V Štátnom divadle Košice sa v piatok 18. januára otvorili brány Školy žien. Tak nazval svoju prvú majstrovskú komédiu pred vyše 350 rokmi otec klasickej divadelnej komédie, jeden z troch najznámejších predstaviteľov francúzskeho klasicizmu 17. storočia Jean B. Molière. Majstrovské dielo uvádza Štátne divadlo Košice prvý raz v svojej histórii a prvá tohtoročná premiéra je zároveň aj Molièrovým návratom do Košíc po vyše pätnástich rokoch.

Uvedomujú si muži, že žena je samostatná jednotka, s ktorou si neporadia, keď to ona nebude chcieť? Dajú sa city ženy spútať? Molière hľadá odpovede na tieto otázky prostredníctvom príbehu bohatého Arnolfa. Muž v najlepších rokoch je stále sám. Ako dlhoročný odporca manželstva i jeho nekompromisný kritik, sa obáva toho, že by mohol dostať parohy. „Rozhodol sa preto, že ak sa ožení, tak len s dievčinou, ktorú si sám vychová od útleho veku a to tak, aby predišiel takej osobnej tragédii ako je nevera a vštepil jej zásady, ktoré sa jemu zdajú pre manželský život najlepšie. Mladá Agnesa, zdá sa, spočiatku naplnila jeho predstavu o výchove, ale situácia sa náhle zvrtne, keď stretne mladého a sympatického Horáca. Všetko je nakoniec úplne inak a Arnolf sa sám chytá do svojej vlastnej pasce ako obeť žiarlivosti,“ približuje Antol príbeh Školy žien.

Inscenačný tím Školy žien viedla režisérka Adriana Totiková, ktorá priznáva, že Molièra má rada od školy. „Aj ja som veľká humoristka a komediantka. Rada vystrájam, preháňam, predvádzam scénky a reprodukujem zážitky. Takže kto iný ako majster komédie Molière by mal byť objektom môjho záujmu?,“ hovorí  Totiková. Molièrovu hru spolu so spolutvorcami ponechala v čase, v ktorom vznikla. Posunula ju však do iného geografického priestoru. „Predstavila som si, aké by to asi bolo, keby pán Molière ako divadelník – kočovník prišiel v čase vzniku hry do Košíc, resp. do Abova a režíroval túto hru práve tu v tomto regióne. Je to vzrušujúca predstava. Tá dala jasný rámec aj zadanie všetkým tvorcom. Na javisku teda diváci uvidia „autorský historizmus“. Všetci vychádzame z dobového a regionálneho pátrania po faktoch, ale autorsky ho pretvárame,“ vysvetľuje Totiková.

Molièrova komédia sa v dramaturgickom pláne divadla nezjavila náhodou. Nadväzuje na klasickú líniu sezóny 2018/2019 v košickom divadle, ale zároveň má aj iné dôvody. Titulnú postavu Arnolfa hrá Ivan Krúpa, pre ktorého je táto rola aj darčekom k jeho okrúhlemu životnému jubileu, ktoré oslávi v máji. „Jožko Stražan hovorí: to je tak, ako keby baníkovi povedali: Máš sviatok, môžeš sfárať päťkrát navyše,“ smeje sa nad darom k jubileu Ivan Krúpa, ktorý sa podobne ako jeho kolegovia musel pred premiérou naučiť niekoľko desiatok strán textu písaného vo verši. „Na druhej strane musím povedať, že verš ako taký milujem. Vždy je to pre herca veľká výzva podať ten verš tak, aby neotravoval diváka, aby z neho vyšiel ten význam, ktorý z neho vyjsť má. Ale keď sa to podarí, je to niečo úžasné a nádherné,“ hovorí Krúpa. A ako vníma Krúpa samotného Arnolfa? „Je to egocentrický a narcistický chlap, taký naničhodník, ktorý si myslí, že dokáže spútať aj city ženy. To sa nepodarí nikomu na svete. Ani peniazmi, ani rozumom, ani mocou, jednoducho ničím. Žena je samostatná jednotka, s ktorou si chlap neporadí, keď to ona nebude chcieť,“ myslí si Krúpa o jednej z najväčších klasických komediálnych postáv známy košický herec.  Molièrov text, do ktorého vložil veľa zo seba samého a svojho života, je podľa Krúpu napriek odstupu niekoľkých storočí aktuálny. „Mám pocit, že Arnolfovia sa nám tu množia geometrickým radom. A najsmutnejšie na tom je to, že oni si to, na rozdiel od Molièra,  neuvedomujú. A o to komickejšie potom pôsobia,“ dodáva Krúpa.

Postavu Agnesy, ktorú si chce žiarlivec Arnolf vychovať pre manželstvo, hrá Alena Ďuránová. Populárna herečka sa teší, že vďaka Agnese sa mohla na javisku opäť vrátiť do dievčenských čias. Rovnako ako jej kolegovia si pochvaľuje aj prácu režisérky a dramaturga Michala Baláža, ktorý Molièrove verše upravili tak, aby šli jednoducho do „pusy“. „Text tak nádherne vyškrtali a vyčistili, že je absolútne jasný a jednoduchý, a tým pádom sa aj verše učili relatívne ľahko,“ hovorí Ďuránová.  Agnesu vníma ako normálne dievča, ktoré túži po láske a slobode.  „Nebola som zatvorená v kláštore, vychovávaná mníškami, ani si ma neukradol žiaden starší muž, nezavrel ma do „pivnice“, aby som nevidela vonkajší okolitý svet a vyrastala podľa jeho pravidiel a plánov. Určite som nikdy na tom nebola tak, aby som vedela len piecť, šiť a pliesť. Nikdy som nebola v takomto mužskom väzení Predstavenie sa síce volá Škola žien, ale možno by mu mohol slušať aj názov, v ktorom by sa odzrkadlilo to, že nad prírodou, pudmi a láskou nikto nezvíťazí,“ zamýšľa sa Ďuránová. A ako to nakoniec dopadne? Vyškolia ženy mužov v Škole žien? „Povedala by som to tak, že muži majú naozaj čo robiť, aby nejakým spôsobom vyhrali respektíve sa aspoň dotiahli na ženy. Tak ako to väčšinou býva,“ odpovedá s úsmevom košická herečka.

Okrem spomínaných predstaviteľov hlavných postáv sa v novom košickom Molièrovi môžu diváci tešiť aj na skvelé herectvo ďalších členov činoherného súboru – Juraja Zetyáka, Henriety Kecerovej, Stanislava Pitoňáka, Adriany Ballovej, Róberta Šudíka a Milana Antola. Príbeh sa odohráva na scéne Michala Lošonského, v kostýmoch Katarína Holkovej, v choreografiách Martina Borka a s hudbou Ľubice Čekovskej.

FOTO: JÁN ŠTOVKA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno