V programe Pôstneho koncertu zaznejú popri modlitbách Otčenáš, Ave Maria aj kompozície Brucknera, Burleigha, výber zo Stabat Mater Pergolesiho, Lacrimosa z Mozartovho Requiem a premiéra diela Pašie podľa Jána súčasného slovenského skladateľa Mariána Kittnera.
Pôstny koncert speváckeho zboru Lúčnica je vystavaný zo sakrálnych zborových diel, ktoré svojím obsahom dôsledne korešpondujú s obdobím pred Veľkou nocou a rešpektujú špeciálny obsah a náladu tohto 40-denného obdobia, ktoré je charakterizované pôstom – fyzickým i duchovným. Je to obdobie stíšenia sa v zmysle očakávania udalostí zásadných pre kresťanov. Hudobní skladatelia vo svojich dielach vyjadrovali širokú škálu emócií spojených s pokáním, utrpením a bolesťou…
V programe Pôstneho koncertu zaznejú popri modlitbách Otčenáš, Ave Maria (N. Kedrov, J. S. Bach/Ch. Gounod) aj kompozície A. Brucknera, H.Th. Burleigha, výber zo Stabat Mater G. B. Pergolesiho, Lacrimosa z Requiem W. A. Mozarta, ako aj ťažiskové dielo v premiére – Pašie podľa Jána súčasného slovenského skladateľa Mariána Kittnera.
Ako sólistka sa predstaví sopranistka Vladimíra Babeľová, na organe sprevádza Marek Janko.
O svojej premiérovanej skladbe Pašie podľa Jána pre náš portál skladateľ Marián Kittner povedal: „Pašie zaznievajú v rámci kresťanskej liturgie vo Veľkom týždni pred Veľkou nocou vždy na Kvetnú nedeľu a na Veľký piatok. Kým na Kvetnú nedeľu sa podľa daného cyklu A,B,C strieda evanjelium podľa Mareka, Matúša, Lukáša, v liturgii na Veľký piatok v liturgii zaznievajú každoročne výhradne pašie podľa Jána. Ostatní evanjelisti správou o poslednej večeri budia dojem, že Ježiš zomiera v deň Paschy. Bol to tiež piatok, no historicky je málo pravdepodobné, aby bol Ježiš súdený na Paschu. Na základe Jánovho evanjelia Ježiš zomrel v predvečer Paschy, v Prípravný deň. Sedí to aj so zámerom odsúdiť Ježiša už pred sviatkami, ktorý je v Markovom evanjeliu: veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť. Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril (Mk 14,1-2). Napokon aj Marek (15,42), Matúš (27,62) aj Lukáš (23,54) potvrdzujú, že bol pochovaný v Prípravný deň, v deň pred sobotou, v ktorú bol veľký sviatok.“
Iba Jánovo evanjelium opisuje prítomnosť kohorty v záhrade, neustále odkazuje na Židov a dramaticky približuje veľkú nerozhodnosť Piláta v súdnom procese Ježiša vo vládnej budove. Iba Ján spomína Pannu Máriu a milovaného učeníka pod Ježišovým krížom. Synoptické evanjeliá, napriek tomu, že spomínajú pod krížom ženy menovite, Ježišovu matku neuvádzajú.
Liturgia Veľkého piatku je podľa tradície už druhým dňom od Zeleného štvrtku bez organu, bez zvonov, ktoré sú nahradené rapkáčmi. Liturgia je prísne čisto vokálna, aj preto sú Kittnerove Pašie len vo vokálnej podobe, bez doprovodu, akýchkoľvek hudobných nástrojov, tým pádom sú využiteľné aj pre liturgické účely. Existuje veľa verzií Janových pašií, ktoré sú však viazané výsostne na koncertné pódiá, nakoľko nie sú čisto vokálne, ako napríklad Oratórium Pašie podľa Jána od J. S. Bacha a ďalšie.
Ján predstaví vo svojich pašiách Ježiša na piatich miestach: v záhrade za Cedronom Ježiša zajme kohorta (18,1-12), v paláci veľkňaza ho Annáš vypočúva a Peter ho trikrát zaprie (18,13-27); vo vládnej budove Pilát súdi Ježiša (sedem scén v 18,28–19,16); na Golgote Ježiša ukrižujú a zomrie (sedem častí v 19,17-37); v záhrade ho pochovajú (19,38-42). Umučenie sa odohráva medzi dvomi záhradami. Tento motív má len Ján. Ako ďalej hovorí skladateľ: „Pašie sú postavené na rozprávačovi (Jozef Šimonovič), ktorý svojim charizmatickým hlasom posúva dej za doprovodu miešaného speváckeho zboru – často 8 hlasného (Spevácky zbor Lúčnica). Kristove slová sú v podaní sólistu – bas basbarytónu (Martin Mikuš).“
Koncerty sa uskutočnia v troch mestách: 25. marca v Trenčíne, 1. apríla v Trnave a 2. apríla v Bratislave.
Redakciu informovala Elena Matušová, text doplnil Marián Kittner, upravila redakcia mojakultura.sk
