Už v roku 1949 ponúkol víziu, ktorá sa neskôr stala v mnohých prípadoch realitou. Orwellov dystopický román 1984 patrí medzi najznámejšie a najvýznamnejšie diela anglickej a svetovej literatúry 20. storočia a my vám prinášame zopár zaujímavostí, vďaka ktorým uvidíte 1984 v novom svetle.
1984 azda ani netreba nikomu predstavovať. Román mapuje príbehy Winstona Smitha, úradníka Ministerstva pravdy Oceánie, ktorý sa vzoprie systému, za čo platí krutú daň. Hlavnou myšlienkou, na ktorú chcel Orwell poukázať, bola manipulácia. Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť. A kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť – aj tak znie jedna z hlavných myšlienok románu, ktorá aj v dnešných časoch naberá až mrazivo reálnu podobu. Éra sociálnych sietí, fake news, umelej inteligencie, sledovania pomocou mobilov a iných výdobytkov moderného sveta, má nad nami určitú moc, či už si to chceme pripustiť alebo nie. Za 1984 sa okrem silných myšlienok, skrývajú aj mnohé zaujímavosti, ktoré ste možno doteraz nevedeli.
Finálny názov na poslednú chvíľu
Tesne pred publikovaním románu, bol Orwell stále na pochybách s jeho názvom. Uvažoval aj o názve Posledný muž v Európe, avšak do tlače napokon šiel 1984.
Nejasná predstava o roku
Predtým, ako Orwell definitívne priradil svoje prognózy k roku 1984, uvažoval aj o rokoch 1980 a 1982.
Orwell pracoval ako propagandista
Celkom úsmevne pôsobí fakt, že samotný Orwell sa pred publikovaním románu 1984 podieľal na propagande. Počas II. svetovej vojny totižto pracoval pre BBC Empire Service, kde mal za úlohu dohľad a programovanie sietí, ktoré podporovali spojencov a podnecovali dobrovoľníctvo.
Inspiráciou pre izbu 101 bola Orwellova kancelária v BBC
Najstrašidelnejšia izba románu 1984, takzvaná mučiareň Ministerstva lásky, v ktorej sú obete vystavené tým najhorším nočným morám, čerpala námet v jednej z kancelárií v budove BBC. Orwell vedel, že všetky informácie, ktoré bude BBC publikovať, musia byť vopred schválené. Miestom, kde sa tieto informácie schvaľovali, bola práve kancelária s číslom 101.
Orwella počas písania románu sledovali
Dvanásť rokov pred publikovaním 1984, uzrelo svetlo sveta iné Orwellovo umelecké dielo pod názvom Cesta k Wigan Pier (v anglickom origináli The Road to Wigan Pier), ktoré bolo zamerané na chudobu a triedny útlak v Anglicku v 30. rokoch. Ako podklady pre dielo slúžil Orwellovi výskum pracovných podmienok robotníkov v uhoľných baniach. Orwell sa v rámci výskumu taktiež zúčastňoval stretnutí komunistickej strany, za čo bol špeciálnym odborom vlády zaradený na viac ako 10 rokov na tajný zoznam sledovaných osôb. Jeho oficiálny spis obsahoval nielen zmienku o „vyspelých komunistických názoroch“, ale aj o jeho bohémskom štýle obliekania sa.
Režim Veľkého brata prebral reálne praktiky svetových mocností
Orwell sa pri navrhovaní represívneho režimu, ktorý bol súčasťou 1984, inšpiroval nielen v Sovietskom zväze a u Narodnyjho komissariatu vnutrennich del, ktorý bol v tej dobe považovaný za ekvivalent ministerstva vnútra, ale napríklad aj v Japonsku. Od Sovietskeho zväzu si „požičal“ slogan 2 + 2 = 5 z takzvaného päťročného plánu národného rozvoja (známa päťročnica), od NKVD policajné sily, ktoré boli modelom pre myšlienkovú políciu a ministerstvo lásky a od Japonska pre zmenu prevzal podstatu myšlienkového zločinu.
Podľa niektorých bola námetom Júlie druhá Orwellova manželka
Pritom prirovnanie Júlie k druhej Orwellovej žene nemusí byť vôbec lichotivé, pretože ju v románe popisuje ako rebelku od pása smerom dole. V závere románu je Winstonom taktiež obetovaná pre jeho vlastné oslobodenie.
Počas písania 1984 bojoval Orwell s tuberkulózou
Zatiaľ čo väčšina z nás by mierne prechladnutie využila na to, aby sa aspoň na týždeň dostala z práce, Orwell túto skutočnosť využil trochu inak. Všetku svoju pozornosť sústredil práve na písane románu 1984 a z mierneho prechladnutia bola znenazdajky tuberkulóza. Ani to však Orwella nezastavilo. Počas svojho pobytu v nemocnici naďalej pracoval a po vydaní druhého výtlačku údajne aj skolaboval.
Jeden z prekladov 1984 obsahuje chybu v úvodnej vete
Známa úvodná veta románu: „Bol jasný, ale chladný aprílový deň a hodiny odbíjali trinástu,“ bola v talianskom preklade zle pochopená a neznámy prekladateľ ju preložil ako „Bol jasný, ale chladný aprílový deň a hodiny odbíjali jednu.“ Orwell však zámerne použil číslo 13, ktoré na žiadnych hodinách nenájdeme. Prekladateľ túto slovnú hračku prehliadol, resp. zle pochopil a skrytý význam bol razom „stratený v preklade“.
Orwell sa počas písania románu skoro utopil
Drvivú časť románu napísal Orwell počas pobytu na škótskom ostrove Jura, kde bol najproduktívnejší. Ani toto miesto mu však nezaručilo maximálne sústredenie. Počas jedného pekného dňa v roku 1941 sa Orwell rozhodol relaxovať spoločne so svojim synom, neterou a synovcom, plavbou na lodi naprieč Corryvrecakanským zálivom. Počas plavby sa však loďka prevrhla. Našťastie sa nikomu z posádky nič nestalo, avšak Orwellovmu zdraviu tento nechcený kúpeľ rozhodne neprospel.
Orwell zomrel len 7 mesiacov po publikovaní 1984
Aj keď Orwell zaznamenal nemalé úspechy ako moderátor, novinár, spisovateľ a aj ako autor nemenej úspešného románu Zvieracia farma, nikdy sa, bohužiaľ, nestal svedkom neskutočného významu, vplyvu a úspechu 1984. Po dlhom boji nakoniec 21. januára 1950 svoj boj s tuberkulózou prehral.
1984 je obľúbeným románom mnohých známych mien
Medzi fanúšikmi nechýbajú ani také mená ako Stephen King či hviezda seriálu Hra o tróny Kitt Harrington.
Z románu mal byť muzikál
Medzi slávnych fanúšikov 1984 patrí aj David Bowie, ktorý plánoval adaptáciu knihy na muzikál koncom 70. rokov. Jeho snaha však stroskotala na nesúhlase zo strany vdovy Orwella, ktorá Bowiemu neudelila licenčné práva. Bowie sa však svojho nápadu celkom nevzdal a napísal aspoň hudbu.
Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto a video: Shutterstock, Youtube, Wikipedia
