Spevácky zbor mesta Bratislavy začína písať svoju novú kapitolu s novým zbormajstrom Lukášom Kunstom. Teleso, ktoré existuje vyše 50 rokov, už nezastrešuje BKIS. Od januára 2024 totiž Bratislavské kultúrne a informačné stredisko ukončilo spoluprácu so všetkými umeleckými telesami, čiže okrem SZMB aj s komorným orchestrom Cappella Istropolitana.
BKIS sme sa spýtali na dôvody ukončenia spolupráce s týmito telesami, na ich reakciu čakáme (otázky zaslané v nedeľu 24.03.2024). Hovorkyňa BKIS žiada o strpenie, nakoľko odpovede na otázky pre nás vypracováva odbor kultúry Magistrátu hlavného mesta Bratislavy. Ten sa zbavil od 1. decembra dvoch kultúrnych inštitúcií: okrem speváckeho zboru aj renomovaného komorného orchestra.
Aktualizované o stanovisko BKIS:
Podľa magistrátu Hudobné zoskupenie SZMB (ďalej len „SZMB“) fungovalo na dobrovoľníckej báze, členovia Capella Istropolitana (ďalej len „CI“) boli formálne zamestnancami a zamestnankyňami BKIS na 0,14 úväzky. „Táto odlišná povaha vzťahov značne komplikovala administratívne aj organizačné procesy.“
„Hudobné zoskupenie SZMB pod BKIS fungovalo na dobrovoľníckej báze, tento vzťah nebol podporený žiadnym právnym či formálnym základom. Napriek tomu bola pri novom nastavení tohto vzťahu vnímaná váha tejto tradície aj isté „zvykové právo“ veľmi zodpovedne. Mesto v tejto súvislosti absolvovalo v priebehu roka 2023 početné stretnutia so zástupcami SZMB, ako aj Capelly Istropolitana, svoje zámery transparentne komunikovalo, ponúklo perspektívy aj pomocnú ruku pri osamostatnení sa týchto subjektov.“
Podľa zástupcov mesta mali obe telesá dostatočné informácie: „Chceme preto vyvrátiť nepravdivé tvrdenie o neinformovanosti zúčastnených aktérov. Keďže v oboch prípadoch nejde o mestské inštitúcie, ale o dobrovoľné zoskupenia – hudobné komunity, mesto nemá žiadny vplyv na ich vnútornú štruktúru, fungovanie, ani interpersonálne vzťahy.“
„Problémom bol dobrovoľnícky typ vzťahu medzi BKIS a týmito dvoma hudobnými telesami, ktorý nemal právny základ a ani nastavené očakávania (plnenia) na oboch stranách. V rokoch 2024 – 2025 mesto plánuje pripraviť novú koncepciu hudobných telies na pôde mesta, v rámci ktorej budú práva aj povinnosti oboch strán jasne dané. Osamostatnením sa SZMB ako aj Capelly Istropolitana vzniká predpoklad pre ich zapojenie sa do následného výberu – možnosti uchádzať sa o podporu hudobných telies reprezentujúcich hlavné mesto. Vzájomná spolupráca nekončí, ale pokračuje ako vzťah dvoch právne samostatných subjektov.“
Informácia o tom, že už nebudú orchestrom mesta Bratislavy, postupne prenikla aj medzi divákov na decembrovom koncerte v Klariskách. Orchester, rovnako ako i zbor, má za sebou bohatú tradíciu. Vznikol v roku 1981, v roku 1991 prešiel „pod Mesto Bratislava“ a stal sa tak Komorným orchestrom Mesta Bratislavy. Okrem európskych pódií teleso koncertovalo v USA, Kanade, Egypte, Japonsku, Číne, Turecku, Kórei, Macau, Hong Kongu, Novom Zélande, Brazílii, Argentíne. Na konte má vyše 90 nahrávok s priaznivým ohlasom. Kým orchester svoju činnosť nepozastavil, no bude fungovať v sťažených podmienkach, bez akéhokoľvek finančného zázemia, zbor si prešiel turbulentnými zmenami a mnohí členovia o zásadnej skutočnosti, že ich nebude zastrešovať mesto, ani doposiaľ nevedeli.
Sú to každopádne zvláštne kroky primátora Matúša Valla, ktorý je sám muzikantom – doteraz hrá na basgitare v skupine Para. Zrejme mu však žáner klasickej hudby nie je po vôli, keď sa rozhodol pre takéto radikálne kroky a hodil polená pod nohy zboru i orchestru. Zbor napríklad z poskytnutých prostriedkov financoval hosťovanie sólistov, ťažko povedať, z akých zdrojov dnes zaplatia hudobníkov či spevákov, skúšobne, organizáciu koncertov a pod. Rovnako bude mať sťažené podmienky komorný orchester Cappella Istropolitana, no vôľa muzikantov hrať ďalej v telese stále je. Zrejme sa mnohí tomuto kroku zo strany primátora Valla nebudú čudovať, pretože kultúra ide v súčasnosti na vedľajšiu koľaj. No zrušiť „na dva takty“ etablované telesá, jediný mestský orchester a zbor, je už na zamyslenie. A pritom rozhodne nešlo o miliónové položky, na ktorých by mesto tak zásadne šetrilo. A možno by s opatreniami, ako ušetriť, mohlo začať mesto pred vlastným prahom, nie práve na takom citlivom mieste, akým je dnes kultúra.
Spevácky zbor mesta Bratislavy vznikol v roku 1971 pri Mestskom kultúrnom stredisku v Bratislave najskôr pod názvom Bratislavský komorný zbor. Neskôr sa rozšíril, od roku 1979 začal účinkovať pod súčasným názvom a dlhé obdobie pôsobil pri Bratislavskom kultúrnom a informačnom stredisku.
Pri jeho zrode bol Anton Kállay, ktorý sa stal prvým dirigentom zboru a viedol ho do roku 1976. Potom ho krátko dirigoval Valentin Iljin (1976 – 1977). Od roku 1977 – 2021 bol jeho dirigentom a umeleckým vedúcim Prof. Mgr. Ladislav Holásek. Prof. Holásek zásadne ovplyvnil umelecký profil telesa a priviedol ho na vrcholnú úroveň vokálneho interpretačného umenia. V prvých rokoch pôsobenia v SZMB postupne menil jeho tvár. Významne rozširoval repertoár, s čím zároveň pribúdali požiadavky na uvádzanie náročných vokálno-symfonických diel a pod jeho vedením sa zbor vyprofiloval ako suverénne vokálne teleso, ktoré v 80. a 90. rokoch absolvovalo početné účinkovania na domácich aj popredných zahraničných pódiách, neraz v spolupráci so Slovenským filharmonickým zborom.
Od marca 2022 bol umeleckým vedúcim, zbormajstrom a dirigentom Adrian Kokoš, ktorý udržal pokračovanie činnosti zboru takmer dva roky. Nemal ľahkú situáciu, bolo to obdobie po pandémii a Kokošovi sa podarilo postupne dopĺňať zbor o nových spevákov. Pre náš portál potvrdil, že z pozície zbormajstra – dirigenta odišiel pre nezhody a nie priaznivú umeleckú i ľudskú atmosféru v telese, v ktorej nedokázal tvoriť. Spoločne s ním odišlo zo zboru ďalších 26 spevákov. Kokoš však chce pokračovať so spevákmi, ktorí spolu s ním odišli. V pláne má opätovne “nový” zbor personálne posilniť a dať mu novú umeleckú pečať. So SZMB mal naplánované zaujímavé koncerty, spomeňme napríklad koncert na festivale BHS 2024, kde mali uviesť svetovú premiéru Requiem Víťazoslava Kubičku. Premiéra diela na BHS bude, no už nie so Speváckym zborom mesta Bratislavy, tento zbor nahradí spevácky zbor LÚČNICA. Za to krátke obdobie Kokoš naštudoval viacero koncertných programov, spomeňme Rossiniho Petite messe solennelle, Orffovu Carmina Burana, či Pergolesiho Stabat Mater a vystúpil na festivaloch ako BHS 2022, Pro Musica Nostra 2023, Trenčianske hudobné leto 2023 a iné. „Tešili sme sa zo spoločného muzicírovania, spievali sme pre radosť svoju a iných, aj napriek nezhodám s niektorými členmi zboru som chcel, aby sme naďalej fungovali. Ženskú časť zboru sa mi podarilo slušne doplniť – omladiť. S manažérkou zboru Ankou Minarikovou som mal iné predstavy (personálne, no hlavne umelecké) o fungovaní a napredovaní zboru, čo sa niektorým “skalným” členom nepáčilo a tak vznikali bezduché až niekedy smiešne konflikty. V takejto atmosfére ja nedokážem a nechcem tvoriť! Prajem tým, ktorí tam ostali, nech sa im darí,“ povedal pre náš portál Adrian Kokoš, ktorý na koncerty pozýval mnoho osobností, sólistov – vokálnych i inštrumentalistov, čo publikum vedelo oceniť. Aj vďaka takýmto exkluzívnym hosťom, ktorí so zborom spievali, rástla ich popularita.
Aktuálne začína zbor písať novú kapitolu svojho pôsobenia zaradením k OZ Spevácke zbory Bratislavy, a to pod vedením dirigenta Lukáša Kunsta, ktorý pre náš portál povedal: „Som nesmierne vďačný a s pokorou som prijal oslovenie zborovej rady SZMB, aby som sa stal ich zbormajstrom a dirigentom. Uvedomujem si akú umeleckú zodpovednosť na seba preberám po ikone slovenskej zbormajsterskej elity, akou bol prof. Ladislav Holásek. Do dnešného dna je v zbore cítiť jeho umelecká duša, ktorá v zbore vládla pevnou rukou dirigenta vyše 40 rokov!“ Kunst je tiež umeleckým vedúcim ďalších bratislavských zborových telies pôsobiacich pod OZ – ženského zboru Les Sirènes, detského zboru Sirénčatá a mužského zboru Les Marins. Pričlenenie SZMB prispeje podľa neho k prepojeniu telies a vytvoreniu intenzívnej viacgeneračnej komunity zborových spevákov, umožní ich aktívnu spoluprácu v záujme prezentovania príťažlivých dramaturgických konceptov.
Nový zbormajster sa stretol s prof. Holáskom aj osobne. Pred piatimi rokmi, keď mal zbor Les Sirènes za sebou svoj prvý koncert, mu Ladislav Holásek ponúkol spoluprácu Speváckeho zboru mesta Bratislavy a Sirén. „Ako nováčik na slovenskej zborovej scéne som mal nádej, že by som sa mohol stať asistentom profesora, no ten mal záujem skôr o moje začínajúce teleso.“ Vtedy sa teda ich spolupráca nenaplnila, takže až teraz dirigent a zbormajster Kunst splní želanie ikony zborového spevu na Slovensku, prof. Holáska a spojí dve telesá.
Po oslovení zborovej rady a zvolení členov zboru Lukáša Kunsta do funkcie zbormajstra SZMB chce nový zbormajster naplniť dramaturgické ciele aktuálnej sezóny. V máji tohto roku pripravujú konkurzy do všetkých hlasových skupín SZMB a prvý koncert pod hlavičkou OZ Spevácke zbory Bratislavy bude 23. júna 2024 na nádvorí Pistoriho paláca. Vystupovať budú tri generácie speváckych zborov: Sirénčatá, Les Sirènes a Spevácky zbor mesta Bratislavy. Ďalšie koncerty plánujú na jeseň a na Vianoce s Českou mšou Vánoční. Najočakávanejším koncertom bude podujatie k nedožitým 95. narodenín profesora Holáska – 11.1.2025, kedy v Stars Auditoriu zaznie Orffova Carmina Burana.
Značka SZMB je podľa nového zbormajstra Kunsta silnou základňou v histórii zborového spevu Slovenska. „V každom veľkom umeleckom kolektíve príde raz za čas k ľudskému rozkolu a má to vždy dve varianty: teleso sa rozpadne, alebo ho to naopak posilní a začne sa nové éra umeleckého rozkvetu. V prípade aktuálnej situácie môjho nového telesa SZMB prichádzame do druhej spomínanej verzie vďaka silnej členskej základni zborových spevákov s mnohoročnými skúsenosťami,“ vysvetľuje Kunst, ktorému je sympatické, že speváci dokážu odovzdať čisté nadšenie a majú veľkú chuť pokračovať a rozvíjať zborovú históriu SZMB.
Nie je to podľa neho ľahká situácia, obdobne je to aj s ostatnými zbormi na Slovensku. Je si vedomý, že ich čaká náročná cesta k posilneniu personálneho obsadenia zboru, no zároveň prízvukuje, že SZMB mali vždy nadšenie a zápal, ktorý bol citeľný aj na koncertných vystúpeniach. Aj preto verí, že sa im tento cieľ podarí naplniť.
„Speváckym kolegom, ktorí sa rozhodli pokračovať s mojím predchodcom prajem veľa úspechov a musím za seba osobne povedať, že nie je nič krajšie, ako keď nám v našej naozaj malej zborovej obci na Slovensku pribudne ďalšie zborové teleso,“ uzavrel pre náš portál Lukáš Kunst.
SZMB sa môže pochváliť plodnou umeleckou spoluprácou a účinkovaním s poprednými zahraničnými orchestrami ako sú Česká filharmonie Praha, Filharmonie Bohuslava Martinů Zlín, Haydn Orchester, Bolzano, The Israel Philharmonic Orchestra, Tel Aviv, Moravská filharmonie, Olomouc, Mozartorchester Salzburg, Orquesta Filarmonica de Gran Canaria, RAI Torino, Státní filharmonie Brno, St. Peterburská filharmónia, SWF-Sinfonieorchester Baden-Baden, Pražská komorní filharmonie, Solistes Européens Luxemburg, Wiener Symphoniker, Münchener Symphoniker, Radio Symphonieorchester Wien a domácimi orchestrami ako sú Slovenská filharmónia Bratislava, Štátna filharmónia Košice, Štátny komorný orchester Žilina, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu Bratislava, Cappella Istropolitana Bratislava a iné, s početnými zahraničnými a domácimi dirigentmi. S viacerými z nich sa predstavil na medzinárodných hudobných festivaloch a koncertoch v mnohých mestách Európy.
Uskutočnil stovky vystúpení na Slovensku a v zahraničí. V rozsiahlom repertoári zboru je obrovské množstvo omší, oratórií a kantát i opier, rôznych štýlových období a aj diela súčasnej svetovej tvorby. Repertoár a’cappella obsahuje stovky diel z renesancie, baroka, klasicizmu a romantizmu a diel skladateľov 20. storočia. Premiéroval mnohé skladby súčasných slovenských skladateľov. Bohatá je aj jeho nahrávacia činnosť keď v Slovenskom rozhlase nahral niekoľko desiatok diel a´cappella, v Slovenskej televízii realizoval rad nahrávok, vydal niekoľko CD, LP a SP nosičov (z najznámejších spomeňme: Messiah G. F. Händla, Svatební košile A. Dvořáka, Stvorenie J. Haydna, Requiem G. Verdiho).
Je vysoko oceňovaný i odbornou kritikou. Zásluhou vysokého umeleckého majstrovstva, náročnosti repertoáru a vďaka popredným umiestneniam na medzinárodných festivaloch sa zaraďuje medzi špičkových reprezentantov zborovej scény nielen na Slovensku, ale aj v Európe.
profesor Mgr. Ladislav Holásek
23.december 1929 (Dolné Rykynčice)– 14.november 2021 (Bratislava)
Dirigent – zbormajster, s menom ktorého sa priam neoddeliteľne spája nielen história renomovaných slovenských vokálnych telies, ale tiež výnimočne bohaté interpretačné skúsenosti ako aj široký repertoárový záber.
Na Konzervatóriu v Bratislave Ladislav Holásek absolvoval odbor hry na klavíri. Na toto štúdium nadviazal na novozaloženej Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde študoval u Frica Kafendu a po jeho odchode v štúdiu pokračoval u Štefana Németha – Šamorínskeho.
Po jeho úspešnom ukončení sa v roku 1955 stal Ladislav Holásek najskôr korepetítorom Miešaného zboru Československého rozhlasu. Na tomto poste zotrval aj po začlenení zboru do Slovenskej filharmónie. Práca korepetítora a aj priama konfrontácia s poslaním profesie dirigenta sa pre Ladislava Holáska stali kľúčovými a priviedli ho práve k dirigovaniu, ktoré sa neskôr stalo ťažiskom jeho umeleckej činnosti. V rokoch 1963 – 1967 si preto doplnil vzdelanie na VŠMU u Ľudovíta Rajtera v odbore dirigovanie zboru a orchestra.
SZMB
V roku 1977 prevzal Ladislav Holásek po Antonovi Kállayovi (1971 – 1976) a Valentinovi Iljinovi (1976 – 1977) vedenie Speváckeho zboru mesta Bratislavy. Dirigent aj rámci tohto telesa postupne vyformoval široký repertoár, zahŕňajúci aj domácu či zahraničnú a cappella tvorbu rôznych štýlových období, ale najmä vokálno-inštrumentálne diela slovenskej i svetovej tvorby, hlavne omše, kantáty, oratória i opery. V Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii nahral zo zborom desiatky a‘ cappella diel slovenských a zahraničných hudobných skladateľov. V spolupráci s významnými slovenskými a zahraničnými dirigentami a orchestrami uviedol viac ako stotridsať vokálno-inštrumentálnych diel v mnohých krajinách Európy. Zásluhou vysokého umeleckého majstrovstva L. Holáska a zboru, náročnosti repertoáru a popredným umiestneniam na medzinárodných festivaloch, sa Spevácky zbor mesta Bratislavy zaradil medzi špičkových reprezentantov zborovej scény nielen na Slovensku, ale aj v Európe.
Pedagóg
Popri umeleckom pôsobení sa Ladislav Holásek venoval aj pedagogickej práci. V rokoch 1958 – 1961 externe vyučoval hru na klavíri na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na Vyššej pedagogickej škole v Bratislave. Na Konzervatóriu v Bratislave bol v rokoch 1971 – 1973 externým pedagógom odboru zborový spev. V roku 1974 začal externe pôsobiť na Vysokej škole múzických umení v Bratislave na katedre skladby a dirigovania, kde vyučoval dirigovanie zboru a sluchovú analýzu. Na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, vyučoval v rokoch 1992 –2004 a zároveň viedol Akademický dievčenský spevácky zbor. Na slovenskej umeleckej scéne pôsobil Ladislav Holásek desaťročia. V ich priebehu sa vždy usiloval o dosiahnutie precíznej interpretácie, ktorú popri zvládnutí technickej stránky oceňovala aj odborná kritika. Za umelecký prínos získal Ladislav Holásek viaceré ocenenia a vyznamenania.
Spracovala: Zuzana Vachová, informácie o zbore redakcii poskytla Eva Planková, štatutárka OZ Spevácke zbory
Titulná foto: 4. októbra 2022, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, 19.30
účinkujú: Slovenský komorný orchester, Spevácky zbor mesta Bratislavy
Zaujímavý článok