Nebol by to orchester Fats Jazz Band, keby vždy neprišiel s niečím novým. Tentoraz vydali CD Swingin´ Organ. Samozrejme, opäť bol „mozgom“ celého tohto unikátneho projektu fenomenálny klavirista Ladislav Fančovič.
Každý, kto len trochu pozná tvorbu a interpretáciu geniálneho Fatsa Wallera, vie, že jeho prvou láskou bol hudobný nástroj organ. Až na druhej priečke to bol klavír. Akokoľvek na prvý pohľad môže pre nezainteresovaného poslucháča znieť kombinácia jazzu a organu, verte, že má to svoje osobité čaro. Staré nahrávky Fatsa, z ktorých boli niektoré nahraté aj v kostole a majú teda osobitú akustiku, sú skutočne okúzľujúce. Prekvapivé je najmä to, že Wallerovi sa napriek obtiažnejšej technike na organe podarilo dosiahnuť požadovanú dynamickosť, ľahkosť a technickú virtuozitu a najmä jeho ľavá ruka je až neskutočne pohyblivá.
Pred našim klaviristom Ladislavom Fančovičom teda stála skutočná výzva, ale nebol by to náš fenomén, keby si s ňou neporadil. Fats Jazz Band sa opäť raz podpísali pod projekt, ktorý je do posledného detailu prepracovaný, zvukovo autentický a originálny. Táto formácia skrátka vždy dokáže prekvapiť nielen nápadom, ale aj tým, do akej dokonalosti dokážu svoje projekty priniesť. Už skutočnosť, že doposiaľ nikto nenašiel odvahu predstaviť píšťalový organ v jazze, svedčí o tom, že takýto projekt vyžaduje dôslednú prípravu, znalosť histórie a samozrejme, umenie ovládať interpretáciu na tomto hudobnom nástroji. A Fats Jazz Bandu pod vedením Fančoviča sa to skutočne podarilo.
Na CD nájdeme autentické rekonštrukcie raritných nahrávok Fatsa Wallera, ktoré nahral v rokoch 1927 až 1939. Jedným z najpodstatnejších faktov je, že nahrávku realizoval orchester Fats Jazz Band bez použitia overdubbingov a členovia orchestra, ako je to už u nich známe, hrali na historických hudobných nástrojoch, čím sa im podarilo priblížiť sa k dobe 30-tych rokov minulého storočia a zvýšiť autentickosť nahrávky.
Realizáciu nahrávania albumu si Fančovič premyslel do detailu. Okrem samotného orchestra si prizval aj hostí, ale ešte pred samotným vznikom CD stála pred umelcom veľká výzva: naučiť sa hrať na organe. Tento hudobný nástroj poskytuje nedozierne zvukové možnosti, no najmä na techniku je veľmi náročný. Klaviristu však oslovili organizátori Bratislavského organového festivalu, či by sa nenašli v jazze skladby s organom. Samozrejme, Fančovič do detailu pozná Wallerovu tvorbu, preto o organových nahrávkach tohto svojrázneho umelca vedel. Preto sa rozhodol, že sa na organe naučí hrať a koncert aj zrealizujú. Je až fascinujúce, ako sa môže interpret (hoc aj taký nadaný), pustiť do takejto náročnej úlohy. Na organe sa umelci učia hrať celé roky a aj keď mal výhodu, že je profesionálny, virtuózny klavirista, zvládnuť techniku na organe, by sa pre mnohých umelcov zdalo nepredstaviteľné, ešte k tomu za takú krátku dobu. Nebol by to však Fančovič, ktorý sa napriek tejto náročnosti nedopracoval k skvelému výsledku. A preto sa rozhodol zužitkovať niekoľkomesačnú drinu a vydať CD. A spravil veľmi dobre.
Album ponúka výber dvadsiatich Wallerových skladieb, ktoré muzikanti a speváci (Janka Dekánková a Matúš Uhliarik) nahrali bez akýchkoľvek technických vymožeností. Orchester nahrával skladby tak, ako sa to robilo pred takmer 100 rokmi, teda bez overdubbingov či dolaďovačov postsynchrónu. Muzikanti nahrávali spoločne so spevákmi na jednu stopu, preto sa vyžadovala stopercentná pripravenosť. V niektorých Wallerových skladbách je okrem organu aj klavír, preto si Fančovič prizval aj klaviristu Mirka Lacka z Melody Makers Ondřeja Havelku. Waller bol dokonca taký inovátor, že do skladieb obsadil aj fagot, takže ďalším hosťujúcim muzikantom na CD je Peter Kajan.
Takže ako znejú hotjazzové skladby a piesne z obdobia začiatku swingu v podaní orchestra Fats Jazz Bandu? Kým o organe máme všetci predstavu, že je ťažkopádne-depresívny a spája sa nám skôr so sakrálnou hudbou, Fančovičovi sa podarilo dosiahnuť presvedčivú ľahkosť a hravosť v interpretácii na tomto nástroji. Waller bol typ žoviálneho interpreta a Fats Jazz Bandu sa tento výrazový prvok podarilo do nahrávok dostať. Keď si napríklad pustíte skladbu Persian Rugs, privíta vás klavírne sólo, ku ktorému sa pridá organ. Ten má v sebe potrebnú ľahkosť, rytmickú presvedčivosť a spoločne s fagotom a orchestrom tvoria unikátny, zvukovo veľmi zaujímavý celok. Fagot počujeme aj v piesni Sippi a vďaka presvedčivému frázovaniu umelci opäť predviedli bravúrny kúsok. Album je veľmi dobre dramaturgicky vystavaný. Inštrumentálne skladby dávajú možnosť ukázať sa orchestru v plnej paráde, najmä v sólach krásne vynikne osobitý tón historických nástrojov. A Fančovičov organ? Znie tak presvedčivo, akoby sa s ním narodil! V každom registri dokáže priniesť presne to, čo sa od takejto štýlovej hudby vyžaduje. A ľahkosť a živosť, s akou témy a improvizácie na organe hrá, je niekedy až neuveriteľná. Zohratosť s orchestrom azda ani netreba spomínať. Muzikanti sú už na scéne dlho, preto sú ich výkony presvedčivé, rytmická pulzácia dosahuje stupeň dokonalosti a frázovanie spoločne s dynamikou je veľmi pekne ucelené.
Rovnako speváci – Matúš Uhliarik je presne ten typ speváka, ktorý keď spieva a nedívate sa naňho, len počúvate nahrávku, cítite jeho šibalský úsmev. Keď spieva I Believe in Miracles, v tie zázraky musíte veriť aj vy. Janka Dekánková je speváčkou, ktorá tomuto žánru rozumie a dokáže s vokálom pracovať. Či už presvedčivo v hlbších polohách vie zaspievať sýtym, nosným vokálom alebo vo výškach, kde je potrebná živosť a zároveň ľahkosť. Možno na pohľad znejú všetky tieto interpretačné schopnosti ako „jednohubka“, v skutočnosti však vyžadujú veľmi precíznu vokálnu techniku, ktorú Janka Dekánková má.
Priatelia, tento album si zasluhuje pozornosť každého fanúšika starého jazzu. Je unikátny a vynikajúco zvládnutý, či už z hľadiska výkonov muzikantov, spevákov, no najmä z toho dôvodu, že sa dokázal tak presvedčivo – štýlovo aj zvukovo, priblížiť k obdobiu 30-tych rokov minulého storočia. A to robí z Fats Jazz Bandu orchester, ktorý na Slovensku len ťažko nájde konkurenciu.
Foto: Ján Lukáš
