„Kino má veľmi osobité čaro. Zdieľate v jednom čase a priestore príbeh s ďalšími divákmi. Veľkosť plátna a zvukový dizajn vám ponúkajú úplne iný pocit z filmu, ktorý sledujete na plátne v kine, ako cez monitor u seba doma v posteli. Bola by chyba, keby sa diváci báli vrátiť do kín,“ hovorí pre náš portál režisér Peter Bebjak.

Nakrútil divácky mimoriadne úspešné snímky ako Čiara či Trhlina. Má za sebou tiež bohaté skúsenosti v rámci televíznej tvorby (Mesto Tieňov, Za sklom, Spravodlivosť). Aj keď vonku stále zúri pandémia, Peter Bejak (50) nezaháľa a ostáva produktívny. Ako prežil lockdown, na akých konkrétnych projektoch v súčasnosti pracuje, ako reaguje na kritiku a čo plánuje v budúcnosti? Aj to sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

 

Posledný rok doslova ovládla celý svet pandémia ochorenia Covid-19. Mnoho Vašich kolegov filmárov či celkovo umelcov a ľudí z oblasti kultúry, zostalo vďaka nevyhnutným vládnym opatreniam bez práce a bojujú s existenčnými problémami dodnes. Ako ste Vy osobne prežili, respektíve prežívate toho obdobie a ako vnímate súčasnú situáciu u nás na Slovensku?

Počas prvého lockdownu, keď sa zatvorili hranice a zastavili všetky prace na televíznych a filmových projektoch, netušili sme ako dlho to bude trvať. Našťastie, po troch mesiacoch sa všetky výroby znovu spustili a ľudia pracujúci v audiovizuálnom priestore mali opäť prácu a možnosť zarábať peniaze. Oveľa horšie je to s ľuďmi, ktorí sa venujú živej kultúre. Tam tie dopady trvajú dodnes a je mi ľúto, že pomoc, ktorá by k nim mala prísť je minimálna, poprípade žiadna.

Napadol Vám počas lockdownu námet na nový film či seriál? Neinšpirovala Vás možno práve táto doba k nakrúteniu niečoho aktuálneho? V zahraničí už vzniklo pár filmov reagujúcich na pandémiu, ako napríklad Locked Down Douga Limana či Songbird Adama Masona.

U nás je situácia trochu zložitejšia v rámci financovania takýchto projektov. Buď by do toho šla televízia, ale tá ma svoje projekty vyskladané na rok dva dopredu, alebo by sa to muselo financovať z grantov audiovizuálneho fondu, ktorý svoje výzvy má dva krát za rok. Nepredpokladám, že by nejaký súkromný producent do takéhoto formátu dal svoje financie, keďže vidina otvárania kín je zatiaľ ďaleko a vízia predaja výsledného produktu na VOD platformy nemusí priniesť takú sumu, aby sa vôbec vrátili náklady spojene s výrobou. Bál by som sa toho, či by mali ľudia záujem pozerať v momentálnej situácii niečo, čo žijú.

Určite ste si stihli v tomto období aj oddýchnuť pri dobrom filme či knihe. Aké diela Vás najviac oslovili a odporučili by ste ich čitateľom nášho portálu?

Nepatrím medzi ľudí, ktorí prežijú víkend sledovaním všetkých sérií nejakého seriálu. Viem si čas užiť aj inak. A niekedy som rád, keď nemusím dlhší čas vôbec nič pozerať. Môžem vypnúť a vyčistiť si hlavu úplne iným spôsobom. Veľa čítam, ale poväčšine je to spojené s prácou, alebo školou. Takže ak si nájdem čas na inú knihu, je to pre mňa príjemná udalosť. Už niekoľký krát som si prečítal knihu Vladimíra Ballu V mene otca. Stále rozmýšľam, ako by sa dala natočiť.

Vyzerá to tak, že vojnová dráma Správa, o úteku Wetzlera a Vrbu z koncentračného tábora, je zatiaľ Vašim najvýpravnejším, najodvážnejším a z hľadiska témy aj najsilnejším filmom. Dá sa povedať, že ste si na ňom aj práve preto dali najviac záležať a ide možno aj o Váš najosobnejší a zároveň najnáročnejší film?

Záležať si dávam na každom projekte, na ktorom pracujem, ale máte pravdu, že je to z hľadiska témy veľmi osobný a z hľadiska produkcie veľmi náročný projekt.

Už z traileru Správy to vyzerá, že ide o film, ktorý vyslovene potrebuje veľké plátno, aby preniesol na diváka čo najsilnejší zážitok. Aký záujem bude podľa Vás zo strany divákov o návrat do kina, potom ako sa situácia ohľadom pandémie upokojí a začnú sa uvoľňovať opatrenia? Nebudú príliš leniví ísť do kina, keď tak dlho mohli priamo z obývačky či rovno z postele sledovať filmy z viacerých VOD platforiem? A zvládnu túto krízu vôbec kiná?

Verím, že áno. Kino má veľmi osobité čaro. Zdieľate v jednom čase a priestore príbeh s ďalšími divákmi. Veľkosť plátna a zvukový dizajn vám ponúkajú úplne iný pocit z filmu, ktorý sledujete na plátne v kine, ako cez monitor u seba doma v posteli. Bola by chyba, keby sa diváci báli vrátiť do kín.

Vďaka lockdownu sa viackrát odložila aj slovenská kinopremiéra Správy. Film sa však stihol premietať v Amerike, odkiaľ si odniesol pozitívne odozvy. Peter Goldwyn, prezident Samuel Goldwyn Films, nešetril chválou na jeho adresu a americkí žurnalisti zároveň predpovedali, že sa objaví aj v shortliste nominácií na Oscara. Nakoniec sa však Správa neprebojovala ani do shortlistu, ani do finálneho výberu. Ako veľmi to zamrzelo a prečo sa to podľa Vás nepodarilo?

Oscara tiež zasiahla pandémia. Prvý krát sa všetko dialo v online priestore a všetci boli zrazu nútení hľadať iné cesty, aby sa dostali do povedomia akademikov, ktorí rozhodujú a hodnotia váš film. Bolo by dobré, keby sa dostal film na shortlist, ale nie je to žiadna tragédia. Filmu to neuškodilo, ohlasy ktoré vyvolal, mu pomáhajú v ceste po svete. Momentálne sa premieta v Španielsku a v apríli sa rozbehne kinodistribúcia vo Veľkej Británii, Japonsku a postupne, ako sa budú otvárať kiná, tak by mal film prejsť všetky krajiny, kde ho kúpili do distribúcie.

Za výbornú trojdielnu minisériu Herec ste len pred nedávnom získali už druhého Českého leva, nominovaná bola aj na Cenu českej filmovej kritiky. Ukázali ste skutočne precíznu réžiu a bezchybné vedenie hercov. Verím však, že Vám určite pomohol aj skvelý scenár. Zaujíma ma, ako ste sa k danému projektu dostali, ako sa Vám na ňom robilo, v čom bol možno iný, než ostatné doterajšie a tiež, či je pre Vás náročnejšie robiť viacdielny seriál typu Za sklom alebo práve takúto kratšiu minisériu.

Začnem od konca. Pri viacdielnych seriáloch ako je Za sklom sa striedame viacerí režiséri. Pri minisérii je to čisto moja práca od začiatku do konca, čo sa réžie týka. Herec prišiel ako podnet z Českej televízie, kde padla “objednávka” na historicky príbeh, kde by bol hlavný hrdina gay. Mne sa ten nápad páčil. Páčila sa mi odvaha televízie, že má záujem o takúto tému. So scenáristom Petrom Bokom sme sa rozprávali o možnostiach, ako by mohol príbeh vyzerať a spomenul som si na príbeh z 50. rokov o známom hercovi, ktorý spolupracoval s ŠTB. Tá ho využívala na kompromitáciu žien, aby neskôr tiež mohli so Štátnou bezpečnosťou spolupracovať. Tak vznikla základná idea, akým smerom sa bude uberať miniséria. To ostatné, je už majstrovstvo scenáristov, že z toho vytvorili taký príbeh, ktorý je silný nie len témou, ale aj charaktermi.

Dlho očakávaný, historicko-fantazijný seriál Slovania sa už dostal na obrazovky televízie JOJ. Po prvých dieloch prišli rozporuplné reakcie aj od filmových kritikov a publicistov aj od ,,bežných divákov, pričom práve druhá skupina nešetrila ostrými vyjadreniami či vyslovene ,,hejtom. Ako sa Vy osobne vyrovnávate s podobnými odozvami a čo by ste týmto ,,hejteromprípadne odkázali?

Každý má právo vyjadriť svoj názor. Ja mám právo podobné názory nečítať a nereagovať na to.

Na akých projektoch momentálne pracujete a v akom štádiu je Váš ďalší film Tieňohra? 

Budem používať originálny názov – Stínohra – momentálne sa začína dotáčať a ak všetko dobre dopadne, začiatkom mája by mal byt natočený. Okrem toho sme roztočili televízny film Jozef Mak a pre Českú televíziu dokončujem seriál Deväťdesiatky.


 
Z Vašej filmografie jasne vidno, že máte radi rozmanitosť a nebojíte sa skúšať nové veci. Nakrútili ste už rozprávku, horor, triler, kriminálku, romancu ale aj historickú drámu… Aký žáner Vás ešte láka sfilmovať a môžeme ho v budúcnosti od Vás očakávať? Čo tak science fiction, akčný film, western alebo muzikál?

Keď bude silný a dobrý príbeh, tak by som si rád vyskúšal aj tieto žánre.

 

Martin Adam Pavlík

Zdroj foto: DNA Production, Český lev, RTVS, ČT


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno