Jedenásty ročník letnej tanečnej školy Danza mea majú jeho účastníci za sebou. Počas tréningov sme sa zhovárali s lektormi, aby zhodnotili prínos letných kurzov a perspektívu tanečného umenia na Slovensku.
Aj tohto roku sa konala pod organizačným patronátom Janky Šimkovicovej Danza mea. Počas jedného týždňa (22.7. až 28.7.2024) ponúkla intenzívne celodenné štúdium rôznych tanečných štýlov pod vedením skúsených domácich aj zahraničných pedagógov.
Lektormi jedenásteho ročníka Danza mea boli: Andrea Veneri, Nilde Serpa, Dino Verga, Igor Holováč, Boris Nebyla, Matúš Szego, Elena Chetvernya a Rafael Avnikjan. Oslovili sme niekoľkých lektorov, aby zhodnotili prínos letnej tanečnej školy.
Igor Holováč – Začal študovať klasický tanec na Košickom konzervatóriu u manželov Halászovcov, neskoršie v roku 1982 pokračoval a v 1984 absolvoval Tanečné oddelenie Konzervatória v Prahe (pedagóg: K. Lukšík). Od roku 1984 člen, neskôr sólista (1990), vedúci sólista (1993 – 1997 a od 1999) a od roku 2004 baletný majster – repetítor Baletu Slovenského národného divadla v Bratislave. V rokoch 1997 a 1998 pôsobil ako sólista Laterny magiky v Prahe a hosťujúci sólista Baletu Štátneho divadla v Košiciach. Mimoriadne výrazný predstaviteľ špičkovej interpretačnej školy klasického tanca, herecky tvárny so širokou paletou postáv baletného repertoáru. V roku 2004 absolvoval štúdium choreografie na Katedre tanečnej tvorby HTF VŠMU (pedagóg: J. Sabovčík). Igor Holováč sa prejavuje aj ako invenčný choreograf.
Pán Holováč, aký význam majú podľa Vás letné workshopy a masterclassy pre žiakov?
Skupiny tanečníkov v letných tanečných kurzoch sú zložené z detí, ktoré sa venujú štúdiu tancu v profesionálnych tanečných (baletných) školách, v iných školách zameraných na tanečné vzdelávanie, či tancujú v rôznych tanečných skupinách. V prvom prípade je všetko podriadené snahe vychovať a pripraviť študentov pre dráhu profesionálnych tanečných umelcov so zásadnými znalosťami techniky klasického tanca. V letných tanečných campoch sa deti prostredníctvom lektorov venujú rozvoju viacerých tanečných techník, ktoré môžu následne využiť pri svojich vystúpeniach. Pre všetky spomenuté skupiny preto majú kurzy zásadný umelecký význam. Lektori sú mimoriadne skúsení a dobrí v tom, čo robia. Je jedno, či sa rozprávame o klasickom tanci, súčasnom tanci, technikách moderného tanca či napríklad hip-hope. Pre žiakov účasť v takýchto campoch môže byť zásadná z viacerých dôvodov. Vedú ich pedagógovia, ktorí im ponúkajú iný spôsob práce, aký je pre nich bežný, majú okolo seba množstvo ďalších tanečníkov a spolužiakov a väčšinou prijímajú úplne nové vedomosti v porovnaní s tými, s ktorými prichádzajú do kontaktu počas bežného štúdia v škole. Pre tých, ktorým je tanečné umenie viac koníčkom, je to to isté. Samozrejmosťou je individuálny prístup. Spôsob komunikácie a výučby je prispôsobený schopnostiam jednotlivcov. Najdôležitejšie ale je, že všetci sú na kurzoch preto, že majú veľmi radi tanečné umenie. Namiesto toho, aby boli počas prázdnin niekde vonku na kúpalisku, venujú sa tvrdej drine na tréningoch, pretože na kurzoch je intenzívna práca počas celých dní. Efekt je však jednoznačne pozitívny z akéhokoľvek uhla pohľadu – spoločenského, ľudského, výchovného a samozrejme tanečného. Čím viac takýchto kurzov môže byť pre deti, tým je to lepšie. A viem tiež, že vždy je o ne veľký záujem.
Ako prispôsobiť metodiku výučby, keď sa v jednej skupine zíde viacero tanečníkov, ktorí sú na rôznej úrovni?
Je to vždy dilema. Myslím si, že je to vecou rozumného kompromisu. Občas sledujem aj ostatných pedagógov, ktorí riešia podobné alebo rovnaké situácie. Sám sa snažím o to, aby som našiel takpovediac zlatú strednú cestu. Podstatné pre mňa je, aby všetky deti, s ktorými pracujem, mali radosť z tanca. Chcem na svojich hodinách dosiahnuť to, aby si tanečníci bez rozdielu odniesli z lekcií čo najviac vedomostí a cítili zadosťučinenie a radosť z toho, čo robia a ako to robia. Hovorím nielen o výuke techniky klasického tanca všeobecne ale aj o choreografiách, ktoré pre ne pripravujem a ktoré prezentujú v závere letnej tanečnej školy.
V minulosti ste s účastníkmi jedného z kurzov nacvičili choreografiu na Vivaldiho Štyri ročné obdobia, čo vôbec nebolo jednoduché. Tohto roku ste aké diela pripravili?
Minulé roky som viedol lekcie klasického tanca a mal som aj hodinu repertoáru, ktorý bol založený na technike klasického tanca. Bol to záverečný výstup, kde pred rodičmi a publikom mohli študenti prezentovať to, čo sa za týždeň so mnou naučili. Tohto roku nevediem tréningy založené na tejto technike, ale choreografický ateliér. Pripravené mám dve choreografie pre dve rôzne vekové skupiny. Pre tých menších krátke dielo na hudbu francúzskej speváčky Indila – Ego. Pre pokročilých tanečníkov choreografiu na overtúru Rossiniho La gazza ladra (Straka zlodejka). Vzhľadom na dosť obmedzené časové možnosti použijem iba fragmenty oboch skladieb. A keďže ide o choreografický ateliér, dielka by som určite nezaradil do žiadnej tanečnej techniky. Chcem čo najviac využiť všetky možnosti mladších i skúsenejších tanečníkov.
Čo potrebuje tanečník, aby zvládol tempové zmeny a rytmické, ktoré napríklad Rossiniho overtúra má?
Musím nájsť vhodný spôsob tvorby choreografie, aby tanečníci daný pohybový materiál čo najlepšie zvládli. S tým súvisí napríklad aj veľmi precízne vysvetlenie hudobnej formy skladby (tempo, dynamika, frázovanie atď.). Viem, že niektorí starší žiaci už majú koordináciu živšiu a svižnejšiu a s pamäťou sú na tom veľmi dobre. Technické a interpretačné schopnosti tanečníkov nie sú ale u všetkých v skupine rovnaké. Je to jeden z dôvodov, prečo nevytvorím choreografiu, kde môžu všetky prvky vykonávať všetci tanečníci. Rossiniho hudba je extrémne živá, až živelná. Bol by som veľmi rád, keby sa geniálna tematická rozmanitosť, dynamika a farebnosť jeho skladby odzrkadlili v priestorovej aj pohybovej štruktúre choreografie. To všetko v rámci možností tanečníkov. O to sa budem snažiť.
Akí pedagógovia sa na kurzoch zišli? Poznáte sa vzájomne? Vplýva atmosféra a nálada pedagógov na žiakov?
V priebehu niekoľkých rokov sme sa už dobre spoznali a musím povedať, že je to skvelá partia talentovaných ľudí, ktorí milujú to, čo robia. A robia to mimoriadne dobre. Ja sám neznesiem na sále žiadne napätie ani „teror“ pri skúšaní. Som rád, keď sa vieme s láskou zasmiať či už na druhých alebo sami na sebe. Práca musí byť na jednej strane sústredná, lebo potrebujeme dosiahnuť určitý výsledok, ale ak všetko ide s úsmevom, určite to pridá interpretácii choreografie na kvalite. Stres v tomto prípade vnímam ako nesmierne negatívny psychický stav. To, že občas my pedagógovia zdvihneme hlas alebo pri odpočítaní dôb hovoríme razantnejšie neznamená, že chceme byť v zlom zmysle slova dominantní. Letné kurzy nepredstavujú otrocký dril ani koncoročné záverečné skúšky. Som si istý, že radosť z práce je extrémne dôležitá a pomáha dosiahnuť čo najlepší výsledok.
Majú dnes deti záujem o contemporary – práve na týchto kurzoch? Je to niečo, čo sa im popri technike klasického tanca v školách nedostane a využijú práve tento letný kurz na to, aby spoznali aj niečo iné?
Podľa toho, čo som mal možnosť vidieť a čo podľa mňa platí na každej letnej tanečnej škole, deti si dokážu všetky techniky nesmierne užívať. Nestretol som sa s tým, že by ktorýkoľvek z tanečníkov bol zásadne nešťastný z toho, čo robí. Občas sa môže nájsť smutná tvár, ale to má vždy iba rámcový dôvod, ktorý o pár minút stratí význam.
Ako ste spokojní s oboma tancami, ktoré obe skupiny predviedli na záverečnom predstavení?
Ak sa nenahneváte, zdá sa mi, že na túto otázku mi moc neprislúcha odpovedať. Asi by som musel čiastočne hodnotiť sám seba, a to by asi mal urobiť niekto iný (úsmev). Aj samotné hodnotenie detí nemôže byť veľmi objektívne hlavne z mojej strany, keďže sme na prípravu oboch choreografií mali naozaj iba pár hodín.
Boris Nebyla (nar. 15. januára 1976 v Bratislave) je bývalý sólista Viedenskej štátnej opery, tanečník, pedagóg tanca, choreograf a zakladateľ baletnej školy tanečného umenia vo Viedni.
Pán Nebyla, ste jedným z baletných lektorov, ktoré vedú tanečné kurzy Danza mea. Z tréningov, ktoré ste doposiaľ mali, viete už teraz posúdiť, že sa dopracujete na takú úroveň, aby ste boli spokojní? Predsa, sú to zmiešané úrovne detí, niektoré študujú na tanečných školách, ďalšie v baletných štúdiách, krúžkoch. Samozrejme, svoje spravila korona, ktorá negatívne ovplyvnila umeleckú sféru.
Situácia, ktorá je dnes v tanečnom umení, je vo všetkých krajinách veľmi podobná. Nie je to len na Slovensku, ale aj v Rakúsku, Nemecku a ďalších krajinách. Dokonca v keby neboli v Rakúsku cudzinci, zrejme by nemohla plnohodnotne fungovať škola štátnej opery. Myslím si, že dnes je tam minimálne 80 percent cudzincov – z Talianska, Francúzska, Japonska, z celého sveta. A tá situácia trvá už niekoľko rokov, je to medzinárodný problém, ktorý sa týka mnohých druhov umenia.
A prečo myslíte, že takáto situácia nastala?
Myslím si, že tanečné umenie nie je dostatočne propagované v pozitívnom svetle. V zmysle krásy, estetiky a toho faktoru, že je to skutočne aj dobré pre človeka. Samozrejme, že je to spojené s drinou, o balete je známe, že je náročnosťou porovnateľný s vrcholovým športom. Myslím si však, že nie je vhodný pre každého, no dnes žijeme v dobe, keď si veľa ľudí o sebe myslí, že sú umelcami. Každý je spevák, každý je tanečník, hudobník a momentálne je každý výtvarník (smiech). Môže byť aj balet pre každého, no nie ako profesia, skôr ako hobby, čo je pre organizmus človeka aj veľmi dobré. Sám som viedol privátnu školu vo Viedni a viem na základe poznatkov, že mnohí žiaci dosahovali vynikajúce výsledky v škole, o ktorých ma informovali rodičia. Balet vyžaduje disciplínu, pravá a ľavá polovica tela so sebou vzájomne pracujú, rozvíja sa koordinácia, rozmýšľanie, je to aj hudba, ktorá človeka kultivuje. Určite má balet pozitívny vplyv na človeka, a vôbec sa nemusí robiť len ako vrcholový šport. Ako hobby má veľmi dobré benefity.
Úroveň žiakov v tanečnej škole Danza mea je veľmi zmiešaná, sú deti, ktorí chodia do profesionálnych škôl a je to aj na kvalite vidno. Potom sú tu tí, ktorí chodia do privátnych škôl, čo neznamená, že sa s nimi nedá spolupracovať. V tomto prípade však nejde o mňa, ani o nich, ale prioritne o tému, ktorou je tanec. A práve v tej téme sa môžeme všetci spojiť. Každý má k nej iný prístup, ale je jednotná.
Majú deti motiváciu? Akú zohráva v baletnom umení?
Deti, ktoré vo svojom voľnom čase prídu na workshop, majú absolútne správny mindset. Nemyslím si, že niekto by išiel na workshop cez letné prázdniny, keď to skutočne nechce. Je veľmi dôležité pre mladých ľudí dávať si ciele a najmä krátkodobé. Je to tiež cieľ, že si dieťa alebo mladý človek povie, že v lete pôjde na desať dní na Danza mea, aby sa za desať dní zlepšil v tom, čo robí a aby sa niekam posunul. Práve krátkodobé ciele sú nesmierne dôležité. Vidím niekedy problém zástupcoch mladej generácie, ktorí si často hovoria, že raz to zvládnu a budú tanečníkmi. Chýba im však cieľ ohraničený časom, napríklad do konca decembra chcem zvládnuť toto a systematicky na tom pracujem. Práve na to treba pedagógov, ktorí ich v tom budú viesť a podporovať. Nie som na týchto tanečných kurzoch prvýkrát, ale tretí a vidím, že sú tu aj pedagógovia z Talianska a od nich sa im táto podpora dostáva.
Na čo sa sústredíte ako pedagóg počas workshopov?
Pracujem so žiakmi na technike a z mnohých je zjavné, že sú to pre nich nové veci. Dokonca aj zo žiakov, ktorí sú z profesionálnych škôl. Je to tým, že nie každý žiak je na rovnakej úrovni. Myslím si, že pedagóg by sa mal starať rovnako aj o silných, tak i slabších žiakov. V istom veku by som už očakával lepšiu prípravu, nevidím v tom však žiaden problém, aby to dohnali. Moja partnerka Margaret Illmann, ktorá pochádza z Austrálie, začala tancovať až keď mala 16 rokov a bola prvá balerína Viedenskej štátnej opery. Takže nikdy nie je neskoro. Práve preto sú tieto worshopy veľmi dôležité.
Takže neplatí pravidlo, že treba začať v útlom veku, inak dieťa nemá šancu?
V súčasnosti pretrváva mýtus, že tanečníci musia začať v piatich rokoch, aby sa z nich stali profesionáli. Mnoho tanečníkov je z Japonska, kde neexistujú štátne tanečné školy, takže sa k tancovaniu dostanú neskoro, ale vidíme, že sa potom v praxi uplatnia. A to už závisí od pedagóga. Či už má moderné prístupy alebo žije v 19. storočí a snaží sa deti učiť tak, ako pred vyše sto rokmi. Iste, vtedy to fungovalo, ale doba sa mení, tiež sa vyvíjame ako ľudia. Mladí dnes zmýšľajú úplne inak ako sme zmýšľali my, keď sme boli mladí.
Sám som vyštudoval v Bratislave, takže mám školu Vaganovej. No mal som pedagógov z celého sveta, či to boli Taliani, Francúzi, Japonci, Kórejci. Je to zmes rôznych škôl. Každé telo je však iné a teória tanca naň funguje inak. Umelec sa musí časom adaptovať na to, aké má možnosti. Čo sa pedagogiky týka, je tam základ teórie, ktorým si každý musí prejsť, no čo sa praxe týka, ťažších prvkov, už každé telo funguje inak.
Na workshope už na prvom tréningu vidno, že si žiaci vyžadujú individuálny prístup. Pri žrdi sa držia všetci žiaci dobre, aj to celkom dobre vyzerá, no deficity najviac vidno na centre. Skoky sú problematické a myslím si, že sú najväčšou slabosťou každej školy aspoň podľa toho, čo na workshopoch sledujem.
Ako sa pedagogický proces odráža vo výsledkoch? Vedia mladí ľudia vnímať rady pedagógov ako náročné technické prvky zlepšiť?
Veľa závisí aj od toho, kde sa nachádzam. Problém často nastáva, keď niekoho pochválim a ďalšieho nie. Ostane demotivovaný a niekedy sa dokonca stáva, že rodič sa postaví proti pedagógovi. Je to celosvetový trend, nielen v balete, ale aj v športe. Našťastie, existujú aj výnimky a tých je viac. Myslím si, že väčšina detí, ktoré sa rozhodnú pre tanečné umenie, sú správne nastavené, ich prístup je dobrý.
Aký význam majú pre žiakov tieto letné aktivity, workshopy a predstavenia?
Worshopy, masterclassy, súťaže, predstavenia – nech sú vonku na piesku alebo na kameňoch, v malých či veľkých divadlách, majú pre žiakov nesmierny prínos. Každá takáto skúsenosť je pre nich veľmi dôležitá. Za týždeň v škole Danza mea získajú viac, ako v škole za jeden mesiac. Majú motiváciu, nachádzajú sa v prostredí, kde sú noví ľudia, iní pedagógovia, je tu úplne iná energia a majú chuť učiť sa. Vytvára sa aj zdravá konkurencia, ktorá je taktiež veľmi dôležitá. Keď sa totiž nachádza žiak v jednej triede celý rok, môže začať vyučovací proces vnímať inak, no akonáhle sa ocitne v inom prostredí, môže sa posúvať umelecky a technicky. Je to fantastické! Bol som vždy veľký fanúšik letných workshopov a masterclassov. Každá zmena pôsobí na človeka motivačne. Už po troch dňoch vidím na žiakoch pokroky, po týždni to bude určite ešte výraznejšie. Niektoré veci, ktoré sú elementárne opakujeme, aby sa zlepšili. Každý pedagóg má iný prístup, iné skúsenosti a to im na rovinu vždy poviem. Ale dám im návrh, aby to skúsili. Deti netreba podceňovať, sú veľmi inteligentné. Treba im dať šancu, aby si z informácií, ktoré dostanú od pedagógov, spravili svoj rešerš a informácie vyfiltrovali. Samozrejme, v tom procese môžem poradiť, ale myslím, že deti (hovoríme o mládeži v tínedžerskom veku), si dokážu urobiť svoju selekciu.
Komunikácia medzi dnešnými mladými ľuďmi je všeobecný problém, dokonca markantný. Dokážu dnes mladí ľudia medzi sebou hovoriť, vymieňať si skúsenosti, pomáhať a aj tým sa zlepšovať?
Podľa toho, čo vidím, určite áno. Záleží aj na tom, akú náladu pedagóg prinesie do sály, od neho to veľmi závisí. Nálada by mala byť pozitívna a konštruktívna, aby mali deti chuť pracovať. Keď vidím, že sú unavené, nebudem ich ničiť. Niekedy na tretí deň na workshopoch býva trošku stagnácia, pretože prvý deň je napätý a každý zo seba dáva maximum. Dôležité je však udržať dobrú pracovnú náladu, aby sa žiakom chcelo pracovať, dať im dobrú rozcvičku a hlavne, aby to bolo všetko v pozitívnej duchu. Keď sa cítia príjemne, ide to lepšie. Je to určite aj prostredím, ktoré je v Rusovciach krásne, je to pre nich ako tábor, kde sa niečo nové naučia, v uvoľnenej atmosfére. A vtedy sa lepšie pracuje im aj mne.
Elena Chetvernya – ako sólistka baletu pôsobila vo Voronežskom Štátnom divadle opery a baletu, Městskom divadle Ůstí nad Labem, Divadle J. K. Tyla v Plzni, Štátnom Divadle Košice. V roku 2024 absolvovala štúdium pedagogiky klasického tanca na Katedre tanečnej tvorby HTF VŠMU. Od roku 2018 je pedagogičkou klasického tanca na Konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave.
Pani Chetvernya, aký zmysel majú podľa Vás pre žiakov tanečného umenia majstrovské kurzy v letných mesiacoch?
Dnešná doba priniesla veľa možností masterclassov a workshopov pre deti, ktoré sa venujú tancu, či už hovoríme o profesionáloch alebo polo-profesionáloch, čo v minulosti nebolo samozrejmosťou. Je to prínosné v rámci toho, že deti sa udržujú vo forme, majú možnosť pokračovať vo svojej záľube aj cez leto, majú aktivitu a zmysluplnú činnosť aj v mesiacoch, kedy počas prázdnin nechodia do školy. Ďalšou výhodou je, že žiaci spoznávajú na workshopoch domáce aj zahraničné osobnosti profesionálneho tanca. Sú to noví pedagógovia, v novom prostredí, naučia sa iné štýly tancov. Na workshopoch boli aj krasokorčuliarky a pre nich sú mnohé tanečné smery nepoznané, no práve počas Danza mea ich majú možnosť vyskúšať. Ja ako pedagóg tanca na konzervatóriu však musím poznamenať, že v niektorých prípadoch som aj kritická. Snažím sa viesť žiakov tak, aby si vyberali worshopy obozretne a vopred si overili, kto na nich bude vyučovať, aké je zameranie, aké štýly tanca a koľko hodín sa jednotlivým tancom venuje.
Aké boli Vaše skúsenosti vo vyučovacom procese na Danza mea?
Zúčastnila som sa Danza mea po prvýkrát. Mala som na starosti mladšiu skupinu, ktorá bola tohto roku pestrá. Deti mali odlišnú prípravu a zopár z nich bolo dokonca takých, že nemali žiadnu alebo len minimálnu prípravu. Prišli na kurzy s motiváciou skúsiť to. Ďalšou časťou skupiny boli krasokorčuliarky, treťou deti z tanečných krúžkov a napokon mladšie ročníky z tanečných konzervatórií. Pedagogická práca bola teda zložitá, keďže bolo potrebné výučbu zosúladiť, aby sa všetky dokázali do procesu efektívne zapojiť.
Vo výsledku – bola z Vašej strany spokojnosť?
Na začiatku procesu to bolo zložité, ale ku koncu týždňa účastníci kurzu zvládali úlohy na relatívne slušnej úrovni. Viem si predstaviť, čo by mohlo pokračovať počas ďalšieho týždňa. Pripravila som pre nich aj choreografiu, ktorú predviedli na záverečnom predstavení. Štruktúra tanca bola zostavená takým spôsobom, aby mladšie deti mali svoje časti s krokmi, ktoré sú primerané ich úrovni a mierne pokročilé tancovali zložitejšie prvky. Dielo na hudbu Straussovej „Anna Polka“ teda malo jednotlivé časti, rozdelené na skupiny.
Zrejme boli medzi nimi také, ktoré prvý krát vystúpili na javisku. Ako deti reagujú?
Divadlo SĽUKU má útulný divadelný priestor a v hľadisku sedeli rodičia a okruh ľudí, ktoré deti poznajú, možno preto nepodľahli veľkému stresu. Bolo to zreteľné už na generálnej skúške – boli pozitívne naladené. Pekne medzi sebou komunikovali, prejavovali si aj vzájomnú podporu. Predstavenie, ktoré predviedli, malo príjemnú atmosféru, no zároveň bolo cítiť z detí zodpovednosť a sústredenosť. A podstatné je, že emóciu z javiska, sa podarilo preniesť do hľadiska. Bola v tom radosť a potešenie z tanca. Za týždeň ukázali obrovský kus práce. Celkovo sa každá skupina detí naučila päť nových choreografií a musím povedať, že výsledok bol presvedčivý.
Z pohľadu rozvoja žiakov, prináša Danza mea výhody?
Na projekte Danza mea sa mi páči, že jeho organizátorka pani Šimkovičová sa snaží, aby bol prínos tanečnej letnej školy univerzálny. Deti absolvujú klasický tanec, contemporary a hip-hop. Bola som príjemne prekvapená ako dievčatá aj chlapci, ktorí sú zameraní na klasickú techniku tanca, zvládli hip-hop. Doslova pri tomto tanci zažiarili. Počas workshopov nebýva zvykom, že deti môžu zažiť toľko choreografov a odlišných druhov tanca, čo je pre nich prínosné. Práve Danza mea ponúkla takúto rôznorodosť. Myslím, že žiaci si nemusia ani uvedomovať, aká rozmanitosť v tanci existuje, no keď si ju vyskúšajú, začnú mať širší pohľad na tanečné umenie.
Aká bola motivácia deti? Vďaka čomu sa naučili všetky nové prvky a zvládli choreografie?
Deti boli ochotné pracovať a sa niečo naučiť. To je dôležitá súhra, ktorú som z nich cítila po celý čas. Myslím si, že hlavným faktorom, prečo bol tento workshop úspešný, bola silná pedagogická zostava. Kľúčovú úlohu zohrala tiež odhodlanosť detí a ich disciplinovanosť. Musela to byť pre nich výzva, pretože počas celých dní mali rôznorodý program: ráno začínali technikou klasického tanca, potom mali moderné techniky a končili hip-hopom. Treba brať na zreteľ aj to, že každý z pedagógov má odlišný štýl vyučovania. Pre dieťa je takýto proces dosť zložitý. O to viac je obdivohodný záverečný výsledok tohto workshopu.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
Foto z Danza mea: Sandra Benčičová, foto lektorov: archív
