V marci 2022 si pripomenieme sté výročie narodenia svetového režiséra Piera Paola Pasoliniho. Rodák z Bologne je jedným z najvýznamnejších talianskych umelcov a intelektuálov 20. storočia. Taliansky kultúrny inštitút prináša výstavu fotografií z nakrúcania filmu Mamma Roma a štyri filmy v digitalizovanej podobe. Snímky zo 60. rokov Mamma Roma, Accattone, Evanjelium podľa Matúša, Teoréma na veľkom plátne Kina Lumière uvedie filmová teoretička Katarína Mišíková.
“Pier Paolo Pasolini bol jedným z najslobodnejších, najvšestrannejších a najprovokatívnejších intelektuálov dvadsiateho storočia. Jeho láska k životu vo všetkých podobách a nekonformný a nefalšovaný životný postoj mu umožnili vyjadrovať sa všetkými dostupnými formami umenia – bol básnikom, románopiscom, esejistom i filmárom. Práve film sa stal pre Pasoliniho jedinečným nástrojom umeleckého a filozofického skúmania, hľadania pravdy a osobitého stvárnenia skutočnosti, presahujúcim tradičné východiská,” povedala Alessandra Sanniti, riaditeľka Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave.
Dejiskom projektu „Pasolini 100“ sa na mesiac marec stane Kino Lumière – kino Slovenského filmového ústavu.
- 3. 2022, 18:30 hod., MAMMA ROMA, 1962, 100 min. DCP, it/sk
- 3. 2022, 18:30 hod., ACCATTONE, 1961, 112 min., DCP, it/cz
- 3. 2022, 18:30 hod., EVANJELIUM PODĽA MATÚŠA, 1964, 131 min. DCP, it/cz
- 3. 2022, 18:30 hod., TEORÉMA, 1968, 98 min. DCP, it/cz/eng
„Sme veľmi radi, že Taliansky kultúrny inštitút vníma Kino Lumière – kino Slovenského filmového ústavu ako hlavného partnera pri realizácii svojich výnimočných filmových podujatí. Po tom, ako sa nám počas pandemického roka 2020 podarilo pripomenúť si 100. výročie narodenia Federica Felliniho, je Pasolini ďalším velikánom svetového filmu, pri ktorého tvorbe sa v Kine Lumière pristavíme, a to nielen prostredníctvom premietania jeho filmov v zdigitalizovanej podobe, ale aj prostredníctvom unikátnej výstavy, ktorá prináša exkluzívne fotografie zo zákulisia nakrúcania filmu Mamma Roma,“ povedala Zita Hosszúová, manažérka Kina Lumière. „Štvorica Pasoliniho filmov zo 60. rokov, ktorá tvorí program prehliadky, sa vyznačuje jeho špecifickou poetikou, provokatívnym prepájaním sakrálneho a svetského i nekompromisným spoločensko-kritickým postojom. Pasoliniho filmy sú významnou súčasťou dejín svetovej kinematografie a vidieť ich na veľkom plátne v prítmí kinosály je výnimočným zážitkom. Verím, že nám to pripomenie, aký je návrat späť do kina dôležitý,“ dodala.
MAMMA ROMA je v poradí druhý Pasoliniho film. Je jadrom tzv. rímskej trilógie (Accattone, Mamma Roma, La ricotta), ktorá sa zrodila z lásky autora k tým najbiednejším a z jeho snahy pritiahnuť pozornosť na rýchlo sa meniace mestské periférie. Malé okrajové časti Ríma tak vstupujú do filmovej histórie. Do úlohy Mammy Romy si Pasolini vybral stálicu talianskej kinematografie Annu Magnani. Vo filme stvárňuje postavu prostitútky a milujúcej matky, ktorá sa snaží vykúpiť zo starých hriechov a zabezpečiť lepšiu budúcnosť pre syna Ettoreho (Ettore Garofalo). Kúpi si dom na rímskom predmestí a začne predávať na miestnom trhu, ale svoj boj o nový začiatok a synovu záchranu nedokáže vyhrať.
ACCATTONE žije na chudobnom rímskom predmestí zvanom Pigneto zo zárobku prostitútky Maddaleny, ktorá sa okrem neho usiluje uživiť tiež manželku a deti svojho predchádzajúceho pasáka Ciccia, momentálne zavretého vo väzení. Po tom, čo vo väzení skončí aj Maddalena zbitá partiou Cicciových kamarátov, stráca Accattone svoj zdroj príjmu. Rozhodne sa však urobiť čokoľvek, len aby sa nemusel živiť prácou. Je preto len otázkou času, kedy sa o neho začne zaujímať miestna polícia a jeho situácia sa vážne skomplikuje.
Film bol v roku 1963 nominovaný na cenu BAFTA pre najlepšieho zahraničného herca (Franco Citti), v roku 1961 ho prezentovali na XXII. Filmovom festivale v Benátkach, kde vzbudil ostré kritické reakcie. V roku 1962 získal cenu za réžiu na Filmovom festivale v Karlových Varoch.
Pasoliniho neorealistický štýl jeho prvých diel (Accattone, Mamma Roma), drasticky analyzujúcich svet veľkomestskej chudoby v príbehoch periférnych vydedencov, je zjavný aj vo filme EVANJELIUM PODĽA MATÚŠA, nakrútenom s prísnou prostotou a čistotou historického koloritu. Pre režiséra nie sú prvoradé peripetie biblického sujetu či biblické podobenstvá, ale vrúcne kázania prudkého, nezmieriteľného a odvážneho Krista, ktorý sa ako osamelý „revolucionár“ snaží vzbudiť ducha odporu v utlačenej, ustrašenej mase otrokov, ale neuspeje.
Film získal v roku 1964 Zvláštnu cenu poroty, cenu medzinárodného zväzu kritikov UNICRIT, Cenu mesta Imola, Cenu CINEFORUM a Cenu OCIC (15. MFF Benátky). V slovenskej distribúcii bol film uvádzaný pod názvom Evanjelium sv. Matúša.
Milánsky priemyselník Paolo sa náhle rozhodne rozdať majetok zamestnancom, ktorých dovtedy zamestnával vo svojej továrni. Film TEORÉMA sleduje udalosti, ktoré ho k tomuto kurióznemu prejavu veľkorysosti viedli. Vracia nás do nedávnej minulosti, kedy k Paolovi prichádza na nečakanú návštevu pohľadný mladík. Bude to práve on, ktorý si najskôr vďaka neodolateľnej príťažlivosti podmaní všetkých obyvateľov domu, dokonale rozvráti celý Paolov dovtedajší život a napokon ho dovedie až na pokraj šialenstva.
PIER PAOLO PASOLINI
Narodil sa 5. marca 1922 v Bologni. Študoval romanistiku a dejiny umenia, v skutočnosti sa považoval skôr za spisovateľa, než režiséra. Bol básnikom, spisovateľom, režisérom, scenáristom, dramaturgom, novinárom a komentátorom.
Je považovaný za jedného z najvýznamnejších talianskych umelcov a intelektuálov 20. storočia. Vďaka svojej výnimočnej všestrannosti sa s úspechom uplatnil v mnohých oblastiach kultúry, ako filmový tvorca, maliar, spisovateľ, lingvista, prekladateľ a esejista, a to nielen v taliančine, ale aj vo furlančine, jazyku kraja Furlansko.
Ako všímavý pozorovateľ spoločenských zmien v Taliansku v období od konca druhej svetovej vojny až do polovice sedemdesiatich rokov často vzbudzoval silnú polemiku a vášnivé diskusie, ktoré boli dôsledkom radikálnej povahy jeho názorov, značne kritických nielen voči životnému štýlu mestských stredných vrstiev a rodiacej sa konzumnej spoločnosti, ale aj k protestnému hnutiu spojeného s rokom 1968 a k jeho predstaviteľom. V centre jeho pôsobenia ako verejne činnej osoby bol jeho vzťah s vlastnou homosexualitou. V noci z 1. na 2. novembra 1975 bol surovozavraždený.
Filmografia – 1961: Accattone; 1962: Mamma Roma; 1963: Tvaroh (poviedka z filmu Rogopag); Zúrivosť – réžia prvej časti, druhú časť režíroval Giovannino Guareschi; 1964: Hovory o láske – dokumentárny film; Obhliadka exteriérov v Palestíne – dokumentárny film; Evanjelium podľa Matúša; 1966: Dravci a vrabci; 1967: Zem videná z mesiaca, poviedka z filmu Čarodejnice; Kráľ Oidipus; 1968: Teoréma; Čo sú to oblaky, poviedka z filmu Rozmar po taliansky; Sekvencia o papierovom kvete, poviedka z filmu Láska a zúrivosť; Poznámky k filmu o Indii – dokumentárny film; 1969: Prasačinec; Medea; 1970: Dekameron; Poznámky k africkej Oresteie – dokumentárny film; Mestské hradby v Saná – dokumentárny film; 1971: Canterburské poviedky; 1972: 12. decembra – dokumentárny film, kol. réžia; 1974: Kytica z tisíc a jednej noci; 1975: Salò alebo 120 dní Sodomy.
Zdroj: TS Zuzana Golianová
Foto: Centro Cinema di Cesena, Taliansky kultúrny inštitút
