Víťazov Grand Prix Svetozára Stračinu spoznáme už v dnes, 12. mája po 19-tej. Slávnostný koncert z budovy Slovenského rozhlasu budete môcť sledovať naživo na online kanáli LiveRTVS. „Osobne vnímam tvorbu Stračinu ako náš slovenský klenot, je to naša pečať. Sú to piesne, kde si každý nájde kúsok svojho domova,“ hovorí dirigent Adrian Kokoš, pod taktovkou ktorého koncert zaznie.
Grand Prix Svetozára Stračinu je medzinárodnou súťažnou prehliadkou rozhlasových nahrávok folklórnej hudby, ktorú organizuje Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) v spolupráci s Európskou vysielacou úniou (EBU) a Spoločnosťou sveta Stračinu.
Výsledky 10. ročníka spolu s víťazmi súťaže budú oficiálne vyhlásené počas záverečného Gala koncertu, ktorý sa bude konať na počesť tvorby skladateľa Svetozára Stračinu vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu dňa 12.mája 2021 o 19:00. Koncert bude streamovaný online na kanáli LiveRTVS: https://www.rtvs.sk/televizia/live-rtvs
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu bude dirigovať Adrian Kokoš, ktorý pre náš portál povedal: „Ja osobne vnímam tvorbu Stračinu, ako náš slovenský klenot, je to naša pečať… Sú to piesne, kde si každý nájde kúsok svojho domova. Je našou povinnosťou, toto hudobné dedičstvo chrániť a odovzdávať ďalším generáciám.“
Záznam z koncertu odvysiela Rádio Regina Západ v sobotu 29. mája o 15:00. Víťaznú skladbu, ako aj ďalšie ocenené skladby si budete môcť vypočuť vo vysielaní Reginy 29. mája po 20-tej.
Ako prvá skladba koncertu bude znieť Pri ľane. Vznikla ešte v roku 1968 pre umelecký súbor Lúčnica, s ktorým Svetozár Stračina dlhodobo spolupracoval. Ďalšou bude Marmuriena, s jarnými obradovými piesňami z Liptovských Sliačov. Stračina ju napísal v roku 1975, rovnako ako skladbu Vitaj jar, ktorá sa stala súčasťou repertoáru Lúčnice na celé desaťročia. Sóla bude spievať Klaudia Škorvánková.
V podaní Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu s jeho umeleckým vedúcim Petrom Uličným zaznie z tvorby Svetozára Stračinu Starie oravskie nuoti. Skladba vznikla v roku 1978 a približuje spôsob hry ľudových muzikantov z Rabčíc a Habovky.
Piesne z Poník podľa hry Pavla Oláha-Všiváka upravil Svetozár Stračina v roku 1979 a na koncerte zaznejú v inštrumentálnej úprave. Beluškov cimbal je koncertná skladba pre cimbal a orchester, v ktorej sa ako sólista predstaví Marcel Comendant.
Počas galakoncertu nesmú, samozrejme, chýbať ani piesne z východoslovenského regiónu. V skladbe Dupľovaná s chytákmi spracoval Stračina tanečné melódie zo Zemplína. Ďalšou budú úryvky z programu Haravara, ktorý mal premiéru v roku 1996. Na koncerte budú znieť úryvky z časti Straškovia, inšpirovanej fašiangovými piesňami a tancami.
Tvorba Svetozára Stračinu bola úzko spätá aj s filmom. Zhudobnil filmovú adaptáciu rozprávky Pavla Dobšinského Plavčík a Vratko (režisér Martin Ťapák) a jeho kompozičné majstrovstvo budeme môcť obdivovať aj vo filmovom spracovaní novely Františka Švantnera Nevesta hôľ z roku 1971. Obe skladby bude interpretovať Symfonický orchester slovenského rozhlasu pod taktovkou Adriana Kokoša.
Záver koncertu bude naozaj veľkolepý: režisér Martin Ťapák a jeho kultový film z roku 1975 Pacho, hybský zbojník, z ktorého mnohí z nás poznáme niektoré hlášky naspamäť. Úspech tohto filmu, v ktorom Ťapák tak originálne využil humor, umocňuje aj Stračinova hudba. Na pódiu sa pri jej interpretácii stretnú Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Spevácky zbor Umeleckého súboru Lúčnica Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu s dirigentom Adrianom Kokošom.
Súčasťou galakoncertu bude vyhlásenie výsledkov 10. ročníka Grand Prix Svetozára Stračinu. Do súťaže bolo spolu prihlásených 40 nahrávok z 13 krajín od 15 vysielateľov. Jednotlivé nahrávky posudzovala 12 členná odborná porota, ktorej predsedal etnomuzikológ Bernard Garaj.
Účinkujúci:
- Symfonický orchester Slovenského rozhlasu
- Dirigent Adrian Kokoš
- Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu
- Umelecký vedúci Peter Uličný
- Spevácky zbor US Lúčnica
- Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu
Zdroj: RTVS – spracovala redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto: Archív Adriana Kokoša, archív Marcela Comendanta
