Pre potreby VŠMU, pedagógov ZUŠ pripravila Mgr. art. Jana Gallovich Bílková, ArtD., ktorá disponuje súhlasom všetky materiály tejto významnej osobnosti publikovať.

V skratke o autorke slovami Mgr. art. Jany Gallovich Bílkovej, ArtD.: “Zlatuška Vincentová pôsobila na Slovensku od roku 1951. Poznámky významnej pedagogičky tanca sú aj dnes pre mnohých študentov mimoriadne vzácne a obohacujúce. Odbornej literatúry pre pedagógov tanca je na Slovensku málo a tým, že pani Vincentová preložila veľa odbornej literatúry zo zahraničia, obohatila svoje poznámky o veľa cenných informácií.


Naše spoločné stretnutia a spolupráca na prípravách dokumentu v zbieraní cenných výpovedí, informácií, rozhovorov, bola aj pre mňa obohacujúca, uvážila som, že Poznámky Zlatušky Vincentovej“ by mohli oceniť aj moji študenti VŠMU, ktorých by mohla touto cestou taktiež obohatiť.

Vážim si pokornú, pracovitú a skromnú osobnosť Z. Vincentovej, ktorá  vždy cítila potrebu pomáhať, učiť, zachytiť a odovzdať informácie budúcim generáciám. Tým by sa touto cestou naplnil zámer tejto jedinečnej osobnosti, ktorej sa chcem touto cestou srdečne poďakovať.

DVD jubilejný dokument, curriculum vitae vo vizuálnej podobe som pripravila pre pani Vincentovú k jej 85. narodeninám. Dokument 4x odvysielala TV Bratislava, je zverejnený na YouTube.


Zlatuška Vincentová, priekopníčka, pedagogička a spoluzakladateľka odborného tanečného školstva na Slovensku, je pre nás všetkých, ktorí ju poznáme, ceníme si ju, jej skromnú  povahu, jej silnú charismu, jednoznačne  nezabudnuteľný “veľký čkovek”, ktorý sa silnou mierou podieľal na pozitívnych zmenách v tanečnom školstve viac ako  pol storočia.”


I. časť cyklu Pracovné poznámky Zlatušky Vincentovej nájdete na tomto odkaze.
II. časť cyklu Pracovné poznámky Zlatušky Vincentovej nájdete na tomto odkaze.
III. časť cyklu Pracovné poznámky Zlatušky Vincentovej nájdete na tomto odkaze.
IV. časť cyklu Pracovné poznámky Zlatušky Vincentovej nájdete na tomto odkaze.


Lekcia klasického tanca  – klasický tréning

  1. Je to každodenná vyučovacia lekcia žiakov, pripravujúcich sa na povolanie profesionálneho tanečníka (tanečnice).
  2. Je to tiež každodenné cvičenie profesionálnych tanečníkov – tréning – ktorým si rozcvičujú („rozohrievajú“) svaly celého tela, udržiavajú, alebo rozvíjajú svoju tanečnú techniku, prípadne pripravujú isté charakteristické pohyby, kroky, štýl a pod. novo pripravovanej inscenácie.

Odborný súhrnný názov pre cviky klasického tanca = exercices (ekzersíz = cvičenia). Týmto termínom sa nazýva aj každodenný tréning. Má ustálenú formu, ktorej základ dal CarloBlasis, považovaný za jedného z najvýznamnejších pedagógov 19. storočia. Skladba exercices sa vyvíjala a obmieňala podľa nových poznatkov ďalších generácií pedagógov.

Skladba exercices

  1. Exercices à la barre (exersíz á la bár – cvičenia pri žrdi)
  2. Exercices au milieu (exersíz ó miljő – cvičenia v priestore – na voľnosti, na prostriedku). Začína sa tzv. malým adagiom, ktoré nahrádza skupinu pliés.
  3. Veľké adagio
  4. Allegro
  5. Port de bras (por dő bra = vznášanie, nosenie paží)
  6. Exercices sur les pointes (exersíz sür le poant – cvičenia na špičkách) – v triedach dievčat alebo v tréningoch profesionálnych tanečníc.

Cviky sú zoradené na základe:

  1. postupnosti od jednoduchého k zložitejším pohybom, aby sa postupne zapájali do cvičenia („rozohrievali sa“) stále väčšie a ďalšie skupiny svalov
  2. kontrastu pomalých a rýchlych cvikov, legatových a staccatových, silových a uvoľňovacích a pod.

Exercices à la barre

1. Skupina pliés (plijé = drepy) – zapája hneď na začiatku cvičenia veľké skupiny svalov (predovšetkým panvové, chrbtové, svaly stehien a predkolení), aby sa rýchlo pripravilo celé telo na detailné precvičovanie. Rozvíja vytočenosť v bedrových kĺboch.

(Neskôr sa pred tieto cvičenia začali zaraďovať cviky na rozcvičenie chodidiel a rôzne cambrés (kambré = zvrátiť, zohnúť) – ohýbania trupu, najmä u profesionálnych umelcov, ktorých organizmus je dlhodobým fyzicky náročným cvičením „opotrebovávaný“ a ťažšie sa uvoľňuje – rozcvičuje – hneď od začiatku tréningu..)

2. Skupina battements (batmán; battre = udierať). Sú to cviky, pri ktorých sa pracujúca dolná končatina otvára a opätovne zatvára do východzieho postavenia. Otvára sa v 3 možných smeroch: en avant (anavan = dopredu), à la seconde (á la zgond = nabok) a en arrière (anarier = dozadu).

Spôsoby otvárania pracujúcej dolnej končatiny:

  1. rovnou (vystretou) dolnou končatinou (battements tendus simples a jeho obmeny, batte-ments tendus jetés a jeho obmeny…)
  2. z ohnutej polohy do vystretej (battement frappé, battement frappé double, battement sou-tenu, batement fondu, battement développé…),
  3. z ohnutej do poohnutej polohy (petit battement sur le cou-de-pied, battement battu) – (batü)

Skupina battements sa delí na:

  1. malé battements (battement tendu simple, battement tendu jeté …ktoré sa otvárajú na zem – à terre – alebo do vzduchu maximálne do výšky 45°)
  2. veľké battements ( otvárené do výšky 90°a vyššie)

V tejto časti exercices sa cvičia malé battements (battements tendus simples a ich obmeny, battements tendus jetés a ich obmeny). Precvičujú najmä drobné svaly chodidiel a priehlavkov, upevňujú cit pre správne vedenie pracujúcej dolnej končatiny v niektorom z troch mož-ných  smerov a ako každý cvik exercices – rozvíjajú vytočenosť v bedrových kĺboch.

3. Skupina krúživých pohybov – ronds de jambe (ron dö žám = krúženia dolnou končati-nou). Zaraďuje sa sem predovšetkým rond de jambe par terre (par ter = na (po) zemi) – krúže-nie dolnou končatinou po zemi.

Rozvíja pohyblivosť dolnej končatiny v bedrovom kĺbe, ako aj vytočenosť celej dolnej končatiny. U pokročilých žiakov alebo profesionálnych tanečníkov sa v tejto časti exercices à la barre vytvára kombinácia viacerých krúživých pohybov: ronds de jambe par terre sa spájajú s ronds de jambe en l´air (án lér = vo vzduchu), s grands ronds de jambes jetés (grand ron dö žám žeté = veľké švihové kruhy dolnou končatinou), grands ronds de jambe développés (= veľké „roz-víjané“ krúženia dolnou končatinou).

Podľa spôsobu krúženia rozvíjajú tieto cviky:

  • pohyblivosť v bedrovom kĺbe (ronds de jambe par terre, grands ronds de jambes…)
  • pohyblivosť kolena (ronds de jambe en l´air)
  • vytočenosť v bedrovom kĺbe

Smer krúženia určujú termíny:

  • en dehors (án dö or = von, v smere hodinových ručičiek)
  • en dedans (án dö dan = dnu, proti smeru hodinových ručičiek)

Skupina krúživých pohybov sa zvykne spájať s port de bras: rozvíjajú koordináciu pohybov horných a dolných končatín, hlavy a v spojení s rôznymi cambrés (klonmi trupu) s pohybmi trupu. Cambrés rozvíjajú ohybnosť trupu.

4. Skupina battements, v ktorých sa cvičiaca dolná končatina otvára z ohnutej do vystretej polohy a zapája sa do cvičenia i podporná dolná končatina:

  • battements fondus (fondü = roztápať, klesať)
  • battements soutenus (sutenü = zhŕňať, zdržiavať) a ich obmeny

Sú to plynulé (legatové) cviky, rozvíjajú silu, elastičnosť (pružnosť) dolných končatín, najmä pre techniku skokov. 

5. Skupina kontrastných staccatových battements v rýchlom tempe, v ktorých sa pracujúca doná končatina taktiež otvára z ohnutej do vystretej polohy:

  • battements frappés (frapé = tlčený) a ich obmeny

„Vytriasajú“ svaly po predošlých silových cvikoch, rozvíjajú rýchlosť (brio) a presnosť pohybov predkolenia, ovládanie jednotlivých častí  pracujúcej dolnej končatiny – tzn.: nepo-hyblivé vytočené stehno, samostatné pohyby predkolenia

6. Náročné krúživé pohyby: rond de jambe en l´air, grand rond de jambe jeté, grand rond de jambe développé – ak neboli zaradené do kombinácie s ronds de jambe par terre (pozri bod 3) ). Dlho udržiavané nepohyblivé stehno v ronds de jambe en l´air je výdatnou prípravou pred adagiom, v ktorom treba dlho udržať pracujúcu dolnú končatinu vo vysokých polohách; cvičenie rozvíja pohyblivosť v kolene, vytočenosť v bedrovom kĺbe a cit pre samostatné ovládanie stehna a pohybov predkolenia.

Grand rond de jambe jeté a grand rond de jambe développé rozvíjajú pohyblivosť pracujúcej dolnej končatiny v bedrovom kĺbe vo vysokých polohách (veľký rozsah krúženia) švihom a vedene.

7. Adagio (termín prijatý z hudobnej odbornej terminológie pre označenie pohybov v poma-lom tempe).

Je vrcholom exercices à la barre. Základom sú: battement relevé lent (batmán rölvé lán = pomaly dvíhaný batmán) a battement développé (batmán dévlopé =  „rozvíjaný batmán“) a ich obmeny.  Ako z názvu vyplýva, cvičí sa v pomalom tempe. V adagiu sa rozvíja veľký rozsah pohybov, sila svalov, ktoré sa podieľajú na výške zdvihov (chrbtové, brušné, sedacie a stehenné svaly), koordinácia pohybov celého tela, muzikalita a tanečnosť.

8. Skupina malých battements, v ktorých sa pracujúca dolná končatina otvára ohnutej do poohnutej polohy: petit battement sur le cou-de-pied (p´ti batmán sür le kú dö pjé = malý batmán na krčku nohy) a battement battu (batmán battü = udieraný batmán; batmán s údermi). Sú to kontrastné, rýchle staccatové pohyby predkolenia, ktoré „vytriasajú“ svaly po silovom namáhavom adagiu. Rozvíjajú pohyblivosť predkolenia, pričom je treba udržať vytočené stehno bez pohybu.

V niektorých školách zaraďujú túto skupinu cvikov pred adagio, ako akési uvoľnenie po ronds de jambe (pozri f) ) pred namáhavým cvičením.

9. Skupina švihov – grands battements jetés.

Druhý vrchol exercices à la barre. Dá sa povedať, že sa v tejto časti exercices robia cvičenia z adagia v rýchlom tempe. Rozvíjajú rozsah pohybov, silu rozmachu – švihu, potrebného pre veľké skoky, pohyblivosť a vytočenosť dolných končatín v bedrových kĺboch.

10. Na záver exercices à la barre sa zvyknú zaraďovať demi-pliés-relevés sur les demi-pointes (demi plijé rölvé = podrepy – sür le demi poant = zdvihy na pološpičky), rôzne cambrés (kambré – klony trupu) alebo „vyťahovania“ dolných končatín.

Exercices au milieu

Cvičenia pri žrdi sa prenášajú do cvičenia na voľnosti v rovnakom poradí, aby sa rozvíjal cit pre rovnováhu – aplomb (aplom). Vo vyšších ročníkoch alebo v tréningoch profesionálnych tanečníkov sa tieto cviky spájajú do niekoľkých kombinácií, komponovaných tak, aby rozvíjali tanečnosť a cit pre priestor.

Grand plié nahradí na voľnosti tzv. malé adagio, ktoré sa zvyčajne začína s grand plié a následne z kombinácie niekoľkých adagiových cvikov (kombinácia by nemala byť dlhšia ako 16 x 4/4 takt). Spája sa obyčajne s kombináciou rôznych battements tendus simples, battements tendus jetés a ich obmien.

V exercices au milieu netreba vždy cvičiť všetky cviky z exercices à la barre; nemôžu sa však vynechať battements tendus, fondus, frappés a grands battements jetés.

Veľké adagio

Komponuje sa ako malá tanečná forma, najmenej na 32 x 4/4 taktov. Kombinujú sa v ňom adagiové cviky, využívajú sa zložité ports de bras, cambrés, väzobné a tanečné kroky, rôzne rotačné elementy atď. Bohato sa využíva priestor sály.

Veľké adagio rozvíja cit pre rovnováhu (aplomb), koordináciu pohybov celého tela, rozsah pohybov dolných končatín, silu svalov vo výdržiach, cit pre orientáciu v priestore, muzikalitu, tanečnosť, estetiku línií a pohybov.

Je dôležité aj pre tanečníkov (mužov), pretože pózy a pohyby naučené v pomalom tempe na zemi sa prenášajú do vzduchu vo veľkých skokoch (veľké allegro), tzn. v rýchlom tempe.

Allegro

označuje skupinu (kombináciu) skokov – cvikov v rýchlom tempe. (Termín bol prijatý z hudobnej odbornej terminológie).

Skoky – sauts (sót) patria k najzákladnejším pohybom – cvikom – v klasickom tanci. Delia sa na: malé, stredné a veľké (podľa výšky a dĺžky – pohybu  v priestore, preletu z miesta – skoku).

V technike skokov sa používa ďalší odborný termín – ballon (balon) – ktorým sa označuje schopnosť zadržať určenú pózu vo vzduchu, čo dodáva skoku zdanie, že sa tanečník vznáša alebo sa zastavil vo vzduchu.

Malé skoky sa robia s malým (nízkym) odrazom do vzduchu (napr. petits changements de pied, petits pas échappés a pod.), ale aj s vyšším vzletom a so švihom pracujúcej dolnej končatiny do výšky 45° (napr. petits pas assemblés, petits pas jetés a i.)

Stredné skoky sa robia s vysokým vzletom (odrazom) do vzduchu, ich pohyb (prelet) vzdu-chom nie je príliš veľký. Patria sem predovšetkým grandes sissonnes (grande sissonne ouverte, sissonne fondue a i.).

Veľké skoky musia mať vysoký vzlet a jemu zodpovedajúcu dĺžku pohybu vzduchom. Predchádza im –napomáha k odrazu – väčšinou  švih pracujúcej dolnej končatiny do výšky 90°.

V uvedenom poradí sa skoky zaraďujú do tréningu klasického tanca.

U pokročilých žiakov alebo v tréningu profesionálnych tanečníkov sa na záver allegra zara-ďujú  pas batteries  (batri – battre (batr) – udierať). Je to súhrnný názov pre skoky, v ktorých dolné  končatiny vo vzduchu – v skoku – o seba udierajú.

Túto časť tréningu (allegro) – allegro –  možno považovať za priamu prípravu javiskového tanečného prejavu.

Port de bras (nesenie, vedenie paží)

(Porté – nesený,  bras – paže). Tento odborný termín sa používa:

  1. ako názov pre pohyb jednej alebo oboch horných končatín pri prechode z pozície do pozí-cie, z polohy do polohy.
  2. ako súhrnný názov pre skupinu cvikov pre horné končatiny.

Technika horných končatín nie je tak zložitá a fyzicky náročná, ako technika dolných konča-tín, preto sa jej venuje vo výučbe menej priestoru. Treba ju však tiež metodicky rozvíjať.

V ruskej škole A. J. Vaganovová vypracovala kompozícia šiestich ports de bras. V nich sa postupuje od jednoduchýchnajzložitejším pohybom horných končatín, hlavy a trupu, ktoré musia byť vzájemne dokonale koordinované.

  • port de bras č. 1 sa pohybujú obe horné končatiny symetricky.
  • Port de bras č. 2: horné končatiny sa pohybujú asymetricky a po oblúkových dráhach.
  • Port de bras č. 3: k pohybom horných končatín sa pridávajú cambrés (ohýbania- predklony, záklony, úklony trupu trupu).
  • Port de bras č. 4: zapája sa natáčanie trupu s narúšaním akademického štvoruholníka; horné končatiny sa pohybujú asymetricky.
  • Port de bras č. 5: asymetrické pohyby horných končatín sú spojené s prenášaním váhy tela z nohy na nohu a krúžením trupu.
  • Port de bras č. 6: asymetrické pohyby horných končatín v spojení s krúžením trupupre-nášaním váhy tela z nohy na nohu.

Jestvuje variant tohto port de bras: grande préparation pre grandes pirouettes (grands tours). Keď začiatočníci zvládnu zásady držania a pohybov horných končatín a estetiku línií samo-statne, postupne sa zapájajú do všetkých cvikov klasického tanca.

Ports de bras ukľudňujú po allegre činnosť srdca a pľúc.

Exercices sur les pointes – tréning – cvičenia – na špičkách

(ekzersíz sür le poant), pointe = špička, hrot

Zaraďuje sa v dievčenských triedach do tréningu 2 – 3x do týždňa. Táto technika sa využíva v sólových a zborových tancoch žien a v pas de deux (pa dő dő = tanec dvojice, väčšinou muža a ženy).

Pre túto techniku treba najprv pripraviť – spevniť – dolné končatiny (predovšetkým členky a priehlavky) v exercices à la barre a au milieu. K cvičeniu na špičkách možno pristúpiť až vtedy, keď žiačky zvládnu istý postoj na vytočených pološpičkách – sur les demi-pointes. Pre postoj na špičkách je dôležitá vytočenosť v bedrových kĺboch, ktorá sa ťažšie udržuje,  a sústredenie váhy tela na 1. a 2., prípadne i na 3. prste nôh (v závoslosti od stavby nohy).

Klasický tréning

sa začína rozcvičením pri žrdiexercices à la barre. U pokročilých študentov a profesio-nálnych tanečníkov trvá 15 – 20 minút.

Postoj pri žrdi:

  1. tvárou k žrdi
  2. bokom k žrdi

a. V postoji tvárou k žrdiplecia a boky rovnobežné so žrďou, pohľad smeruje dopredu, brada zviera s krkom pravý uhol. Ruky sa položia na žrď priamo pred plecia = ležia v šírke pliec. Treba stáť v takej vzdialenosti od žrde, aby poohnuté lakte boli vpolovici vzdialenosti medzi pleciami a žrďou – tzn. horné končatiny nesmú byť vystreté v lakťoch, nadlaktia pri ohnutých lakťoch nesmú byť pritlačené k hrudníku alebo kolmé k zemi. Dlane sa položia na žrď tak, že palec neobopína žrď, zápästie klesá k zemi. Žrde sa neslobodno držať, iba sa o ňu opierať.

b. V postoji bokom k žrdi leží na žrdi iba jedna horná končatina, línia pliec a bokov zviera so žrďou pravý uhol. Dlaň leží na žrdi pred súhlasným bokom, palec opäť neobopína žrď, zápästie klesá k zemi. Poohnutý lakeť je v polovine vzdialenosti medzi plecom a dlaňou na žrdi, smeruje k zemi („opiera“ sa o zem, tým spevní svaly chrbta).

Začiatočníci sa každý cvik učia najprv v postoji tvárou k žrdi, neskôr bokom k žrdi a nakoniec sa prenáša do exercices au milieu v postoji en face. Postupne sa zavádza épaulement (= natáčanie tela v priestore, na mieste) a zapájajú sa polohy a pohyby horných končatín.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno