Ojedinelý projekt v Technickom múzeu v Brně vznikol v koprodukcii tejto inštitúcie s Cechom zlatníkov a klenotníkov Slovenska. Títo dvaja partneri sa stali hlavnými organizátormi Medzinárodnej výstavy šperku pod názvom Karátové duše. Najväčšie zastúpenie autorov má na tomto projekte Slovensko a preto sme položili niekoľko otázok usporiadateľom z našej krajiny, Cechmajstrovi CZ a KS Ľubomírovi Déčimu a kurátorke výstavy, kunsthistoričke Barbare Brathovej.
Dňa 13.mája sa uskutočnilo otvorenie Medzinárodnej výstavy šperku v Technickom múzeu v Brně pod názvom Karátové duše. Ako vznikla myšlienka uskutočniť tento druh projektu ?
Ľubomír Déči (ďalej L.D.): V náväznosti na výstavu Umění emailu – technika smaltu (31.10.2017 -3.6.2018) sme ako Cech zlatníkov a klenotníkov Slovenska, prostredníctvom nášho člena, šperkára – emailéra Rudolfa Molnára, oslovili predstaviteľov moravského Technického múzea Brno s návrhom zorganizovať prehliadku súčasného šperku doplnenú o základné informácie z histórie zlatníctva. Náš návrh bol po prerokovaní vedením múzea, ujasnením konceptu a možností financovania schválený a pripravený na realizáciu. Samotná príprava projektu trvala jeden rok.
Kto všetko participuje z organizačného hľadiska na projekte?
L.D.: Technické múzeum Brno, ktoré je aj hlavným sponzorom výstavy, Cech zlatníkov a klenotníkov Slovenska a kurátorsky, organizačne a najmä metodicky Mgr. Barbara Brathová.
Koho táto medzinárodná prehliadka predstaví? Z akých krajín sa zúčastňujú vystavujúci autori?
L.D.: Našim zámerom bolo predstaviť autorov – výtvarníkov, ktorí majú osobitý prístup k tvorbe a chápaniu šperku. Zastúpení sú nielen zlatníci – klenotníci ale aj sochári, emailéri, drotári, reštaurátori, alebo výtvarníci v slobodnom povolaní. Zo Slovenska sa zúčastnilo pätnásť autorov, z toho sedem členov cechu, päť českých autorov a ako hostí máme zastúpené Taliansko, Španielsko a Čínu. Celkom 24 vystavovateľov.
Ako prebiehal výber autorov, aké kritériá ste pri výbere zohľadňovali?
L.D.: Výber autorov bol zameraný najmä na osobitosť – originalitu prístupu k tvorbe a nekonvenčný pohľad na šperk. Prihliadali sme aj na nositeľnosť, pretože na tento dôležitý faktor sa pri voľnej tvorbe často zabúda. Nami prezentované šperky by mali mať ambíciu potešiť budúcu nositeľku, nositeľa. Chcem poukázať aj na to, že väčšia časť vystavených šperkov je na predaj.
Stavali ste tento projekt ako jednorázovú prezentáciu, alebo plánujete jeho periodicitu?
L.D.: Tento projekt bol plánovaný ako jednorazová prezentácia. Po ukončení a zhodnotení výstavy v reakcii na prvé pozitívne ohlasy, si však vieme predstaviť túto akciu ako bienále prípadne trienále v ešte širšom zastúpení autorov.
Ako vznikla vaša spolupráca s Cechom zlatnikov a klenotníkov Slovenska a prečo ste ponuku prijali ?
Barbara Brathová (ďalej B.B.): Spolupráci s CZ a KS predchádzala jubilejná expozícia cechmajstra Ľuba Déčiho, ktorá sa konala v Galérii Umelka pod názvom 50+1, už viem, čo tam je… V tom čase ma požiadala manažérka Slovenskej výtvarnej únie, aby som sa ujala kurátorstva tejto výstavy a ja som ponuku trikrát odmietla s tým, že napriek tomu, že nosím extrémne veľa artových šperkov, tak sa profesijne oblasti šperku nevenujem. Nakoniec ma však po dlhých peripetiách „ukecala“ a vznikla veľmi exkluzívna a príťažlivá výstava, ktorá mala veľký úspech aj zrejme vďaka tomu, že sme si s jej autorom mimoriadne profesijne aj ľudsky sadli. Či už išlo o mieru profesionálneho prístupu a zodpovednosti pri jej prípravách, nezvyčajne promptnej komunikácii, ale aj dôležitých kompatibilných vkusových hodnotách a realizačných názorov. Občas sa smejeme, že okrem rovnakého humoru, máme aj spoločný mozog, lebo vskutku to niekedy vyzerá tak, že sa nemusíme ani rozprávať a vieme, čo si ten druhý myslí. Takže keď ma Ľubo vyzval na spoluprácu aj tohto medzinárodného projektu, rada som súhlasila.
Ako ste orientovali kolekciu autorov? Čo bolo z vášho pohľadu pri výbere prioritou?
B.B.: Prioritou cechmajstra bolo odprezentovať, samozrejme remeselnú bravúru zlatníkov, pretože je reprezentantom CZ a KS a Technické múzeum v Brně chcelo pôvodne orientovať výstavu viac na remeslo, než artovú záležitosť, čo prirodzene vychádza z funkcie múzea. Ja som logicky preferovala umelecký prístup k šperku, ale nakoľko ambíciou Ľuba Déčiho je práve posúvať šperk do umeleckých súvislostí až k princípom voľného umenia, (čo napokon aplikuje aj vo vlastnej tvorbe), tak sme sa veľmi rýchlo dohodli na spoločnej predstave. Išlo nám o to, odprezentovať šperk v celej šírke jeho možných nielen remeselných a materiálových, ale predovšetkým filozofických, tematických súvislostí a umeleckého chápania.
Ste zvyknutá spolupracovať s umelcami. Aká bola spolupráca so zlatníkmi/šperkármi, je to predsa len asi iná kategória tvorcov?
B.B.: Ako som už povedala, komunikácia s hlavným organizátorom výstavy bola pre mňa svojim spôsobom zárukou, že to skrátka spolu dáme, hoci spočiatku som vskutku mala trošku obavy z prípadného nepochopenia ostatných. Všetko je vždy na konkrétnom človeku, s niektorými nebol absolútne žiaden problém, občas sa objavil niekto podozrievavý, ktorý chcel kontrolovať každý môj krok, inokedy zas vznikali nové nadšenia z našej spolupráce, niekto pristupoval k spoločnej práci s pokorou, iný vám dal pocítiť svoje sebavedomie, je to naozaj prípad od prípadu. Ale čo mali vo väčšine prípadov (česť výnimkám) spoločné s ostatnými umelcami, to bolo zjavné nedodržiavanie termínov. Ťažko povedať, či je to otázka „umeleckého“ prístupu, alebo len zúfalý odraz doby, s ktorým sa neviem celkom stotožniť.
K výstave vyšiel aj výpravný katalóg, čo všetko v ňom nájdeme a čo nájdu diváci v expozícii?
B.B. : V prvom rade musím povedať, že sme veľmi vďační českému partnerovi za to, že nám dal v kreovaní celej výstavy a aj obsahovej časti katalógu absolútne voľnú ruku. Myslím, že môžeme byť hrdí (a ja neskromne som), že sa nám podarilo zahrnúť okrem úvodných textov o Technickom múzeu v Brne, o Cechu zlatníkov a klenotníkov Slovenska, o histórii zlatníkov s ilustračnými dobovými fotografiami aj pomerne komplexnú charakteristiku tvorby všetkých autorov vrátane životopisu. Som osobne rada, že sme dostali priestor na prezentáciu veľmi slušnej fotodokumentácie šperku, kde sa mohli objaviť aj diela, ktoré na výstave z rôznych dôvodov (predaj, darovanie, iná výstava) zastúpené byť nemôžu. Nazdávam sa, že katalóg je hutnou obrazovou aj textovou informáciou o tomto našom prvom medzinárodnom počine v rámci šperku na českej pôde. Grafické návrhy, voľba papiera, alebo formátu boli nevyhnutným kompromisom s akceptáciou finančných možností partnera. A pokiaľ ide o samotnú expozíciu, okrem hlavnej kolekcie dvadsiatichštyrov autorov z piatich krajín bude snáď zaujímavá aj historická sekcia s informačnými panelmi a fyzicky prítomnými pomôckami, zlatníckym stolom, ale aj kolekcia Študentského šperku – súťaže, ktorej výsledky boli vyhlásené na vernisáži, alebo samostatný blok Českého granátu. Napriek týmto možno trochu dejinným odkazom, nám v princípe išlo o to – predstaviť šperk v rôznych podobách, formách , oprostiť od cechu archaickosť a akcentovať jeho progres v technológiách, ale aj v chápaní šperku v súčasnosti.
Súčasťou expozície je aj prezentácia remeselných pomôcok a informácie o histórii zlatníctva. Na čo sa môžu v tomto smere návštevníci tešiť?
L.D.: Návštevníkom ponúkame krátky pohľad do histórie Stredovekých zlatníckych cechov na Slovensku, ukážky historického náradia, 150 rokov starého zlatníckeho stola, ktorého sa môže návštevník dotknúť, ukážky materiálov najčastejšie používaných pri výrobe. Napr. 1 kg zlatú tehlu, originálne brilianty ,rubíny, zafíry,perly… Súčasťou expozície je aj prezentácia šperkov uznávaného brnenského zlatníka pána Jiřího Drlíka, ktorý stál pri zrode československého šperkárstva a v šesťdesiatych rokoch minulého storočia výrazne ovplyvnil jeho podobu. Taktiež návštevníci uvidia najznámejší obraz – vernú reprodukciu vyobrazenia patróna zlatníkov a kovospracujúcich remesiel sv. Elígia a po prvýkrát verejne prezentovanú reprezentatívnu vlajku Cechu zlatníkov a klenotníkov Slovenska. V zvláštnej expozícii sa predstavuje Granát, d.u.v. Turnov najväčší výrobca šperkov s českým granátom.
Na vernisáži výstavy odznelo aj vyhlásenie víťazov 22. ročníka študentského šperku. Kto súťaž organizuje a kto sa jej zúčastňuje?
L.D.: Študentský šperk je súťaž pre žiakov stredných škôl zaoberajúcich sa prípravou študentov na remeslo zlatníka. Vyhlasovateľom a organizátorom je cech zlatníkov a klenotníkov Slovenska. Študenti zhotovujú na svojich pracoviskách pod dohľadom svojich učiteľov a majstrov šperk zo striebra s možnosťou použitia doplnkových materiálov. Tohtoročnou témou bol Divadelný šperk. Po zhodnotení šperku a odbornej dokumentácie porotou, sa tohtoročnou víťazkou stala Marianna Pirťanová zo Strednej odbornej školy pre telesne postihnutú mládež Mokrohájska 1, Bratislava.
V akom období je výstava prezentovaná a prečo by si ju mali návštevnici ísť pozrieť ? Predsa len, je mimo SK v Brne a treba za ňou cestovať.
B.B.: Výstavu sme otvorili 13. mája a bude trvať do 31. júla. Výnimočná je v tom, že je to prvá Medzinárodná výstava šperku organizovaná českým a slovenským partnerom, ktorá má snahu zahŕňať rôzne podoby šperku – hýbe sa od diamantu až po papier, od zlata po drôt, od histórie po súčasnosť, od klasiky po moderný dizajn, od tém globálnych až po intímne. Má zároveň ambíciu nadobudnúť do budúcnosti prípadne formu periodicity v zmysle pravidelného mapovania situácie v oblasti šperku na medzinárodnej úrovni. To je, samozrejme, závislé na financiách a treba poďakovať Technickému múzeu v Brne, že náklady pokryl a investoval do tejto akcie. Samozrejme, že na nej nie je všetko a iste, ako to už v našich končinách býva, vznikne otázka prečo tam niekto zastúpený je a iný zas nie. Vnímame tento projekt ako pilotný, tí ktorí sa zúčastniť chceli tam sú, tí ktorí to nestihli, alebo si aktivitu nevšimli, tam prirodzene nebudú a dovolili sme si v zmysle kvality vyhradiť aj právo výberu. A pokiaľ ide o vzdialenosť – v dnešnej dobe ľudia už nemajú taký problém s cestovaním, ako v minulosti. Brno je na skok, my sme ho pri prípravách a realizácii otočili niekoľkokrát. Dnes je všetko o záujme a motivácii, nie o vzdialenosti. Kto chce, príde na výstavu aj na koniec sveta, kto nechce, nepríde na ňu, aj keby ju mal pod nosom.
