Vždy tvrdím, že náhody neexistujú a že na isté veci si treba v živote počkať, respektíve si nás samé nájdu. Predtým, než sa zahĺbim do recenzie výstavy Patrície Šichmanovej pociťujem potrebu zadefinovať ako k nej vôbec došlo. Pred časom som v Slovenskom národnom divadle otvárala výstavu fenomenálneho výtvarníka-sklára Pala Macha, neskôr sme s Televíziou 213 točili jeho Portrét umelca a Palo začal byť v rámci výstavnej činnosti po desiatich rokoch v ateliéri mimoriadne aktívny, čoho odrazom bola nielen séria výstav doma i v zahraničí, ale predovšetkým expozícia v galérii Nedbalka, ktorá ma emočne „dostala“. Na margo tejto skúsenosti som napísala recenziu na expozíciu, ktorá mala jeden zvláštny a fascinujúci atribút – bola monochrómna a akoby z ľadu. Tento fakt spomínam zámerne. Pri tvorivých debatách o umení a živote a pri našich už tradičných humorných smiechotách ma Palo (náhodne?!) upozornil na jednu zo svojich študentiek Patriciu Šichmanovú, s ktorou sme sa (náhodne ?!) zoznámili na mne srdcu najbližšom mieste – v divadle. Uvažovali sme v tom čase nad recenziou jej vtedy prebiehajúcej výstavy v galérii Nova. Ale ako to už býva , aktivity sa hromadia, zahraničné cesty kumulujú a mne sa výnimočne „podarilo“ výstavu nestihnúť. Okrem tejto celkom prozaickej skutočnosti som intuitívne cítila, že na recenziu tvorby tejto mladej dámy si musíme akosi počkať – ona aj ja. Skrátka obe. Veci a emócie sa občas v živote domotajú a čím som zrelšia si o to nástojčivejšie uvedomujem, že skrátka niektoré záležitosti treba nechať jednoducho plynúť. Rovnako to je aj v tomto prípade a ja osobne som tomu rada, hoci som ambicióznu študentku možno týmto sebavedomým postojom trochu zaskočila a možno v prvom pláne aj zľahka naštvala.
Dni, týždne a mesiace plynuli (aj toto spomínam zámerne), až kým nastal (náhodný ?!) moment vrátenia sa k jej tvorbe a recenzii, netušiac, že v tom čase už bude pracovne odcestovaná v Nórsku – v krajine, kde som svojho času opakovane strávila pomerne slušný čas, ktorá si ma napriek klimatickej drsnosti získala a z ktorej mám fascinujúce spomienky profesijného, ale predovšetkým súkromného typu. (Náhoda?!)
Po informácií, že sa kontaktujeme cez Škandináviu som sa definitívne utvrdila v skutočnosti, že teraz je ten najsprávnejší moment, na ktorý sme si mali počkať. Obe! A ja verím, že po tomto konštatovaní to aj Patrícia pochopí.
Bratislavčanka Patrícia Šichmanová sa narodila 22.12.1992 dva dni pred Štedrým večerom ako darček pod stromček s anjelskými číslami. Dosť dobrý základ aj na jej budúcu čarovnosť tvorby, ktorá je inšpirovaná Škadináviou, odkiaľ vyráža Santa Claus na soboch za deťmi takmer do celého sveta. Od roku 2011 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave , na Katedre úžitkového umenia , v Ateliéri skla pod vedením Mgr. Art. Patrika Illa a Mgr. Art. Pala Macha. V roku 2016 absolvovala stáž v S12 Open Access Studio and Gallery v Bergene v Nórsku kde dokončovala svoju diplomovú prácu pod vedením islandskej sklárskej umelkyne Æsy Björk. Absolvovala zároveň zahraničné pobyty vo Fínsku v roku 2016 (Häme University of Applied Sciences, Hämeenlinna, Fínsko, Dizajn – sklo a keramika,pedagógovia Auli Rautiainen a Jari Vesterinen, štipendium udelené z Národného štipendijného programu) a v Nórsku v roku 2014 (Telemark University College, Rauland, Nórsko, Ateliér Kov pod vedením Arne Magnus Johnsrøda, semestrálny pobyt cez program Erasmus+). Od roku 2013 až po súčasnosť vystavovala na samostatných a skupinových výstavách okrem Slovenska aj v ČR, v Rusku, Lotyšsku, Estónsku, Fínsku, Nórsku, Litve, Poľsku, zúčastnila sa sympózií a súťaží, kde získala ocenenia (2017 tretia cena v Cene Stanislava Libenského, 2016 finalistka Ceny Galérie Nova, Slovensko, 2015 finalistka Ceny Stanislava Libenského, 2013 finalistka Ceny Galérie Nova, Slovensko).
Jej ostatná výstava v Galérii Nova koncom roka 2017 v kurátorskej koncepcii Nade Kančevovej bola uvedená pod názvom Tekutosť. Výstava bola tematicky pokračovaním a ďalším rozpracovaním autorkinej diplomovej práce, ktorú obhájila v júni 2017. Celé štúdium sa venovala prevažne brúsenému a leštenému optickému sklu, takže po technologickej stránke to bol pre ňu, ako sama hovorí, zásadný skok. Kombinácia sklenej frity (technika pâte-de-verre) a emailovej farby na sklo je pomerne unikátna – tento experiment si vynašla počas tvorby diplomovej práce.
Patrícia sama definuje: „Sklo, či už priehľadnosťou, tvárnosťou alebo optickými vlastnosťami je podobné vode a zároveň odlišné svojim skupenstvom, svojou konečnou podobou a svojim opracovaním. Moja inšpirácia pochádza z môjho pobytu v Nórsku, z rozľahlých jazier a fjordov, daždivých dní v Bergene a z prechádzok pri pobreží. Hlavným cieľom prác bolo zachytenie pohybu vody. Pri vertikálnom pohybe som túto vlastnosť znázornila pomocou farby, ktorá pretekala tabuľou skla. Vďaka technike Pâte de verre, ktorou boli tieto objekty vytvorené, sú schopné nasiaknuť vodu medzi sklenenú fritu. Podobne ako nám chystá život úskalia, dala som do smeru tečenia prekážky v tvare jednoduchých línií, ktoré musí farba obtekať. Vznikol tak kontrast medzi farbou a čírym sklom, ale aj jemný prechod vďaka rozpíjaniu farby. Druhým princípom šírenia sa vody je horizontálny pohyb. Kombináciou rôznych techník odlievania som pomocou hutného skla vytvorila sklenené vlny. Vzniknutá inštalácia toku vody vytvára na jednej jej strane líniu, z ktorej vizuálne vyteká sklo. Zachytila som tak kvapalnosť vody pomocou tekutosti skla. Všetky tieto práce boli vytvorené v S12 Open Access Studio and Gallery v nórskom Bergene, počas mojej pracovnej stáže.“
Najfascinujúcejším fenoménom sa stal autorke atribút severskej prírody – voda. Voda vo všetkých jej skupenstvách, voda od jazernej plochy, cez pokojne plynúci fjord, až po obrovskú šírku mora a valiaci sa vodopád. Voda ako tekutosť, aj pevná hmota ľadovca, voda tečúca i stuhnutá, zamrnutá i topiaca sa. Patríciina expozícia je noblesná v čistej farebnosti, kde dominuje biela ako sneh a diferencované odtiene modrej ako vody a ľadu. 
Vyťahuje do priestoru farby vody rovnako ako aj jej pohyb. Jej „voda/farba“ po ploche steká, alebo z nej pomaly presakuje, inokedy je ňou nasýtená. Číre, transparentné tečúce sklo umŕtvuje pohyb zčerenej vody, zastavuje ho v momente rotačných vírov. Autorka prezentuje štvorcové sklené platne osadené v konzole, i subtílne zvislé lišty opreté iba o stenu. V priestore sa ocitajú aj samostatné objekty z priehľadného skla kombinované s farebným a drsným povrchom. Sú to zväčša nepravidelné ihlany, akési „pyramídy“ severu zachytávajúce v sebe informáciu vody. Umelkyňa čerpá inšpiráciu zo severskej krajiny Škadinávie, kde vládne väčšinu roka zima. A vskutku jej diela evokujú chlad, popri dôstojne čistej elegancii tvarov a striedmej indiferentnosti koloru v bielomodrých kombináciách. V jej rukopise je zakódovaný evidentný vplyv pedagóga Pala Macha, ale aj výsostne ojedinelá kreativita jej osobných vstupov na základe skúsenostných inšpirácií z klimaticky nevyspytaeľného a fascinujúceho Nórska, ale aj povestného dizajnu severských krajín. V rámci výtvarných počinov v skle sa z nej profiluje výrazný talent slovenskej výtvarnej scény už teraz pozoruhodný v intenciách tohto druhu umenia. Patrícia Šichmanová v koncepte výstavy Tekutosť ukrýva filigránsky a umne do skla ľad, ktorý sa nikdy neroztopí, zaklína doň zimu, ktorá nikdy neskončí. Podobne tak, ako na Severe.
Barbara Brathová
