„Je to nesmierne inšpiratívny človek, a čas, ktorý s ním strávite, je vždy nabitý umeleckou a ľudskou hĺbkou a nesmiernymi vedomosťami v rôznych oblastiach,“ hovorí klavirista Ladislav Fančovič o hudobnom skladateľovi Jevgenijovi Iršajovi.
Jeden z našich najvýznamnejších skladateľov, Jevgenij Iršai, ktorý komponuje pre mnohých významných interpretov (napr. Sergej Rolgudin, Alexander Gabriš či Milan Paľa či dokonca tenorista Pavol Bršlík) napísal skladby aj pre Vás. Čo to pre Vás znamená?
Pre mňa, ako nadšeného saxofonistu, je to vždy obrovská radosť, ak pre mňa niektorý zo súčasných autorov napíše skladbu pre saxofón, či už sólový, s klavírom, alebo dokonca komornú skladbu pre viac saxofónov. V prípade Jevgenija Iršaja týchto kompozícií bolo za posledný rok toľko, že sme sa rozhodli urobiť CD venované saxofónovej tvorbe tohto skladateľa. Jevgenij Iršai je prvý skladateľ u nás, ktorého inšpiroval saxofón natoľko, že preň skomponoval doteraz vyše 80 minút hudby. Okrem skladieb, ktoré sme nahrávali, sú to ešte dve skladby s väčším obsadením, z toho jedna dokonca pre saxofónový orchester.
S pánom Iršaiom sa poznáte aj osobne. Ako profesionála – či už skladateľa alebo pedagóga ho poznáme, že je to obrovský profesionál a talentovaný umelec, no aký je človek? Ako dobre sa poznáte? Ste dobrí priatelia?
Poznáme sa už mnoho rokov, a od prvého momentu bolo jasné, že si veľmi dobre rozumieme. Je to nesmierne inšpiratívny človek, a čas, ktorý s ním strávite, je vždy nabitý umeleckou a ľudskou hĺbkou a nesmiernymi vedomosťami v rôznych oblastiach.
Keď sa Vám skladby, ktoré pre Vás písal, dostali do rúk a prvý krát ste si ich prehrali, aký ste z nich mali dojem?
V prvom rade vždy pri každej Iršajovej skladbe okamžite spoznáte jeho rukopis, zároveň ale vie vždy aj prekvapiť niečím novým a originálnym. Napokon, klasická a navyše súčasná hudba pre saxofón je v našich končinách niečo absolútne nové a nevídané. Na Slovensku neexistuje autor, ktorý by sa množstvom a kvalitou saxofónových skladieb čo i len z diaľky Iršajovi priblížil.
Keď hudobný skladateľ napíše pre interpreta kompozície, je to veľmi osobné. Pristupovali ste aj Vy k interpretácii inak ako keď hráte štandardný repertoár?
Azda asi najosobitejšia skladba je Saxlibris, ktorá bola, myslím, dokonca úplne prvá. Je pre barytón saxofón a klavír, s tým, že v strednej časti sa klavirista pripojí k barytónovej kadencii hrou na tenor saxofóne. A úplný vrchol sa Iršajovi podaril na záver skladby, kde súčasne hrám jednou rukou na klavíri a zároveň na tenor saxofóne. Myslím, že toto je bezpochyby jediná skladba tohto druhu na svete.
„Sadli“ Vám skladby, ktoré pre Vás Jevgenij Iršai napísal? Boli blízke Vášmu vkusu a hudbe, ktorú interpretujete rád?
Iršajova saxofónová hudba je veľmi energická, rytmická, v pomalých úsekoch zase využíva jeho farebnosť. Niektoré klavírne party v jeho skladbách sú veľmi náročné, ale klaviristicky veľmi dobre vymyslené, čo vyplýva z toho, že Irsai je excelentný klavirista. Ako sa mu ale podobný efekt podarilo dosiahnuť v saxofónových partoch, tomu naozaj nerozumiem. Za tých pár rokov tento nástroj tak spoznal, že máte pocit, že skladby písal saxofonista.
Z názvov skladieb vyplýva, že sú písané s programovo, teda že majú svoj konkrétny obsah alebo sú skomponované na základe nejakej asociácie. Konzultovali ste tento moment so skladateľom?
Niektoré názvy sú jednoznačné, niektoré menej, a treba ísť, v rámci názvu viac do hĺbky, niektoré sú dokonca dvojzmyselné. Alebo zavadzajúce, ako napríklad Nuclear sax pre altsaxofón a klavír. Zo skladby, v ktorej by ste čakali smršť atómových výbuchov, sme so saxofonistom Levom Pupisom z Ľubľany, ktorý skladbu nahrával, práve naopak, spravili pomerne jemnú skladbu, kde neustále počuť mikroskopický pohyb atómov, a skladba tak dostala ešte hlbší zmysel, aký jej dáva samotný názov. V strednej časti sa Lev Pupis blysol v sólovej kadencii, kde použil všetky možné aj nemožné saxofónové súčasné techniky, štvrťtóny, dvojzvuky a trojzvuky, tóny ktoré sú viac ako oktávu nad bežným rozsahom nástroja atď…
Ako dlho Vám trvalo, kým ste repertoár, ktorý ste nahrávali na CD, nacvičili?
V podstate nahrávanie CD bolo vyvrcholením niekoľkoročnej práce na saxofónovej tvorbe Iršaja, väčšina skladieb má viac ako 3-4 roky, ale niektoré vznikali aj v poslednom roku.
CD ste nahrávali v Ľubľane a špeciálnym hosťom bol slovinský saxofonista Lev Pupis. Ako sa Vám s ním pri nahrávaní spolupracovalo? Sadli ste si ako interpreti?
S Levom Pupisom sme si sadli vynikajúco, čo sme zhodnotili hneď po našom prvom koncerte pred troma rokmi v Bratislave. Nestáva sa často, že po prvej skúške máte pocit, že s tým človekom hrávate roky. Nahrávali sme s ním skladby Nuclear sax pre altsaxofón a klavír, Silhouetthes pre sopránový a barytónový saxofón a ešte skladbu Five o Sax pre 5 saxofónov, v ktorej sa pridal k nášmu saxofónovému kvartetu.
Ako bol spokojný pán Iršai s vašou interpretáciou? Splnili ste jeho predstavy?
Pán Iršai dokonca sám hral v dvoch skladbách na klavíri. Bolo výborné ho tam mať, pretože sme s ním mohli bezprostredne počas nahrávania konzultovať detaily, tempá, čo bola obrovská výhoda a pomoc. Z celého procesu bol veľmi nadšený a spokojný, všetci už sa veľmi tešíme na výsledok.
Súčasná hudba má mnoho nepredpokladaných nuáns, nedá sa tak hladko “čítať“ ako klasická. Boli v tomto prípade aj momenty, ktoré Vás ako interpreta prekvapili?
Keďže som veľmi zvyknutý hrať rôzne druhy novej hudby, je málo vecí, ktoré by ma dokázali zaskočiť. Niečo si vyžaduje viac času, niečo menej, takže ak venujeme tej – ktorej skladbe toľko času, koľko potrebuje, dopracujeme sa k výsledku, s ktorým sme spokojní.
Pri produkcii a nahrávaní s vami spolupracoval aj dirigent a hudobný skladateľ Marián Lejava. Je to tiež človek z brandže, rovnako sa poznáte, takže ako hodnotíte jeho prínos k tejto nahrávke? Je to pre interpreta výhoda, keď pri nahrávaní CD spolupracuje s ľuďmi, s ktorými je na rovnakej vlnovej dĺžke?
Mať v réžii Mariána Lejavu bol úžasný, ale aj veľmi zaväzujúci pocit, pretože je veľmi náročný a počuje naozaj každý detail. To je pri takejto práci obrovská výhoda, nastalo množstvo situacií, ktoré nám pomohol vyriešiť, dokonca na niekoľkých rytmicky kritických miestach sme využili jeho dirigentské umenie.
V uplynulom období máte mnoho koncertov – či už jazzových, ale najmä z klasickej hudby. Klavírna literatúra vo Vašom prípade je obsiahla. Jeden deň Vás počujeme hrať Chopina, pár dní na to Weinberga, a potom nahrávate so Saxophone Syncopators. Ako je možné mentálne zvládať takéto „divoké“ zmeny žánrov?
Je to vždy o správnom nastavení, ale najmä o svedomitej príprave. Jeseň je vždy veľmi náročná, a do konca roka ma čaká veľa klavírnych recitálov s rôznymi dramaturgiami, koncerty so saxofónovým kvartetom, weinbergovské koncerty s Milanom Paľom, slovenské turné s Hugo Kauder Triom, solové koncerty s orchestrom, či už ako klavirista alebo saxofonista a koncerty s mojim Fats Jazz Bandom. Najdôležitejšie je vždy vedieť si spraviť časový plán tak, aby v ten správny moment, keď to potrebujem, jednotlivé kolieska zapadli presne tam, kam majú.
Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Foto: archív Ladislava Fančoviča – zdroj foto: Lev Pupis
