„Snažím sa cimbal vnímať z iného uhla pohľadu, využívať farby, ktoré ponúka a spájať ho s hudobnými prvkami, ktoré nie sú pre tento nástroj typické,“ hovorí Ľubomír Gašpar líder formácie Cimbal Project. Pozrite si s nami výborne nakrútené video k najznámejšej gréckej skladbe Zorba dances.
Cimbalista Ľubomír Gašpar sa narodil 14. októbra 1989 v Banskej Bystrici, hoci až do svojich 15-tich rokov žil v srdci Slovenska v mestečku Detva. Pochádza z najznámejšej a najvýznamnejšej rómskej hudobníckej rodiny z tohto kraja a je potomkom cimbalistu Jána Gašpara Hriska.
Vášeň k ľudovej hudbe sa u neho začala prejavovať už na základnej umeleckej škole, čoskoro pribudla aj láska k vážnej hudbe, najmä počas štúdia na Konzervatóriu J. L.Bellu v Banskej Bystrici v triede pedagóga Martina Budinského. Počas štúdia detailnejšie spoznal tradičnú maďarskú rómsku hudbu, ktorá je pre cimbal typická. Ďalším žánrom, ktorý ovplyvnil jeho budúcu kariéru, bol jazz. Cimbalista už v útlom veku dokázal improvizovať na rôzne motívy či na ľudovú hudbu. Keď sa zoznámil s jazzovým klaviristom Klaudiusom Kováčom, jazz ho začal zaujímať čoraz viac.
Začiatkom roku 2015 založil formáciu Ľubomír Gašpar – Cimbal project, ktoré vyniká svojou originalitou a zaujímavým spojením cimbalu a jazzového tria. Ich dedut je originálnou ukážkou world music, pričom skúsení muzikanti dokážu nájsť tú správnu mieru aranžmánov a zároveň výberu rozmanitých fúzií. Samozrejme, virtuózne výkony všetkých interpretov sú na vysokej úrovni a dokážu pochopiť temperament tej-ktorej ľudovej hudby a nájsť ten správny výraz, zahrať skladby s precíznou technikou – nie však na úrovni akademického hrania. Azda najdôležitejším prvkom skladieb je harmónia, v ktorej sa naplno prejavuje ich invencia.
Medzi najpopulárnejšie skladby gréckej ľudovej hudby patrí buzuki, ktorý má svoju nezameniteľnú farbu. Tento nástroj jednoducho ku Grécku patrí a ihneď po prvých tónoch je identifikovateľný a poslucháč vie, ku ktorej krajine ho má zaradiť. Po jeho spopularizovaní vďaka štýlu rembetiko vznikol v Grécku nový hudobný žáner hraný týmto nástrojom. Je ťažké určiť ako štýl laiko, teda ľudový, vznikol. Každopádne, tieto piesne začali byť populárne – rovnako ako hudobný nástroj buzuki. V piesňach sa spievalo hlavne o láske a romantike, prípadne o nejakých miestach Grécka a štýl laiko zahŕňal viaceré štýly. Je výrazne ovplyvnený orientálnou gréckou hudbou, ale aj počuť v nich aj vplyvy talianskych rytmov. Laika sa spopularizovala najmä vďaka slávnemu filmu Grék Zorba, kde slávny grécky skladateľ Mikis Theodorakis zložil pieseň Zorbas a vymyslel nový grécky tanec a hudobný štýl, súčasť štýlu laika, Syrtaki.
Syrtaki bolo inšpirované tradičným gréckym kruhovým tancom Syrtos, obohatené o prvky gréckeho tanca Chasapiko. Veľa piesní, aj pieseň Zorbas, vychádzalo z konštantínopolskej ľudovej piesne Chasapiko politiko, no boli tu potlačené silné orientálne prvky. Laika bol najobľúbenejším žánrom gréckej hudby až do 80-tych rokov a dodnes sú tieto piesne populárne u všetkých generácií. Syrtaki a laika sú známe aj ako turistické piesne, lebo hlavne zahraniční turisti si tento druh hudby vďaka filmu Grék Zorba obľúbilo.
Že sa tejto známej skladbe dočkáme aj v takejto originálnej úprave, by sa azda človeku ani neprisnilo. Vďaka špičkovým výkonom muzikantov, ich temperamentnej interpretácii priam v šialenom tempe, plastickej kamere a vynikajúcemu strihu, vzniklo unikátne dielo, ktoré stojí za to si pozrieť a hlavne vypočuť. Po krátkom intre Cimbal project sa k hudobníkom pridá aj líder Ľubomír Gašpar, vďaka ktorému skladba dostane skutočné obrátky. Jeho virtuozita kombinovaná s jazzovou rytmikou je naozaj jedinečná. Kapele to vynikajúco šlape a tradičnú pieseň povýšili na kompozične náročnejšiu verziu, na ktorú rozhodne neodporúčame tancovať…
Zorbas si vo filme naplno užíva život a neustále tancuje, či je veselý alebo smutný, má megalomanské ambície a je presvedčený že sa mu ich podarí splniť, prípadne ak nie tak si aspoň zatancuje.
Zdroj video: Môlča records/youtube
Zdroj foto: Ľubomír Gašpar /archív
