Do metropoly východného Slovenska zavíta kontrabasista svetového formátu.
Rodený Žilinčan Roman Patkoló začal s hrou na kontrabas už ako 13-ročný. O dva roky neskôr už svoj výnimočný talent pretavil do víťazstva v Národnej súťaži Slovenska. Od tohto momentu išla jeho hudobná kariéra strmo nahor. V roku 1999 zvíťazil v USA na Medzinárodnej kontrabasovej súťaži, o rok neskôr taktiež vyhral aj Medzinárodnú súťaž Johannesa Matthiasa Spergera, ktorá je považovaná za najznámejšiu svetovú súťaž v hre na kontrabas. Ocenenia a vyznamenania kontrabasového virtuóza dnes už počítame v desiatkach. Pritom jeho začiatky boli kontrabasovej kariére vzdialené: „Husle z mojej strany nikdy neboli seriózne. Rodičia ma na ne dali z dôvodu všeobecného hudobného vzdelania. Tak, ako som chodil na rôzne krúžky alebo na angličtinu či na šachový kurz, chodil som aj na husle. Vydržalo mi to len tri mesiace, potom som radšej hral šachy (smiech),“ úsmevne si zaspomínal v rozhovore pre náš portál.
Roman Patkoló koncertoval v najprestížnejších svetových koncertných sálach a patrí medzi najlepších kontrabasistov sveta. Ako dvadsaťštyriročný sa stal jedným z najmladších profesorov hudby v Európe. Získal početné ceny a vyznamenania a účinkuje na popredných pódiách s významnými umelcami i telesami v Európe, Ázii, Kanade aj Spojených štátoch.
Roman Patkoló: Boli mi naklonené hviezdy
Roman Patkoló sa venuje interpretácii sólovej kontrabasovej literatúry a komornej tvorby. Ako sólista spolupracoval s telesami Nordwestdeutsche Philharmonie, Münchener Kammerorchester, Philharmonie der Nationen, Virtuosi di Kuhmo, Orchester divadla v St. Petersburgu, Camerata Moskva, Deutsches Symphonie Orchester Berlin a i. Sólisticky sa predstavil na koncertoch vo Švajčiarsku, Nemecku, Srbsku, Rakúsku, Rusku, Španielsku, v Kanade a USA, a to v prestížnych koncertných sálach ako napr. Herkulessaal v Mníchove, Meistersingerhalle v Norimbergu, v koncertnej sále Berlínskych filharmonikov či v Konzertsaal Stadtcasino Basel. Vystúpil na mnohých festivaloch v zahraničí (Musical Olympus International Festival, Schleswig-Holstein Musik Festival, Festspiele Mecklenburg-Vorpommern, Festival de Cadaques, International Laureates Festival v Los Angeles, Lucerne Festival) i na Slovensku (Stredoeurópsky festival koncertného umenia v Žiline a i.).
SKO a virtuózi Karvay – Patkoló: Aj v jednoduchosti je krása
V rokoch 2002 – 2004 absolvoval prehrávky u osobností ako Sir André Previn, Krysztof Penderecki, Anne- Sophie Mutter, James Levine, Zubin Mehta, Gidon Kremer a Daniel Barenboim. Výkon Romana Patkola podnietil prvých dvoch menovaných autorov k napísaniu skladieb, ktoré mu boli venované.V roku 2004 vyhral konkurz na post sólového kontrabasistu telesa London Symphony Orchestra. Od roku 2005 pôsobí v orchestri Opernhaus Zürich na poste zástupcu sólového kontrabasistu. Účinkoval v hudobných reláciách televíznych staníc ARTE („Stars von Morgen“ – so Svetovým orchestrom Jeunesses Musicales – JM World Orchestra v Saarbrückene), Bayerisches Fernsehen (s kvartetom Bassiona-amorosa), Hessischer Rundfunk – Fernsehen a ZDF („Sunday nights classics“ duet s Maximom Vengerovom).
Roman Patkoló rozospieval kontrabas v kaštieli Orlové
V marci 2011 realizoval koncertné turné so svetoznámou huslistkou Anne-Sophie Mutter v sprievode komorného orchestra Mutters Virtuosi v nemeckých kultúrnych centrách – v Hannoveri, Frankfurte, Kolíne, Essene a v Hamburgu. O mesiac neskôr uviedol rovnako s touto huslistkou Koncert pre husle, kontrabas a orchester Andrého Previna, ktoré skladateľ dedikoval obom umelcom. Pod taktovkou autora účinkoval prominentný Boston Symphony Orchestra. Po koncerte bola Patkolóovi odovzdaná prestížna cena huslistky a pedagogičky Aidy Stucki.
Patkoló je od roku 1999 členom medzinárodného kontrabasového kvarteta Bassiona-amorosa pod vedením Prof. Klausa Trumpfa, s ktorým koncertoval v USA, Holandsku, Nemecku, Švajčarsku, Rakúsku a i. Popri bohatej koncertnej činnosti je aktívny i v pedagogickej oblasti, vo veku 24 rokov získal titul profesora ako jeden z najmladších v Európe a začal vyučovať na mníchovskej Hochschule für Musik und Theater. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Hudobnej akadémii v Bazileji, ako lektor viedol majstrovské kontrabasové kurzy (Novi Sad, Belehrad, Burgdorf a i.).
Roman Patkoló: Interpreti Starej školy pozitívne inšpirujú mladú generáciu
Patkoló je interpret svetového formátu, ktorý sa však vždy rád vráti na Slovensko. Obdobne, ako ostatí interpreti, ktorí dosiahli medzinárodné úspechy, aj slovenský kontrabasový mág má v sebe neuveriteľnú pokoru. V Košiciach sme ho už počuli niekoľkokrát. Pred debutom so Štátnou filharmóniou Košice s dirigentom Marošom Potokárom, ktorý sa konal vo februári roku 2022, nám povedal: „Dnes budem koncertovať so Štátnou filharmóniou Košice pod taktovkou Maroša Potokára. Mali sme už aj prvú skúšku a hralo sa mi s muzikantmi veľmi dobre. Na koncert sa teším veľmi, lebo je to pre mňa debut s košickou filharmóniou. Musím povedať, že sú to veľmi príjemní ľudia, Maroš Potokár, pani riaditeľka Košickej filharmónie Potokárová, skrátka, všetci, ktorí majú do činenia s koncertom. Okrem toho, že Maroš je veľmi dobrý dirigent, myslím si, že je vynikajúci huslista. Za krátku dobu dal dokopy orchester po technickej stránke aj muzikálne. Vyslovene sa na tento debut teším!“
Dňa 3. apríla zavíta do Košíc opäť, aby na ňom predstavil nový repertoár.
Pod vedením dirigenta Roberta Kružíka uvedie orchester ŠFK 3. apríla 2025 v Dom umenia
Viac o programe:
Dánskeho skladateľa Carla Nielsena pozná svet predovšetkým pre jeho šesť symfónií, je však aj autorom dánskej národnej opery Maškaráda. Opera na motívy hry Ludviga Holberga sa odohráva v Kodani v roku 1723. Príbeh lásky a zámeny postáv sa odvíja na pozadí série trblietavých maškarných bálov. Nielsen vo svojej vzletnej predohre k opere dosahuje podobný efekt ako Mozart vo Figarovej svadbe a poslucháča okamžite vtiahne do atmosféry povznesenej nálady a romantických zápletiek opery.
Známy taliansky skladateľ filmovej hudby Nino Rota skomponoval v rokoch 1967 až 1971 Divertimento concertante na počesť legendárneho kontrabasistu Franca Petracchiho. Dielo pozostáva zo štyroch častí: Allegro, Marcia, Aria a Finale, pričom zaujíma významné postavenie v sólovom repertoári 20. storočia pre kontrabas.
V diele Rímske fontány vyjadruje Ottorino Respighi svoje dojmy z pohľadov na štyri rímske fontány. Kým Fontána vo Villa Giulia sa za úsvitu na pozadí malebnej krajiny stráca v ranných hmlách, druhú časť, Tritónovu fontánu nadránom, uvádza mohutná, neprestajná fanfára lesných rohov pri trilkovaní celého orchestra. Treťou časťou je Fontana di Trevi na poludnie, jej slávnostná téma zaznieva na vlniacom sa pozadí orchestra, pričom smutná téma zapadajúceho slnka dominuje štvrtej časti – Fontáne vo Villa Medici.
Rímske pínie je druhá z troch Respighiho symfonických básní oslavujúcich mesto Rím. Autor v nej využíva prírodu ako východiskový bod, aby si osviežil svoje spomienky a vízie. Storočné stromy, ktoré tak charakteristicky dominujú rímskej krajine, sa podľa jeho slov stávajú svedkami hlavných udalostí v živote večného mesta.
Spracoval Marek Jamrich, zdroj: ŠFK, Hudobné centrum
