S prof. Emíliou Vášáryovou si nielen kolegovia v Slovenskom národnom divadle a hereckej komunite, ale mnohí priaznivci Tálie pripomínajú práve dnes, 18. mája 2022, jej vzácne životné jubileum.
Duša umelca, herca, sa nezaprie a aj dnes večer sa pani Vášáryová postaví na javisko. Na jej želanie uvádzame inscenáciu Dnes večer nehráme, lebo v nej, na pozadí udalostí z novembra 1989, hráme o tom, aké je poslanie hercov a v širšom kontexte aj poslanie umelca vôbec. Je to divadelná rozprava o hodnote pravdy na javisku i v živote.
Emília Vášáryová sa stala členkou Činohry Slovenského národného divadla v roku 1964 a neprijímal ju nik iný ako vtedajší umelecký šéf Ladislav Chudík. Len málo herečiek vstúpi do povedomia už s prvými úlohami tak ako ona. Lebo pani Milka na javisku nehrá, ona vo svetlách rámp je! Prirodzená, nežná, krehká, ale aj tragická heroína či dáma so zmyslom pre humor. Dokonalá v tom, že keď stelesňuje Isadoru Duncanovú v Shermanovej hre Keď tancovala…, cítime, ako sa vznáša, a tancovať nemusí, ani spievať v McNallyho Majstrovskej lekcii ako Maria Callas. Je noblesná i tajomná, hovorievajú o nej niektorí kolegovia.
V magickom svete divadelných dosák, filmových i televíznych kamier môžeme nazrieť do mysle umelca v prípade, keď ako Emília Vášáryová starostlivo študuje svoje úlohy. Na javisku SND počet postáv, ktoré stvárnila, prevyšuje stovku: prvou bola očarujúca Ofélia v Shakespearovom Hamletovi, no už vtedy prejavila svoj zmysel preniknúť do podstaty, nebola to naivná deva… Neskôr prišli úlohy, v ktorých si získala divákov svojou hravosťou, ako napríklad grófka Elisa Hrabovská v Palárikovej komédii Dobrodružstvo pri obžinkoch. Ako Roxana v Rostandovom Cyranovi z Bergeracu rozkryla zložitosť postavy, rovnako ako v ďalších úlohách, z ktorých spomeňme aspoň niektoré: Florela v Učiteľovi tanca Lopeho de Vega, Mary Warrenová v Millerových Salemských bosorkách, Antigona v Sofoklovej dráme, Doňa Elvíra v Molierovom Donovi Juanovi, Nataša v pamätnej inscenácii podľa Tolstého románu Vojna a mier, skvelá Anna Vyšnevská v Ostrovského hre Výnosné miesto, noblesná Barónka Castelliová v Krležovej hre Páni Glembayovci, Estelle v Sartrovi a jeho hre S vylúčením verejnosti či v milovanom Čechovovi a jeho Višňovom sade, alebo Troch sestrách. Umelkyňa majstrovsky vyvažuje emocionalitu s ratiom a často svoju fyzickú krásu a šarm neváha „skryť za masku“ postavy, využiť iróniu a sebairóniu, v mysli si vybavme napríklad jej úžasnú starenku v Ionescových Stoličkách. Emília Vášáryová je nezabudnuteľná ako Anjel v muzikáli Na skle maľované, ktorý mal 647 repríz, či v Tančiarni, v ktorej zaujala nielen na domácej pôde.
„SND je chlieb môj každodenný,“ vyjadrila sa v jednom z rozhovorov. Určite to platí aj o postavách z posledného obdobia v inscenáciách Fanny a Alexander, Elity, Bulgakovovom Divadelnom románe, Churchillovej Čaji a apokalypse či ostatnej premiére Kým prídu Stouni…
A to ešte nespomíname tituly z televízneho archívu, kde je pod menom umelkyne v archíve vyše štyristo odkazov a desiatky filmových diel, ktoré v poslednom období rada nakrúca s mladými tvorcami.
Emília Vášáryová hovorí, že vďaka herectvu sa stretáva s ľuďmi, ktorých stretnúť chcela a chce a ktorí ju zaujímajú, a že človeka zachráni vždy len práca. Spomínali sme, že obľúbeným dramatikom prof. Vášáryovej je Čechov, ktorý povedal aj to, že človek musí mať okolo seba poriadok a krásu. Tú svojou sebadisciplínou, dokonalosťou a pokorou veľkým priehrštím pani Milka rozdáva navôkol. Viac ako dar k narodeninám sú pre ňu ďalšie príležitosti. A tiež potlesk, ktorý bude patriť aj dnes všetkým účinkujúcim, ale predovšetkým našej milej a vzácnej dáme, pani Milke Vášáryovej!
Zdroj: Izabela Pažítková, tlačová tajomníčka SND
Zdroj foto: titulná: Robert Tappert
