Čo sa pred pár rokmi zdalo byť nemožné, sa teraz skutočne deje. V slovenskej koprodukcii vznikajú plnohodnotné animované dlhometrážne snímky schopné zabojovať o prestížne ceny na zahraničných festivaloch. Takou je aj nová úspešná rozprávka Tonko, Slávka a kúzelné svetlo, ktorá z témy „svetlo“ ťaží z estetické aj významové maximum.
Spomínam si, ako sa ešte pomerne nedávno na filmárskych školách hovorilo o celovečerných animovaných filmoch ako o prekliatych dielach, ktoré človeku vezmú dlhé roky jeho života a vo výsledku sú len akousi prezentáciou či výpočtom všetkých produkčných problémov, s akými sa podobná tvorba môže spájať.
Vyzeralo to, že animovaný film na Slovensku má pred sebou ešte veľa rokov hibernácie, našťastie to boli len skeptické predpoklady a opak sa zdá byť pravdivý. V súčasnosti totiž môžeme predostrieť niekoľko príkladov mimoriadne vydarených celovečerných animovaných titulov, na ktorých produkcii sa Slovensko významne podieľalo. Zatiaľ čo Moja afganská rodina (2021) a Umelohmotné nebo (2023) sa orientovali na dospelého diváka, snímka Myši patria do neba (2021) perfektne fungovala na oboch úrovniach, dobrodružno-etickej určenej tým menším a filozoficko-estetickej pre starších. Podobne funkčná, je aj oceňovaná novinka Tonko, Slávka a kúzelné svetlo.
Tonko žije so svojimi prehnane starostlivými rodičmi v obytnom dome, kde medzi susedmi panujú nie práve najvrúcnejšie vzťahy. Tonko od narodenia netypicky vyžaruje jasné svetlo, a preto sa pred okolím schováva pod rôznymi maskami. No keď sa do domu nasťahuje Slávka a stane sa jeho novou kamarátkou, v Tonkovom živote sa začnú veci meniť. Slávka má totiž zázračnú baterku, vďaka ktorej vidí svet inak. Spolu musia poraziť rastúcu tmu, ktorá v dome vládne.
Na prvý pohľad sa môže zdať premisa novej rozprávky ako nesúrodá, akoby si autori zo všetkých dobrých nápadov nevedeli zvoliť svoj najobľúbenejší, a tak ich použili všetky a spojili ich jednou dejovou líniou. Keď sa však príbeh rozbehne, všetko do seba začne krásne zapadať. Jednotlivé motívy pôsobia správne, legitímne a majú v deji svoje právoplatné miesto. Všetky pútavé tvorivé návrhy svorne sledujú súvisiace významy, ktoré dokážu odčítať deti aj dospelí. Aj keď sa rétoricky film prihovára najmä deťom, aj tí starší neraz iste ustrnú úžasom nielen nad vizuálnou stránkou filmu (k tej sa ešte dostanem), ale aj chytrým príbehom s univerzálne aplikovateľným posolstvom. Je cítiť, že prístup autorov bol nanajvýš zodpovedný, a že film tvorili s veľkým nasadením. Neuspokojili sa s jednostranne fungujúcim dielom, ale prepracovali ho po všetkých mysliteľných aspektoch tak, aby obohatil každého, kto sa naň pozrie. Tvorcovia si prichystali pointy pre malých aj veľkých a nie sú to len prázdne slová. Niektoré motívy či dokonca celé postavy možno považovať za metaforické stvárnenie a vo vlastnej predstavivosti si ich môžete zameniť za akýkoľvek životný jav, ktorý sa vás týka, alebo vám je blízky. Film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo tak má silu povzbudiť naozaj každého. A nie je to jeho jediný potenciál.
Príbeh o Tonkovi a Slávke vychádza aj v knižnej podobe s ilustráciami režiséra filmu Filipa Pošivača. To len podčiarkuje vieru autorov v silu ich príbehu, ktorú okrem ich sebavedomia dokazuje najmä hravý a dobrodružný aspekt čarovnej baterky. Vďaka zázračnej hračke môžu deti navzájom spojiť svoje predstavy a spolu ich prežívať na pozadí nudnej reality. Nejeden detský divák po takejto baterke po odchode z kina iste zatúži a to dielu otvára ďalšie možnosti, ako preniesť zážitok postáv na malých recipientov. Ktovie, možno sa v budúcnosti dočkáme okrem filmu a knihy aj videohry o Tonkových dobrodružstvách, ktoré sú pre tento typ spracovania viac než vhodné. Čosi podobné už skúsil slovenský animovaný seriál Mimi a Líza. Tonko a Slávka svojou hrou poskytujú cennú lekciu o bezhraničnosti detského sveta a imaginácie, čo filmu pridáva na hĺbke aj zábave zároveň.
Režisér Filip Pošivač stavil na tradičnú bábkovú animáciu, pri ktorej je jedným z kľúčových výrazových prvkov svietenie. Možno aj z tohto princípu vyplýva aj samotná téma filmu. V ňom je totiž svetlo povýšené na hlavný dejotvorný, významový aj estetický prvok. Inými slovami, z fenoménu svetla tvorcovia vyťažili maximum a bolo zábavné aj dojímavé sledovať, čo všetko sa prostredníctvom neho dá v jednom filme vyjadriť. V príbehu je prítomných niekoľko druhov svetla, od toho vonkajšieho, ktorého farebnosť uchvacuje, až po vnútorné, ktoré predstavuje dobro a láskavosť. Zdá sa, že svetelné lúče môžeme ohnúť akokoľvek, vždy budú dávať žiarivý zmysel.
Okrem svetla treba v súvislosti s obrazom a prepracovanou animáciou poukázať aj na množstvo premyslených detailov, či už ako odkazy na slovenskú realitu alebo ako vlastné tvorivé umelecké nápady, krásne prevedené napríklad na Tonkových maskách a bunkri. Autori venovali obdivuhodnú pozornosť ako vizuálnym drobnostiam, tak aj charakterovým rysom postáv, oživeným skvelým hlasovým herectvom Petry Polnišovej, Juraja Kemku či Petra Bebjaka a ďalšími, vďaka ktorým mala každá postava svoje osobité čaro a dotvárala tak kolorit obytného domu.
Pre mnohé deti je práve panelový dom či bytovka dejiskom prvých konfliktov mimo súrodeneckého hašterenia. Sú svedkami susedských sporov, ktoré nezraz vplývajú na formovanie detstva už veľmi skoro, a preto považujem tvorcami zvolené dejisko pre šírenie chumáčov tmy za výstižné a je dobre, že učia deti vnášať svetlo práve do tohto priestoru.
Rozprávka o Tonkovi má popri vyššie spomenutých ešte jednu kvalitu. Prichádza do kín v čase nastávajúcej zimy, kedy sa už mnohí nemôžu dočkať Vianoc. Farebnosť, všadeprítomné hrejivé svetlo a zasnežené prostredie robia z nového animovaného filmu potenciálny sezónny hit, ku ktorému sa budú môcť rodiny každú zimu vracať s cieľom navodiť si príjemnú atmosféru. Vianoce síce nie sú hlavnou témou filmu, ale tak to nie je ani v prípade Popolušky, však? Už dlhšie som uvažoval nad nedostatkom kvalitných slovenských sviatočných filmov, ktoré by mohli spestrovať domácu pohodu počas príprav, varenia či rozbaľovania darčekov a Tonko so Slávkou by toho odteraz mohli byť súčasťou.
Film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo má za sebou už úspech z veľkého festivalu animovaných filmov vo francúzskom Annecy a ešte ho čaká dlhá a nepochybne úspešná púť kinami po celom svete. Práve teraz robí radosť slovenským divákom a diváčkam a ak máte radi hlbšie posolstvá, nestarnúcu bábkovú animáciu, kreatívni prístup českých a slovenských animátorov, možno by ste mali byť – spolu s vašimi deťmi – súčasťou ich príbehu.
Matúš Trišč
Zdroj foto: nutprodukcia
