Po vyše 6-hodinovom verejnom vypočutí štyroch kandidátov na post generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla, ktoré sa skončilo vo večerných hodinách, je rad na ministerke kultúry. Kto presvedčí Natáliu Milanovú? Omilostí bývalého šéfa Mateja Drličku alebo si vyberie z iných kandidátov? Kandidáti požadovali od rezortu kultúry Výročnú správu o činnosti SND za rok 2022, no dostali ju až deň pred konkurzom, traja sa teda ocitli v zjavnej nevýhode.
O post generálneho riaditeľa našej prvej scény sa uchádzali štyria kandidáti: Norbert Baxa, Boris Ažaltovič, bývalý generálny riaditeľ SND Matej Drlička a Miloslav Oswald. Včera (7.3.2022) to bolo pre nich tretie kolo, verejné vypočutie, na ktorom online predstavili svoje koncepcie a odpovedali na otázky členov komisie (poradného orgánu ministerky), ale aj verejnosti. Tá mohla svoje otázky zasielať online. (verejné vypočutie TU)
Hoci všetko malo byť v najvyššej tajnosti, už pred samotným konkurzom sa skloňovali dve mená: Matej Drlička a Boris Ažaltovič, čo voči ďalším dvom uchádzačom nie je korektné, ale v našich reáliách nič neočakávané. Každý z kandidátov mal rovnaké podmienky na prezentáciu, ktorú MK SR vysielalo na sociálnych sieťach: celkový čas 80 minút mal rozdelený, z toho 20 minút patril úvodnej prezentácii koncepcie, 30 minút mu mohli klásť otázky členovia poradného orgánu a zvyšných verejnosť. Tentoraz však nebude bodovanie a ministerka Natália Milanová sa môže rozhodnúť sama alebo na základe iných návrhov, koho vyberie za nového generálneho riaditeľa SND. Samozrejme, aj poradný orgán jej odporučí na základe prezentácie jednotlivých kandidátov meno prípadného šéfa prvej scény a na rozhodnutie má ministerka 30 dní.
Ako prvý z kandidátov vystúpil vysokoškolský pedagóg a šéfdirigent orchestra Divadla J. K. Tyla v Plzni, bývalý riaditeľ v Ústí nad Labem a medzinárodne etablovaný dirigent Norbert Baxa. Jeho najväčšími výhodami sú nepochybne nezávislosť a kontakty v zahraničí. Pre inštitúciu, akou je SND by prospel konečne šéf, ktorý nie je viazaný na žiadne kamarátstva na našom malom Slovensku, špeciálne v Bratislave. Znalosť kultúrneho prostredia mu tiež hrá do karát. Jeho veľkou prednosťou je aj zorientovanosť v problematike čerpania prostriedkov na podporu mladých umelcov, čo dokázal aj v diskusii s aktuálnou zbormajsterkou SND, ktorá mu vytýkala možné prečerpanie prostriedkov na Operné Štúdio v rámci SND. Baxa pružne reagoval, nakoľko má v tejto oblasti bohaté skúsenosti (pôsobí ako docent na AMU v Prahe), čo by našej inštitúcii prospelo. Nevýhodou zjavne bolo, že začínal prvý, čo sa spočiatku ukázalo na jeho menej istom prejave, no na otázky – či už z radu poradného orgánu alebo verejnosti, dokázal odpovedať pohotovo a silnými argumentmi.
Bol jediným, okrem bývalého generálneho riaditeľa Drličku, ktorý mal pripravený tím ľudí, s ktorými by chcel v SND pracovať: riaditeľom Činohry by menoval Mariána Amslera, riaditeľkou Opery by sa stala naša medzinárodne uznávaná sopranistka Jolana Fogašová a šéfkou Baletu by naďalej bola Nina Poláková, s ktorou rokoval.
Dotkol sa aj citlivej oblasti, ktorá bola už pred konkurzom často pertraktovaná – operného súboru, ktorej vytkol málo predstavení, preto, podľa vlastných slov, Baxa je pripravený tieto problémy okamžite riešiť. V koncepcii uvádza, že je nutné opätovné zvýšenie počtu predstavení na prevádzkyschopnú úroveň.
Upozornil na to, že kedysi bola Opera Slovenského národného divadla tou, v ktorej sa rodili svetové formáty operných umelcov a chce, aby sa tento status opätovne vrátil. Problém vidí aj v tom, že sa nepozývajú dirigentské osobnosti do divadla, za negatívum spomenul aj to, že doposiaľ nebola pozvaná významná dirigentská osobnosť – žena.
Kompetenciu menovať nového šéfdirigenta by prenechal na riaditeľa Opery SND a umeleckú radu orchestra SND.
Veľkú diskusiu zo strany poradného orgánu, rovnako aj zo strany verejnosti, vyvolala jeho myšlienka fúzie orchestrov, ktorú na vypočutí Baxa vysvetlil, že orchestre neplánuje zlučovať ani rušiť. Potvrdil, že ak by ostal počet predstavení 80 ročne pre operu, tieto predstavenia by mohol hrať symfonický orchester s povinnosťou divadelných predstavení rovnako, ako to majú v Nemecku v niektorých mestách. Orchester však hrá ďalšie desiatky predstavení pre balet. Baxa povedal, že v Bratislave je takáto fúzia nemysliteľná, pretože operný orchester tu má silnú tradíciu a v hlavnom meste boli vždy tri orchestre. V tomto režime však ťažko hovoriť o vyťaženosti orchestra, zrejme preto upozornil tento kandidát na fúziu orchestrov pri aktuálnom počte predstavení a trval na navýšení ich počtov.
V divadle by ihneď dal vykonať audit, považuje za chybu, že bola zrušená baletná prípravka, za cieľ si stanovil zlepšiť osobnú komunikáciu v súboroch, na otázku, či by si vedel predstaviť dvojzložkové vedenie súborov, odpovedal jednoznačne zamietavo: neuznáva dvojzložkovosť, lebo je to podľa neho nezmysel. Prezentoval aj názor, že sa cíti znevýhodnený, keďže v poradnom orgáne sú ľudia ktorí verejne podporili Mateja Drličku.
Napriek tomu, že všetci kandidáti požadovali od MK SR Výročnú správu o činnosti SND za rok 2022, ministerstvo im ju neposkytlo. Otvorene to uviedol Baxa, že už vo februári sa správy dožadoval, no nedostal ju, až deň pred uskutočnením verejného vypočutia, takže nemal čas na jej dôsledné preštudovanie, preto z tohto pohľadu mal bývalý šéf Drlička zjavnú výhodu oproti ostatným kandidátom.
Boris Ažaltovič vystúpil ako druhý v poradí. Za výhodu možno považovať znalosť kultúrneho, najmä operného prostredia, všeobecný prehľad, dobrú argumentáciu, ovládanie legislatívy. To, s čím sa ďalší kandidáti budú musieť zoznamovať, má Ažaltovič vďaka pôsobeniu na domácej politickej scéne, zvládnuté. A zároveň je to aj čiastočne nevýhodou, lebo to môže ochromovať jeho nezávislosť. Čo je však zaručene jeho plusom, je prehľad v práve, ekonomike, IT aj opere – dokonca v priamom prenose vysvetlil zbormajsterke SND, ako je to s opernou inscenáciou Impresario Dotcom. Mínusom bolo, že nepredstavil svoj tím, s ktorým by nastúpil do divadla, za predpokladu, že by bol menovaný za generálneho riaditeľa, ďalším, že ako jediný z uchádzačov nemá s vedením kultúrnej inštitúcie žiadnu prax. Je spolumajiteľom spoločnosti, ktorá organizuje kultúrne podujatia, čo by mohlo byť v prípade jeho zvolenia vážnym konfliktom záujmov.
„SND má byť reprezentatívnou erbovou kultúrnou inštitúciou, nie produkčným domom“, uviedol s druhý kandidát, pričom túto poznámku jednoznačne mieril na to, že sa za bývalého vedenia prihliadalo hlavne na financie a komerciu, menej sa dbalo na kvalitu. Ažaltovič chce vyváženú dramaturgiu, v ktorej by si našiel svoje konzervatívny divák, ale by tam boli aj diela, ktoré by boli moderne poňaté.
Počas verejného vypočutia sa v prípade jednotlivých kandidátov najčastejšie preberala opera, v súvislosti s prepustením sólistov súboru. Ažaltovič k tejto otázke povedal, že by rozšíril počet sólistov. Rovnako ako predchádzajúci kandidát, aj on poukázal na to, že Opera má nízky počet predstavení. Kritiku smeroval aj na repertoár, ktorý je úzko zameraný. Podobnú kritiku adresoval aj na Balet SND. Vo svojej vízii by si predstavoval navýšiť operné predstavenia zo súčasných 80 na 130, v balete podľa neho absentujú slovenské diela, ktoré by tam chcel zaradiť. Podobne ako posledný kandidát, Miloslav Oswald, šéfov súborov by hľadal prostredníctvom výberových konaní. Poradný orgán položil všetkých uchádzačom aj otázku ohľadom električky, ktorá by mala viesť pred novou budovou SND: všetci sa jednoznačne vyjadrili zamietavo.
Matej Drlička a jeho kandidatúra spôsobila na kultúrnej scéne rozporné reakcie. Tí, ktorí boli s jeho pôsobením spokojní, jeho opätovné kandidovanie vítali, no pred verejným vypočutím sa objavilo aj mnoho nepriaznivých reakcií. Ide najmä o nesúhlasné reakcie zo strany odvolaných operných sólistov, ktorí tvrdia, že dôvody jeho odvolania stále trvajú, keďže je to otázka etického problému.
Drlička mal najväčšiu výhodu v tom, že pred dvoma rokmi naštartoval v SND ozdravné procesy, odišiel iba pred pár mesiacmi, preto prostredie divadla nielen že dôverne pozná, ale aj bez Výročnej správy ovládal hospodárske výsledky inštitúcie a vedel obratne operovať s číslami. Samozrejme, tak ako na predchádzajúcom konkurze, aj tentoraz presvedčil suverénnou rétorikou a schopnosťou argumentovať rýchlo a vecne.
V projekte predstavil kľúčové témy: umeleckú kvalitu a smerovanie súborov, budovanie vzťahu k divákom, strategické infraštruktúrne projekty a umorenie investičného dlhu. Na post riaditeľky Činohry SND by sa vrátila Miriam Kičiňová, šéfom Opery by menoval dirigenta Martina Leginusa a riaditeľom Umelecko-dekoračných dielní by sa stal Peter Čanecký, zvyšok manažérskych postov by tvorili ľudia, ktorí s ním boli v divadle aj predtým.
Najviac priestoru v prezentácii venoval opere, aj v diskusii sa opieral neustále o skutočnosť, že tak, ako aj SND má v súčasnosti 80 predstavení, rovnako ich má aj Brno. Otázkou však je, či je to porovnateľné – každé divadlo má svoje špecifiká. Brno nie je hlavné mesto, jeho divadlo nie je prvou scénou, zriaďovateľom tohto divadla je mesto Brno, nie ministerstvo kultúry, ťaží z úplne inej repertoárovej tradície a dôvodov by sa našlo viacero. Je však logické, že Drlička si za svojimi krokmi stál, argumentoval aj číslami a najmä skutočnosťou, že mu ako manažérovi išlo o to, aby sály naplnil divákmi. Priemerná návštevnosť v prvých dvoch mesiacoch sezóny 2022/2023 bola podľa jeho slov 81 % oproti sezóne 2018/2019, kedy dosiahla 68 % v historickej budove a 59 % v novej budove. V tejto súvislosti objasnil aj semiblokový systém, ktorý zaviedol: „Pilotný hrací plán v semiblokovom systéme neobsahoval počet repríz, ktorý je v dlhodobom horizonte našou métou, nakoľko zmena z repertoárového systému na blokový je pre každé divadlo revolučná. Nasledujúce sezóny však tento počet budeme postupne navyšovať spolu s pribúdajúcimi titulmi do repertoáru. Výhodou semiblokového systému je podstatne vyššia starostlivosť o kvalitu každej reprízy, dlhšia životnosť inscenácií s možnosťou interpretačného progresu a efektívnejšia propagácia jednotlivých blokov. Nevýhodou je nižší počet repríz v porovnaní s repertoárovým systémom, nakoľko každému bloku predstavení predchádza skúšobný proces.“ Pripustil však aj chybu, že prepustenie sólistov bolo zle odkomunikované, nedostatky videl aj v tom, že šéfmi opery boli Dalibor Jenis a Ľubor Cukr, ktorí nedokázali spoločne súbor viesť.
Na záver vystúpil posledný zo štvorice kandidátov, Miloslav Oswald, pedagóg a dirigent, ktorý pôsobil ako dirigent a umelecký šéf opery a operety v Moravskom divadle v Olomouci do júna roku 2022. Prostredie SND pozná ako dirigent – pod jeho taktovkou tam zaznelo niekoľko predstavení, ktoré aj menoval, no zároveň aj videl mnohé inscenácie v súčasnosti. Kvalitatívne ich ohodnotil – Traviatu a Carmen ako nie kvalitné produkcie, čím nadviazal na problém nedostatočných počtov predstavení Opery SND a podotkol, že umelecká úroveň má klesajúcu tendenciu. Jeho výhodou je, že s vedením kultúrnej inštitúcie má skúsenosti, pozná umelecké prostredie, nevýhodou, že nepredstavil, rovnako ako Ažaltovič svoj tím, ktorý plánuje, v prípade menovania, obsadiť konkurzom. Na otázku, či to nie je z jeho strany alibizmus, že nechá rozhodnutie na komisiu, a prečo priamo neosloví ľudí do tímu, odpovedal: „Podľa toho, čo hovoríte, je každé výberové konanie určitý druh alibizmu. Výberová komisia bude poradný orgán generálneho riaditeľa,“ odpovedal kandidát s tým, že takýto proces je prítomný aj tu a teraz.
Oswald bol mimoriadne kritický k tomu, ako v súčasnosti funguje naša prvá scéna, najmä opera. Podľa jeho slov aktuálny šéfdirigent Kevin Rhodes väčšinou nie je prítomný a v divadle medzi kolegami nie je dobrá atmosféra. Potrebná je podľa neho stabilizácia súboru, nesúhlasne sa vyjadril k prepúšťaniu sólistov a povedal, že nie všetci boli „za zenitom“. Chcel by, aby operný súbor tvorilo minimálne 20 domácich sólistov, lebo z vlastnej skúsenosti vie, že je ideálne, ak sú inscenácie obsadené internými sólistami. Do divadla by chcel prilákať viac divákov z okolitých krajín (opera, balet), aktivovať mladšiu generáciu, robiť osvetu, prekvapujúco, uviedol, že by využíval aj historickú budovu na predstavenia. Zdôvodnil to rozhodnutím Inšpektorátu práce, ktoré vyložil tak, že by sa tam nemohli realizovať plnohodnotné divadelné predstavenia s využitím divadelnej techniky, ale menšie – napríklad koncerty, by sa organizovať mohli.
Členovia poradného orgánu spravidla kandidátom dávali rovnaké otázky – či už ohľadom električky, financií (čo by robili, ak by nedostali prostriedky na valorizáciu miezd), samozrejme, ohľadom operného súboru. Miestami sa dali vycítiť aj osobne zaangažované otázky, v snahe poukázať na to, že ten -ktorý kandidát nemá dostatok skúseností, prípadne jeho projekt nie je na požadovanej úrovni. No potom sa zrejme nemal dostať až do záverečného kola, respektíve kandidátom sa mal dať dostatok času na vypracovanie kvalitného projektu. Aj Oswaldov je písaný v závere minulého roka – presne podľa podmienok, ktoré stanovil rezort kultúry, ktorý celý tento konkurz šil horúcou ihlou.
„Trošku nerozumiem tomu, čo píšete, o roku 2023. Máme sezónu 22/23, my neplánujeme na kalendárny rok, ale na sezóny, takže je nereálne, aby činohra, opera alebo balet mali takýto počet premiér. Takže sa chcem spýtať, vy chcete zmeniť celkové fungovanie prevádzok? Nejak inak rozvrhnúť…“ spýtala sa Silvia Nájdená Miloslava Oswalda. „Nie, ja vychádzam z kontraktu, ktorý bol uzavretý s Ministerstvom kultúry a v tomto kontrakte sú napísané presne tieto čísla, ktoré uvádzam. Je to kontrakt na kalendárny rok, pretože je to ekonomický rok. Samozrejme, sezóna je logická v divadle a plánovanie bude také, ako bolo doteraz, to by som ani nechcel meniť.“
Ďalej to dotiahol ešte Tomáš Maštalír, ktorý sa kandidáta spýtal: „Prosím vás pekne, aj keď hovoríte, že okamžite po vašom nástupe na miesto generálneho riaditeľa by sa začali výberové konania, oni majú určitú postupnosť, uchádzači potrebujú nejaký čas na prípravu, navyše pri vašej analýze divadla to nevyzerá na nejakú skvelú známku, to znamená, že tých akútnych problémov, ktoré je tam riešiť, je tam dosť. V akom časovom horizonte by divadlo v svojom normálnom modeli mohlo začať fungovať?“
Skrátka, niekedy mal človek pocit, že konkurz – tak ako bola jeho legitimita spochybňovaná aj počas verejného vypočutia kandidátov, je len taká vopred pripravená herecká etuda. Počkajme si však na rozhodnutie ministerky, uvidíme, ako nás prekvapí.
Spracovala: Zuzana Vachová
Zdroj foto: MK SR, screen shoty
