Šéf distribučnej spoločnosti Film Europe Ivan Hronec, je aj tohto roku na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. Aká je tam atmosféra a aké filmy už stihol pre slovenské publikum získať, sa dozviete z rozhovoru pre náš portál…
Aké boli prvé, bezprostredné dojmy po príchode do Cannes? Každoročne sa mení vizuál filmového paláca, každý ročník MFF v Cannes má istú nosnú myšlienku – ako to vyzerá na tomto ročníku?
Jedna z istôt Cannes je, že sa Festivalový palác až tak veľmi nemení. Sú tam prestavby a dostavby, ale image a efektivita paláca je taká, ako si ju pamätám z mojej prvej účasti na festivale v Cannes, čo veru bolo v roku 1996. Základom je veľká sála Lumière a červený koberec pred ňou a priestory pre market. Dnes sa ale stále viac a viac spoločností presúva na Croisette, čo je bulvár pri mori. No a tohtoročný vizuál festivalu je Agnès Varda, ktorá nás, žiaľ, tento rok opustila, čo je dôstojná a štýlová spomienka na režisérsku ikonu francúzskej kinematografie.
Porota má každoročne ťažkú úlohu – udeliť Zlatú palmu tej najlepšej snímke, je aj istá zodpovednosť, vkus, cit, prehľad v kinematografii, respektíve aktuálna téma vo svete. Už sa nechali počuť vyhlásením, že vyhlasujú bojkot voči populizmu politikov. Diskutuje sa tam veľa o politike? Má Cannes tento rok podtón politický?
Nemá zámerný politický podtón, ale dnes, keď niečo robíte, tak sa kontextu nevyhnete. Proti cene pre Alana Delona protestujú aktivistky, v hlavnej súťaži je jasné politické gesto v podobe filmu Bedári (Les Misérables) ale aj Bacurau, alebo odkaz Malickovho filmu A Hidden Life či Loachovej snímky Sorry We Missed You, ale aj iných. Nevolajme to preto aktuálne politické gesto – to by vyzeralo, že je to vymyslené a kalkulované. Je to skôr prirodzená schopnosť dobrých filmových tvorcov reagovať na to, čo je vo svete problematické a nevyriešené. Nedá sa to lepšie vyjadriť, ako tým, čo po premiére Sorry We Missed You, pre celé publikum povedal režisér tohto filmu Ken Loach – „Ak sociálne problémy vyriešime, ľudia prestanú byť nahnevaní, ak nebudú nahnevaní – extrémna pravica zmizne.“
Aké snímky ste si zatiaľ stihli pozrieť?
Videl som všetky, čo sa dali vidieť z hlavnej súťaže, pretože na ňu sa z pozície Be2Can (pozn. redakcie – jesenná prehiadka Be2Can prináša každoročne na Slovensko a do Čiech výber tých najlepších filmov z troch áčkových festivalov – Berlinale, Benátky, Cannes ) sústredíme. Podarilo sa nám podpísať zmluvy na nové filmy Kena Loacha – Sorry We Missed You, bratov Dardenovcov – Young Ahmend, Arnauda Desplechina – Oh Merci, Elia Sulejmana – It Must Be Heaven. Posledný film, ktorý som menoval, si pozriem dnes. Super je, že sa nám podarilo kúpiť Les Misérables – Bedárov od režiséra Ladj Ly, ktorý natočil svoj prvý celovečerný film. Mimochodom, fotografia, ktorú posielam, je z projekcie filmu Oh Merci, je to záber z filmového paláca a na červenom koberci sú práve herečka Léa Seydoux a režisér Arnaud Desplechin.
Aké tituly ešte prinesiete slovenským divákom?
K zoznamu vyššie ešte pridávam film z polnočných projekcii Gaspar Noe – Lux Aeterna a zo sekcie Un Certain Regard – Bruno Dumont – Johanka z Arcu, čo je akousi druhou časťou Jeannette l’enfance de Jeanne d’Arc (slovenský distribučný názov – Johanka Supertar) z minulých rokov.
Videli ste už snímky: The Dead Don´t Die, Bacurau či Les Misérables?
Áno, videl. Bacurau je veľmi dobrý film, usilujeme sa oň. A Les Misérables je veľký kandidát na ocenenie. Neprekvapilo by ma, keby aj najvyššie.
Zhovárala sa: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto: Ivan Hronec
