„Je to udivujúce ako hudbou môžeme vyjadriť univerzálne ľudské pocity a pri dobrej interpretácii, ako tieto pocity môžeme komunikovať publiku. Serenády napomínajú predstavy mladosti a lásky, a zároveň pripomínajú že mladosť je relatívny pojem a láska kvitne v každom veku!“ povedal pre náš portál slovenský violončelista pôsobiaci v Japonsku, Ľudovít Kanta. Už 15. októbra bude hosťom koncertu Hilaris Chamber Orchestra.
„Serenády pre radosť – vášeň pre hudbu“ je názov obľúbeného koncertného cyklu popredného slovenského orchestra Hilaris a jeho 8.ročník sa uskutoční v nedeľu 15.októbra 2023 o 18:00 tradične v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Informovala nás o ňom manažérka orchestra Anežka Kara.
Na koncerte pod vedením charizmatického lídra Alana Vizváryho zaznejú diela od Antonia Vivaldiho, Jozefa Haydna, Antonína Dvořáka, a Daniela Rumlera. Za 7 rokov si bratislavské publikum obľúbilo pravidelný každoročný cyklus koncertov HCO v bratislavskom starom meste. Tento rok zaznie svetová premiéra „Serenaty Notturny“ s podtitulom Variations and Fugue on the Song „Wanderers Nachtlied“ D 786 by Franz Schubert“ od mladého slovenského skladateľa Daniela Rumlera (huslistu HCO), ktorú venoval orchestru Hilaris.
Vzácnym hosťom bude renomovaný violončelista Ľudovít Kanta z Japonska, ktorý kvôli pandémii v roku 2020 nemohol účinkovať s HCO a tentoraz bude účinkovať v koncerte C dur od Jozefa Haydna. S manažérkou orchestra a vedúcou 2. huslí Anežkou Kara a umeleckým vedúcim Hilaris Alanom Vizvárym sa violončelista stretol už v roku 2018,kedy začali spolu diskutovať o možnej spolupráci: „Jedna vec čo nás spája, je Slovenská Filharmónia. Ja ako bývalý člen mám Slovenskú Filharmóniu v génoch, tak povediac, filharmonici sú mi blízki ako ľudsky tak aj hudobne. Takže spolupráca s Hilaris Chamber Orchestra je pre mňa veľmi prirodzená a veľmi sa teším, že nakoniec po rokoch jednaní, emailov, odkladania kvôli covidu, nakoniec sa zídeme na pódiu s nástrojmi v rukách na spoločné muzicírovanie,“ povedal pre náš portál Ľudovít Kanta, violončelista žijúci v Japonsku. V minulosti zastával Kanta post prvého violončelistu v Slovenskej filharmónii.
Dnes Ľudovít Kanta pôsobí v Japonsku, jeho nahrávky má pod krídlami rešpektované vydavateľstvo Naxos. Jeho sólové vystúpenia mali možnosť počuť poslucháči v rôznych ázijských krajinách v období umelcovho pôsobenia v japonskom orchestri. V thajskom Bangkoku vystúpil pre thajskú kráľovskú rodinu (1999), v japonskej Kanazawe to bolo kompletné uvedenie Bachových Suít pre sólové violončelo a v roku 2002 koncertoval v Nanjingu (CN) v rámci dní japonsko-čínskeho priateľstva. Spoluúčinkoval s poprednými slovenskými orchestrami (SF, SOSRo, ŠF Košice, SKO, Cappella Istropolitana, ŠKO Žilina) ako aj s zahraničnými telesami (Symfonický orchestr hlavního města Prahy FOK, Filharmonie Bohuslava Martinů Zlín, Symfonický orchester Iasi (RO), Orchestra Ensemble Kanazawa, NHK Symphony Orchestra Tokyo, Century Orchestra Osaka, Nagoya Philharmonic Orchestra, Osaka Symphony Orchestra, Kyoto Philharmonic Orchestra) pod taktovkami dirigentov svetových mien. Pýtali sme sa ho však, v čom je iné japonské publikum od slovenského. Je totiž známa ich precízna príprava na koncertoch: „Či Japonci chodia na koncerty pripravení? Naozaj, niekedy až prekvapujúco vzdelaní. Po koncerte, kde som hral niekoľko českých skladieb (Dvořák Páleníček) prišiel za mnou pán z obecenstva a debatoval so mnou o charaktere českého národa a o Českom Husitskom hnutí. Až mi dych vyrazil jeho vzdelaním a vedomosťami. Ale skutočnosť je taká, že väčšinou hrám pre publikum bez hudobného vzdelania. Počúvajú vnímavo a s veľkou koncentráciou. Fakticky veľa ľudí cestuje zďaleka na vybraný koncert a mám pocit že si nechcú nechať ujsť ani sekundu z hudobného zážitku. Reagujú veľmi spontánne a vedia oceniť krásu zvuku a hudobného prejavu. Krása zvuku a hudobného prejavu sú atribúty spojené s hudbou: schopnosť komunikovať základné ľudské pocity a emócie,bez ohľadu na materskú reč, národnosť a hudobné vzdelanie. Z tohoto pohľadu si myslím že na koncerte pre poslucháčov nehrám Slovákom, Japoncom, Maďarom…ale hrám predovšetkým ľuďom,“ povedal nám umelec.
Hudba je podľa neho nádherné, univerzálne médium, zrozumiteľné pre všetkých bez ohľadu národnosť, pohlavie, orientáciu, ale aj bez ohľadu na hudobné vzdelanie: „Je to udivujúce ako hudbou môžeme vyjadriť univerzálne ľudské pocity a pri dobrej interpretácii, ako tieto pocity môžeme komunikovať publiku. Serenády napomínajú predstavy mladosti a lásky, a zároveň pripomínajú že mladosť je relatívny pojem a láska kvitne v každom veku!“
Na koncerte, kde bude hosťovať v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave s Hilaris Chamber Orchestra pod vedením Alany Vizváryho, zaznie najprv Vivaldiho dvojkoncert B dur pre husle a violončelo. Vivaldi komponoval mnoho skladieb pre violu da gamba, v polovici 17. storočia tento nástroj postupne vymizol, postupne ho nahradilo práve violončelo. Pýtali sme sa nášho slávneho čelistu, čím je Vivaldiho koncert špecifický a čím bolo violončelo pre skladateľov iné ako práve viola da gamba: „Vivaldi je pre čelistov veľmi špeciálny. Skladateľ žijúci v Benátkach má veľa dočinenia s históriou vzniku violončela. Violončelo je najmladší nástroj z rodiny viol. Svojmu vzniku vďačí technologickému pokroku vo výrobe strún. Medené vinutie črevových strún bolo vynájdené práve v Benátkach a umožnilo vzniku nového nástroja s mimoriadne veľkým zvukovým rozsahom 5 oktáv.Vivaldi pochopil sólistické možnosti violončela, zanechal množstvo krásnych skladieb- sonát, koncertov a podobne. Ako Bach prispel k pochopeniu a využitiu violončela ako sólového nástroja,“ vysvetlil Kanta. Koncert pre husle a violončelo podľa jeho slov demonštruje práve túto kvalitu violončela, prezentujúceho sa a koncertujúceho s husľami na rovnakej sólistickej úrovni. Tak ako ostatné Vivaldiho skladby je to podľa neho dielo mimoriadne “muzikálne”, živé, temperamentné, je to radosť hrať aj počúvať.
Od obdobia baroka sa na koncerte Hilaris Chamber Orchestra presunieme na koncerte ku klasicizmu. Zaznie Haydn a jeho violončelový koncert C dur. Toto dielo má zaujímavú históriu: bolo stratené, až v roku 1961 objavil muzikológ Oldřich Pulkert partitúru v Pražskom Národnom múzeu. Vznikli síce aj pochybnosti o autorstve diela, no napokon, vykazuje znaky Haydnovho rukopisu. Haydnov čelový koncert C dur bol napísaný zhruba v dobe keď bol Vivaldi a Bach na konci svojej životnej dráhy. Okolo roku 1760-65, pre jeho priateľa a vedúceho skupiny violončiel Jozef Franz Weigla. Podľa Kantu existujú dôkazy že práve v tej dobe skupina violončiel mala len jedného člena-Weigla, ktorý hral sólový part ako aj orchestrálny part. „Koncert je prenádherný, s bohatými technickými požiadavkami, krásnou pomalou vetou a finále pripomínajúce ohňostroj stupníc a techník ako v sólovom nástroji tak aj v orchestri. Koncert C dur je dôkazom o vysokej interpretačnej úrovni všeobecne čelistov v tej dobe, ako aj konkrétne v Esterházyho kapele pod vedením kapelmajstra Haydna. Klobúk dolu pred majstrovstvom principála Weigla!“
Kanta doplnil, že na koncerte 15 októbra bude hrať kadencie Petra Breinera, ktoré napísal k nahrávke pre vydavateľstvo Naxos v roku 1987.Kadencia k prvej vete je príjemne jazzová, kadencia k druhej vete je blues oscilujúci medzi F dur a f mol, evokujúci trochu atmosféru Mississippi.
Ako doplnila manažérka orchestra Anežka Kara, okrem Rumlerovej premiéry zaznie tiež Dvořákova Serenáda pre sláčiky spomínané dielo Vivaldiho, dvojkoncert pre husle a violončelo B dur RV 547, si slovenský violončelista zahrá spolu s umeleckým vedúcim Alanom Vizvárym.
Daniel Rumler študoval na konzervatóriu v Pardubiciach u Mgr. Jiřího Kuchválka, na Akadémii múzických umení v Prahe u prof. Jiřího Tomáška a na Hochschule Luzern – Musik u prof. Igora Karška a prof. Giuliana Carmignolu. Svoje pedagogické vzdelanie si doplnil na Hochschule Luzern – Musik v magisterskom študijnom programe Master in Musikpädagogik.
V súčasnosti študuje ako interný doktorand na Fakulte múzických umení AU v Banskej Bystrici u Mgr. Jána Krigovského, ArtD.
V rokoch 2015-18 pôsobil vo švajčiarskych orchestroch Musikkollegium Winterthur, Sinfonieorchester Biel-Solothurn a Camerata Zürich. Medzi rokmi 2018-23 bol členom skupiny 1. huslí v Slovenskej filharmónii. Daniel Rumler sa venuje tiež historicky poučenej interpretácii a ako koncertný majster vystupuje s orchestrami Collegium Wartberg a Volantes Orchestra. Je členom medzinárodného sláčikového kvarteta Vyšehradskej štvorky
„V4 String Quartet“. Ako komorný hráč vystúpil na festivaloch Eufonie, Konvergencie, Lucerne Festival, Murten Classics , Konfrontácie, New Millennium International Chamber Music Festival, Witold Lutosławski Festival “Chain” a Hortus Artis. Pravidelne spolupracuje so Slovenským mládežníckym orchestrom od roku 2021 pôsobí ako pedagóg hry na husliach na Konzervatóriu v Bratislave.
Daniel Rumler sa venuje taktiež kompozícii a aranžovaniu. Medzi interpretov jeho skladieb patria Camerata Zürich, Juraj Griglák, Ján Krigovský, Martin Ruman, Collegium Wartberg, Hilaris Chamber Orchestra a iní. Jeho transkripcie boli nahraté pre vydavateľstvo ECM a švajčiarsky rozhlas SRF.
Koncert z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Hudobný fond v Bratislave a Mestská časť Bratislava Staré mesto.
Vstupenky v predpredaji siete Ticketportal v cene 15 eur, na mieste hodinu pred v cene 18 eur.
Zdroj: redakciu informovala manažérka orchestra Anežka Kara, rozhovor Ľudovítom Kantom realizovala Zuzana Vachová
Foto: Rastislav Štúr – www.sturphotography.sk, archív Ľudovíta Kantu
