Odovzdávanie štátnych vyznamenaní prezidentky SR sa konalo už tradične v priestoroch Slovenskej filharmónie. Zuzana Čaputová ocenila osobnosti spoločenského, kultúrneho a športového života.
„Najvyššie štátne vyznamenania sú úzko spojené s našou štátnosťou. A to nielen formálne tým, že sa ich udeľovanie viaže k výročiu vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ale aj obsahovo. Ocenené osobnosti, ich dielo a odkaz totiž definujú to, akí sme. Akým sme národom, akou sme spoločnosťou, akým sme štátom a kam sa uberáme vo svojom vývoji,“ definuje ocenenia prezidentka SR Zuzana Čaputová na svojom oficiálnom FB profile. „Je to najlepšia verzia nás samých. Verzia oslobodená od zástupných problémov a banálnych sporov, overená nadhľadom a časovým odstupom. Pretože, logicky, často sa stávame väzňami našej každodennosti.“
V nedeľu 14. januára 2024 prezidentka SR Zuzana Čaputová ocenila 33 osobností spoločenského, kultúrneho, ako aj športového života, sedem ocenených in memoriam.
Prezidentka podotkla, že akokoľvek sú dnešné spory či skutky a rozhodnutia pre nás dnes dôležité, z dlhodobého hľadiska vystupujú do popredia najmä iné hodnoty – a práve to odrážajú štátne vyznamenania.
Blahoželala a zároveň poďakovala všetkým oceneným, ktorí podľa jej slov píšu príbeh Slovenska – svojou prácou, obetavosťou, vedeckým bádaním, odvahou, umeleckými dielami, alebo aj stopami v snehu či na ľadovej ploche. Jej slová, ktoré verejnosti i oceneným adresovala boli plné povzbudenia a pozitívneho odkazu.
Z kultúrneho života ocenenie dostali ocenenia divadelníci, filmári, hudobníci, literáti a výtvarníci. Za divadelníkov spomeňme Mariána Marka – za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. Marko už takmer štvrť storočia vedie jediné profesionálne divadlo na Slovensku, ktoré uvádza inscenácie v rusínskom jazyku a v repertoári má aj inscenácie v ukrajinčine – Divadlo Alexandra Duchnoviča. Inscenácie, ktoré v Prešove vznikajú, však presahujú formát regionálneho divadla, o čom svedčia aj ohlasy kritiky a množstvo ocenení, napríklad cena Jozefa Kronera za inscenáciu Revízor či nominácie na ocenenie Dosky.
Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadla si z rúk prezidentky SR prebral divadelný režisér Roman Polák, ktorý patrí medzi najvýznamnejších divadelných režisérov na Slovensku s osobitým rukopisom. Oceňuje ho odborná kritika, ako aj divácka obec. Vyštudoval divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení v ročníku Miloša Pietora. Po absolutóriu v roku 1982 pôsobil v činohre Štátneho divadla v Košiciach a od roku 1984 v Divadle Slovenského národného povstania v Martine. Práve tam naštudoval inscenácie ako napríklad Dotyky a spojenia či Baal, ktoré ho zaradili medzi divadelnú špičku, a neskôr úspešne reprezentovali slovenské divadlo na európskych medzinárodných festivaloch. Bol interným režisérom bratislavskej Astorky, v roku 2000 sa stal umeleckým šéfom činohry Štátneho divadla Košice. Dva razy – v rokoch 2006 až 2008, a potom v rokoch 2013 až 2017 bol riaditeľom Činohry Slovenského národného divadla. Azda najlepšie však jeho kvality dokumentujú desiatky úspešných inscenácií na domácich divadelných scénach i spolupráca so zahraničnými súbormi. Medzi jeho aktuálne úspešné inscenácie patrí aj Suchoňova opera Svätopluk.
Za divadelníkov dostal ocenenie aj Blaho Uhlár – jedna z našich najvýznamnejších osobností nezávislého divadla. Vybudoval nezávislý divadelný súbor založený na presvedčivej umeleckej výpovedi, na ľuďoch, na tvorivom procese. V marci 1991 malo svoju prvú premiéru divadlo, ktoré založil spolu s výtvarníkom Milošom Karáskom. Stoka. So svojimi inscenáciami zožal množstvo úspechov doma i v zahraničí. V rokoch 1994 – 1998 sa divadlo ocitlo bez akejkoľvek podpory. Napriek odporu verejnosti a petíciám bolo v roku 2006 úplne vytlačené výstavbou v zóne Pribinova. Uhlár však naďalej pracuje s „novou“ Stokou.
Štátne vyznamenanie dostala aj herečka a speváčka Eva Pavlíková, ktorej osobný i herecký život je spojený s Nitrou. Je rodená Košičanka a toto mesto dodnes nosí vo svojom srdci. V roku 1983 nastúpila do hereckého súboru nitrianskeho Divadla Andreja Bagara a na jeho doskách pôsobí dodnes. S legendárnym Jozefom Bednárikom vytvorila 22 divadelných inscenácií a muzikálov; stvárnila množstvo činoherných postáv a účinkovala aj v mnohých filmoch, televíznych inscenáciách či rozprávkach. Počas slávnostného ceremoniálu sme počuli v podaní Evy Pavlíkovej aj spevácke číslo – legendárnu pieseň Franka Sinatru.
Výtvarník, ktorý je výnimočný rozsahom svojho diela, ale i jeho všestrannosťou – Juraj Bartusz je nielen sochárom, ale aj performerom, videoumelcom či počítačovým grafikom. Študoval v Prahe a patril k umelcom, ktorí chceli tvoriť svojím vlastným jazykom, a ocitli sa tak mimo oficiálnej kultúry. V 60. rokoch 20. storočia vystavoval s výtvarnou skupinou Konkrétistov. Zapájal sa do undergroundových aktivít, za čo sa oňho zaujímala ŠtB. Venoval sa monumentálnej aj komornej sochárskej tvorbe. S jeho dielami sa dodnes stretávajú obyvatelia i návštevníci Košíc. Po Nežnej revolúcii sa začal venovať pedagogickej činnosti. V roku 1992 sa stal profesorom, pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení. V roku 1999 inicioval vznik Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, kde aj pôsobil.
Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry prezidentka SR udelila Stanislavovi Rakúsovi. Rakús je Stanislav Rakús je slovenský prozaik, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg. Ako jeden z mála slovenských autorov sa venuje literárnej vede aj písaniu umeleckej prózy. Témy jeho kníh pritom výrazne ovplyvnila jeho dlhoročná pedagogická skúsenosť. Považuje sa nie za pána, ale za služobníka textu. A tiež za sochársky typ autora –text vytesáva z kameňa, kým nedospeje k jeho definitívnej podobe. Do roku 2010 bol profesorom na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy na Prešovskej univerzite. V súčasnosti je emeritným profesorom.
Ocenenie za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia získal Koloman Kertész Bagala je vydavateľ slovenskej literatúry, vyhlasovateľ súťaže POVIEDKA, dramaturg projektu AUDIOPOVIEDKY.SK. Ako počas slávnostného večera zaznelo v prejave hovorcu prezidentky Martina Strižinca, ktorý večerom sprevádzal – Bagala zažil vzostupy i pády, no zostáva zosobnením vydavateľa, ktorý sa s obrovským nasadením usiluje, aby sa pôvodná slovenská próza čítala aj písala. Knižné vydavateľstvo založil v roku 1991. Významným impulzom bol rok 1996, v ktorom vyhlásil prvý ročník súťaže Poviedka, ktorá oživila literárnu tvorbu a predovšetkým záujem verejnosti o pôvodnú slovenskú literatúru. Odvtedy dáva šancu aj mladým, neznámym prozaikom, z ktorých mnohí sa stali známi oceňovaní autori. Popri tom vydáva aj klasikov. Viac než 500 knižných titulov, z toho 300 nových a ich reedícií. Spolu viac než pol milióna kníh. „To, čo sa však nedá vyčísliť je jeho nesporná zásluha na kultivácii slovenského literárneho prostredia,“ zaznelo počas slávnostného večera.
Cenu za a mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti filmu získal Peter Kerekes. Je autorom dokumentárnych filmov disponuje vzácnym darom sprostredkovať nám realitu z nového uhla pohľadu. Je majstrom dokumentaristiky, o čom nás presvedčil a stále presviedča svojimi filmami. Rodák Dokumentaristike sa venuje už od svojich školských čias. Známym sa stal najmä jeho film 66 sezón z roku 2003, ktorý mapuje príbeh dejín Starej plavárne v Košiciach, či dokument Ako sa varia dejiny z roku 2008, za ktorý získal Zvláštnu cenu poroty na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Toronte. Podieľal sa na založení Ateliéru réžie dokumentárneho filmu, ktorý funguje na pôde VŠMU dodnes.
Ďalším filmárom, ktorý si prevzal ocenenie z rúk prezidentky SR, je Peter Bebjak. Slovenský filmový režisér, herec, producent a scenárista je držiteľom ceny Slnko v sieti za Najlepšiu réžiu za film Čiara. Jeho projekty sú úspešné doma i na medzinárodných filmových festivaloch. Jeho diela mu vyniesli ocenenie Český lev: trojdielna miniséria Spravedlnost, miniséria Herec a seriál Deväťdesiatky. Debutoval snímkou Marhuľový ostrov, úspech mu priniesli aj filmy Tieňohra, Jozef Mak, Správa či Trhlina. Za film Čiara dostal taktiež cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Vo svojej tvorbe sa nevyhýba historickým traumám, často tabuizovaným témam. Verí, že práve kinematografia môže pomôcť tomu, aby sa o nich v spoločnosti hovorilo.
Juraj Valčuha je slovenský dirigent svetového formátu, ktorý našu krajinu reprezentuje na zahraničných scénach. Spolupracoval so svetovými orchestrami v metropolách ako Berlín, Boston, New York, Mníchov, Drážďany, Londýn, Pittsburgh či Los Angeles. Bol šéfdirigentom Talianskeho rozhlasového symfonického orchestra v Turíne i hudobným riaditeľom Divadla San Carlo v Neapole, čo je najstaršia bez prestávky fungujúca operná scéna na svete. Od roku 2022 je hudobným riaditeľom symfonického orchestra v americkom Houstone. Prezidentka Slovenskej republiky udelila Valčuhovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Cenu za dirigenta prevzala jeho dcéra Anna Valčuha.
Peter Mikuláš v týchto dňoch oslavuje životné jubileum. Počas slávnostného večera, keď prezidentka SR Zuzana Čaputová odovzdávala ocenenia, stál náš najlepší basový spevák práve na javisku vo svojom domovskom divadle – SND, kde pôsobí ako sólista od rok 1978. Popri činnosti na našej prvej scéne pravidelne účinkuje na popredných operných scénach a koncertných pódiách v zahraničí, napríklad v Prahe, Viedni, Salzburgu, Berlíne, Lisabone, Ríme či Tokiu. Svoje skúsenosti odovzdáva aj mladej generácii a od roku 1994 je pedagógom na Vysokej škole múzických umení v Bratislave; v roku 2011 bol vymenovaný za profesora. Prezidentka Slovenskej republiky udelila Petrovi Mikulášovi štátne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Ocenenie nášmu operného spevákovi prezidentka podľa slov hovorcu odovzdá osobne.
Vyznamenané osobnosti za rok 2023:
NINA POLÁKOVÁ – štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti klasického tanca.
EVA SOPKOVÁ – štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky.
JAN RYCHLÍK – štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.
RUDOLF FIBY – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, in memoriam, za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
PETER GOMBITA – štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky.
EVA GAŠPAROVÁ – štátne vyznamenanie Medailu prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry.
MARIÁN MARKO – štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
JAKUB KRAKO – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republik v oblasti športu.
JÚLIUS KOLLER – štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti výtvarného umenia.
EVA PAVLÍKOVÁ – štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
JURAJ BARTUSZ – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia.
ADAM MICHNIK – štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Poľskou republikou a Slovenskou republikou.
MÁRIA DUŠINSKÁ – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
STANISLAV RAKÚS – štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry.
MARÍNA PAULÍNYOVÁ – štátne vyznamenanie Kríž Milana Rastislava Štefánika II. triedy, in memoriam, za zásluhy o záchranu ľudského života s nasadením vlastného života.
BLAHO UHLÁR – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia.
MARIANA KOVÁČOVÁ – štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky.
ONDREJ NEPELA – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.
GABRIELLA JARÁBIK – štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
LÁSZLÓ SZARKA – štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskou republikou.
OTTA PLÁVKOVÁ – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, in memoriam, za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
ROMAN POLÁK – štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadla.
VÁCLAV MALÝ – štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.
MÁRIA BIELIKOVÁ – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky, ako aj školstva.
JURAJ VALČUHA – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
KOLOMAN KERTÉSZ BAGALA – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia.
GIZELA FLEISCHMANNOVÁ – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam, za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
EVA HUSÁRIKOVÁ – štátne vyznamenanie Medailu prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj kultúry a umenia zahraničných Slovákov.
PETER KEREKES – štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti filmu.
DARINA BANCÍKOVÁ – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, in memoriam, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry, o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
PETER BEBJAK – štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti filmu.
PETER MIKULÁŠ – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
PETRA VLHOVÁ – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.
Zdroj: prezident.sk, spracovala redakcia mojakultura.sk
Foto: FB profil prezidentky SR Zuzana Čaputovej
