Pred jeho príchodom sa v Anglicku hralo na gitaru, jemne povedané, jednoducho. Po jeho príchode na scénu však všetci zažili niečo úplne iné. Keď sa hralo blues, nikto sa mu nevyrovnal. Jeho život bol ako horská dráha – plný vzostupov a pádov, s množstvom drog, svetových koncertov, ale i životnej tragédie, ktorá ho zmenila. Jeden z najlepších gitaristov na svete, inovátor v štýle hry na gitare, držiteľ ceny Grammy i trojnásobný člen siene slávy Rock&Rollu Eric Clapton, dnes slávi 76 rokov.
Eric Patrick Clapton sa narodil 30. marca 1945 v mestečku Ripley na juhu Anglicka, 16-ročnej Patrícii Molly Clapton a 25-ročnému vojakovi z Motrealu, Edwardovi Walterovi Fryerovi, ktorý pred narodením Erica nastúpil do služby a po jej skončení sa vrátil do Kanady. Clapton preto vyrastal v domnienke, že jeho skutočnými rodičmi sú rodičia jeho matky – Rose a Jack Clapp. Svoju skutočnú matku považoval za svoju staršiu sestru. Tá sa po rokoch opäť vydala, tentoraz však za iného kanadského vojaka a spolu sním odišla do Nemecka. Mladý Eric tak zostal aj naďalej vo výchove svojich starých rodičov.
K hudbe sa prvýkrát dostal ako 13-ročný, keď na narodeniny dostal svoju prvú gitaru. Lacný a ťažkopádny nástroj bol však pre Claptona skôr sklamaním ako potešením, preto prvotný záujem rýchlo pominul. Vášeň k hudbe sa však po dvoch rokoch vrátila. Najväčší vplyv na neho malo blues, trénoval hodiny, aby boli jeho bluesové akordy dokonalé. Hru na gitare, ktorú zaznamenával na starý magnetofón, si prehrával stále dookola, až do momentu, kedy cítil, že všetko zahral správne.
V roku 1961 začal Clapton študovať na fakulte umenia Kingstonskej univerzity. Štúdium mu však na konci roka škola pozastavila. Dôvod bol prozaický – záujem o hudbu prekonal záujem o vzdelávanie v oblasti umenia. V tomto období už bola jeho hra na gitaru skutočne excelentná. V 17. rokoch sa Clapton pripája k Tomovi McGuinnessovi a vstupuje do prvej kapely s názvom Roosters. V 1963 Rooters opúšťa a jeho kroky smerujú ku kapele Yarbirds, ktorá je akýmsi odrazovým mostíkom slávy. V decembri 1964 spoločne prvýkrát koncertujú v Royal Albert Hall, v marci 65 vydávajú prvý veľký hit „For your Love“. S úspechom však prichádza aj smerovanie Yarbirds k popovo orientovanému zvuku, čo Clapton vzhľadom na svoju lásku k blues výrazne odmieta a kapelu v deň vydania songu „For your Love“ opúšťa. Ako svoju náhradu navrhuje gitaristu Jimmyho Pagea, ktorý však ponuku z lojálnosti ku Claptonovi odmieta.
Rok 1966 je pre Claptona rokom, kedy vstupuje do kapely Cream, ktorá je často označovaná ako prvá supergroup. Tento termín označuje kapely či hudobné zoskupenia, ktorých členovia mali úspešné sólové kariéry. A Cream takou kapelou rozhodne bola – gitarista Eric Clapton, basgitarista Jack Bruce a bubeník Ginger Baker vytvorili nezameniteľnú éru psychedelického rocku 60. rokov. I keď bol v tej dobe Clapton už pomerne známy v Európe, kapela Cream mu priniesla slávu aj v Amerike. Za 28 mesiacov spoločného fungovania Creamu, skupina odohrala niekoľko koncertov v Európe i v Amerike a predala milióny platní. Ruka v ruke so svetovými úspechmi prišli na rad i problémy s drogami a alkoholom, ktoré sa stali hlavnou príčinou rozpadu kapely.
Clapton sa v tom čase pohyboval medzi skutočnou hudobnou špičkou, spolupracoval s Georgom Harrisonom, ktorého mal dokonca v určitom okamihu nahradiť v Beatles. Tandemu Clapton-Harrison to spolu skutočne svedčalo. Hrávali na spoločných koncertoch a mali k sebe skutočne blízko, a to až tak, že po Harrisonovej smrti v roku 2001 sa Clapton stal hudobným režisérom Koncertu pre Georga.
Harrison však nepriamo ovplyvnil Claptona aj inak. V sedemdesiatych rokoch zakladá Clapton vlastný band s názvom Derek and the Dominos a v rovnakom čase spoznáva i manželku Georga Pattie Boyd, do ktorej sa beznádejne zamiluje. Z jej strany je však láska neopätovaná. Clapton čerpá zo sklamania inšpiráciu a vzniká album Layla and Other Assorted Love Songs, ktorého hit Layla dodnes patrí medzi najhranejšie Claptonove skladby. Layla rozpráva príbeh o mladom mužovi, ktorý sa beznádejne zamiloval do krásnej nedostupnej ženy. Tú si však nemôže vziať a preto sa zblázni.
Ďalšia Ericova hudobná dráha žne jeden úspech za druhým a trvá v podstate až do dnes. Všetko však mohlo byť úplne inak. Jeho kariérne úspechy boli v ostrom rozpore s jeho osobnosťou. Clapton svoje životné neúspechy a sklamanie v láske utápal v alkohole a drogách. Jeho závislosť bola dokonca až taká silná, že počas jedného koncertu Georga Harrisona v Bangladéši odpadol, raz dokonca odohral celý koncert na chrbte, čo neskôr okomentoval slovami: “Fakt, že som ležal na javisku znamená, že som sa tam aspoň ukázal.” V určitej životnej etape tiež uvažoval nad samovraždou. „V najhorších momentoch môjho života bol jediný dôvod nespáchať samovraždu iba ten, že ak budem mŕtvy, nebudem už môcť piť. Myslel som si, že to bola jediná vec, pre ktorú sa oplatí žiť a predstava, že sa ma ľudia snažia odstaviť od alkoholu, bola taká hrozná, že som pil, pil a pil až tak, že ma prakticky na kliniku museli odniesť.“ Prvá odvykačka však nebola úspešná a Clapton sa v roku 1987 do liečebne vrátil. Od tohto okamihu však už zostal triezvy a doteraz pomáha iným, aby prekonali svoje závislosti. V drog sa dostal aj vďaka Peteovi Townsendovi z kapely The Who, ktorý mu ukázal, že život sa dá prežiť aj inak. Cesta dlhá skoro dve desaťročia, snaha i láska k hudbe stála za Claptonovým víťazstvom nad jeho závislosťami. “Prítomnosť hudby v mojom živote bol pre mňa vždy určitý prvok záchrany. Nie nutne hrať muziku, stačí si jej byť vedomý, počúvať ju, to ma poháňa dopredu,” povedal vo svojej biografii.
Hudba však Claptona zachránila aj pri najťažšom životnom okamihu. Sériu tragických udalostí odštartovala v roku 1990 nehoda vrtuľníka, v ktorom zahynul Claptonov manažér, priateľ a tiež muzikant Stevie Ray Vaughan. O rok na to, 20. marca 1991, však prišla ešte väčšia rana. 4-ročný syn Erica Claptona a Llory Del Santo totižto tragicky zahynul pri nešťastnom páde z 53. poschodia apartmánového domu v New Yorku. Podľa viacerých zdrojov zabudla upratovačka zavrieť okno, ktoré sa pre malého Conora stalo osudovým. Niekoľko mesiacov po Conorovej smrti zložil Clapton pieseň „Tears in Heaven“. Spoluautor piesne Will Jennings spomína, že Eric za ním prišiel so slovami: „Chcem napísať pieseň o svojom chlapcovi.“ A tak vznikla jedna z najdojemnejších skladieb a najznámejších Claptonových skladieb, ktorá bola taká osobná, že nikdy nemala odznieť na verejnosti. Zavážili však slová Jenningsa, že by mohla niekomu pomôcť: „Za tými dverami je mier, som si istý. A viem, že v nebi nebudú žiadne ďalšie slzy.“ Po roku 2003 však Clapton túto pieseň prestal hrávať: „Už som tak neprežíval pocity, ktoré sú súčasťou tejto piesne, a nechcem, aby sa vrátili. Môj život je teraz iný.“
Slávny Mr. Slowhand, ktorý dnes slávi úctyhodných 76 rokov, prežil život, ktorý mu môže málokto závidieť. Je však hudobnou ikonou, ktorú nikto nikdy nenahradí. A ako tvrdia jeho fanúšikovia – Clapton je Boh.
Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto a video: Wikipedia, Youtube, ericclapton.com
