Opera aeterna pokračuje príbehom nymfy Dafné

Projekt Opera aeterna III. bude v tomto roku pokračovať v septembri príbehom krásnej nymfy Dafné v hudobnom spracovaní Antonia Caldaru. Musica aeterna pod vedením Petra Zajíčka uvedie tri predstavenia v Záhrade Domu Albrechtovcov so sólistami: Lenkou Máčikovou, Alenou Kropáčkovou, Matúšom Šimkom a Dávidom Harantom, v režijnom spracovaní Mariany Luteránovej.

Antonio Caldara, narodený v Benátkach v roku 1670, bol jedným z najuznávanejších skladateľov svojej doby. Väčšina jeho kariéry sa však odohrala mimo benátskej lagúny, ktorá vyvrcholila v posledných dvadsiatich rokoch na cisárskom dvore vo Viedni, kde zomrel v roku 1736. V Rakúsku zložil aj operu Dafne, ktorú teraz prvýkrát uvádzame v Bratislave ako novodobú slovenskú premiéru. 29. júla 1719 Caldara dokončil „ Drámu pastorále Dafne“, ktorá bola venovaná salzburskému arcibiskupovi Františku Antonovi, grófovi z Harrachu. Mníchovský dvorský básnik Abbate Biave je autorom libreta, ktoré sa nachádza v Biblioteca Nazionale Marcina v Benátkach. V tom istom roku sa otvoril Heckentheater (prírodné divadlo – zo živého plotu) v Mirabellovom paláci v Salzburgu a má sa za to, že práve mytologický príbeh Dafne bol obzvlášť vhodný pre prírodné divadlo, ktoré sa hralo pri jeho otvorení. V tomto roku sa otvára záhrada domu Albrechtovcov na Kapitulskej a práve toto dielo snáď vhodne poslúži tejto významnej bratislavskej udalosti. Salzburský arcibiskup zamestnával benátskeho Caldaru – „musico di violoncello veneto“ ako skladateľa pre cirkevné diela, opery a oratória, neskôr bol pozvaný na viedenský dvor ako vicekapelmajster pre cisára Karla VI. Tento pracovný vzťah existoval až do Harrachovej smrti v roku 1727.

Známy a často pertraktovaný mýtus vzpurnej víly Dafne dostáva prostredníctvom kontrastného hudobného spracovania zásadnú diferenciáciu, ktorá veľmi presne sleduje vývoj mužskej námahy od statočnosti k pokusu o milostné ovládanie, ako aj ženskú reakciu nekonvenčne mysliacej Dafne, jedinej ženskej protagonistke tohto príbehu. Žiadne iné dielo ako Caldarova Dafne sa nejavilo vhodnejším na úlohu slávnostnej opery pri otvorení tohto prírodného divadla, vďaka svojím jednoduchým pastoračným dejom a scenériou a malým počtom sólistov. Vďaka svojej výnimočnej hudbe je Dafne najcennejším dielom, ktoré vzniklo na salzburskej pôde v Handel-Bachovom období.

Súbor pre starú hudbu Musica aeterna vznikol v roku 1973 z iniciatívy Jána Albrechta, ktorý ako prvý systematicky oboznamoval budúcich profesionálnych interpretov s hudbou obdobia gotiky, renesancie a baroka. Štúdium skladieb vyústilo do sformovania špecializovaného súboru, od roku 1989 interpretujúceho hudbu 17. a 18. storočia na dobových nástrojoch, resp. ich kópiách. Ťažiskom repertoára súboru je hudba stredoeurópskej proveniencie a snaha uvádzať neznáme diela z územia Slovenska. Musica aeterna pravidelne účinkuje na domácich pódiách a v zahraničí. Zvlášť treba zdôrazniť dlhoročnú spoluprácu s Centrom barokovej hudby vo Versailles a účasť na festivaloch starej hudby v Utrechte, Viedni, Šoproni, Prahe, Berlíne, Lipsku, Bratislave, Malmö, Münsteri, Bilbao, Granade, Záhrebe, Varaždíne, Budapešti, Marseille. Súbor absolvoval umelecké turné v USA, Španielsku, Mexiku, Guatemale. So súborom pravidelne spolupracujú špecialisti na interpretáciu starej hudby, ako Christophe Coin, Paul Colléaux, Paul Goodwin, Peter Harvey, Edward Higginbottom, John Holloway, Jan Kleinbussink, Catherine Mackintosh, Charles Medlam, Siegfried Pank, Andrew Parrott, Christophe Rousset, Olivier Schneebeli, Stephen Stubbs, Simon Standage, Melvyn Tan, John Toll a ďalší. Súbor doteraz prezentoval okolo 40 nahrávok a za svoju umeleckú činnosť získal viaceré významné ocenenia, ako napríklad Diapason d´Or za komplet Concerti grossi Georga Muffata (1994, 1995, 2002), Classical Awards – MIDEM 2003 v Cannes za nahrávku Sub olea pacis et palma virtutis J. D. Zelenku v spolupráci so súborom Musica Florea. Rada Konferencie biskupov Slovenska mu roku 2006 udelila čestné uznanie za osobitný prínos o kresťanské hodnoty v kultúre na Slovensku. Umeleckým vedúcim súboru je od roku 1990 Peter Zajíček.

Peter Zajíček absolvoval VŠMU v Bratislave v odbore hry na husliach. Po účasti na viacerých majstrovských kurzoch zameraných na historicky informovanú interpretáciu starej hudby sa aj vo vlastnej praxi začal špecializovať na dobové hudobno-interpretačné ideály. So súborom Musica aeterna dosiahol rad významných ocenení. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg komornej hudby na VŠMU v Bratislave, ale prednáša aj na ďalších domácich a zahraničných hudobno-vzdelávacích inštitúciách (v Bratislave, Paríži, Prahe, Brne, Viedni, Münsteri a inde). Spolupracuje s významnými interpretmi starej hudby a hudobnými historikmi, sám sa tiež venuje historickému výskumu. Je spoluzakladateľom a predsedom Centra starej hudby, ktoré každoročne v Bratislave usporadúva medzinárodný festival Dni starej hudby. V roku 2017 mu bola udelená Cena ministra kultúry Slovenskej republiky.

Opera aeterna III
2. , 4. a 6. september 2020 o 20 hod.
Záhrada domu Albrechtovcov, Kapitulská 1, Bratislava
(v prípade nepriaznivého počasia Koncertná sieň Klarisky)

Antonio Caldara (1670 – 1736)

Dafné

dramma pastorale per musica
libreto Giovanni Biavi
slovenská premiéra

MUSICA AETERNA
dirigent a umelecký vedúci Peter Zajíček

Dafne/Venere: Lenka Máčiková
Febo/Apollon: Alena Kropáčková
Aminta/Mercurio: Matúš Šimko
Peneo/Giove: Dávid Harant
tanec: Adriana Pinková, Mia Majeríková

réžia: Mariana Luteránová
scéna: Michal Lošonský
kostýmy: Diana Strauszová
pohybová spolupráca: Renáta Ptačin

Zdroj text a foto: Musica aeterna