nás všetkých, ktorí ju poznáme, ceníme si ju, jej skromnú povahu, jej silnú charizmu, jednoznačne nezabudnuteľný “veľký človek”, ktorý sa silnou mierou podieľal na pozitívnych zmenách v tanečnom školstve viac ako pol storočia.
Názov v angličtine:
SIGNIFICANT PERSONALITY OF PROFESSIONAL BALLET EDUCATION IN SLOVAKIA
Mgr. art. Jana Bílková, ArtD.
E-mail: janabilkova@centrum.sk
Bratislava, december 2016
Spracovala: Mgr. art. Jana Bílková, ArtD. – materiály boli spracované v roku 2016, doposiaľ publikované len v zborníku VŠMU
Zdroj foto: súkromný archív rodiny Vincentovej – splnomocnená Mgr. art. Jana Gallovich Bílková, ArtD.
