Ľudia majú spravidla hneď niekoľko motívov navštevovať vernisáže výstav. Od profesijného záujmu a deformácie, cez interes o autora a zvedavosť na atraktivitu jeho tvorby, až po víno a pagáče. V prípade kurátorov je to aj kolegialita a priateľská spolupatričnosť voči kolegom a kamarátom v jednom. V mojom prípade je to však často téma, ktorou sa autor výstavy zaoberá – jej hĺbka, kontroverznosť, príťažlivosť, filozofia, analýza problému, psychológia súvislostí. Priznám sa, že som skôr pátrač po príbehoch, zadných plánoch, skúmateľ podvedomia, súvislostí, skrytých odkazov a odhalených právd, než by som inklinovala k abstrakcii a dekoratívnosti (hoci aj tie dokážu byť pôsobivé). Mojou doménou je však lúskať dôvody, príčiny, hľadať vzťahové relácie a (možno niekedy až trúfalo a sebavedome) definovať všetky tie akože tabuizované témy, ktoré ja osobne považujem za prirodzené. Iste, nie je to populárna poloha a ľahko sa stanete „zberačom“ nepriateľov, ale skrátka asi neviem (ani nechcem) inak. Ako hovorí kurátor výstavy vo svojom príhovore v súvislosti s tvorbou autora Cvetelina Cvetanova – „Hľadači pravdy boli vždy ohrozenou skupinou“.
Výstava Cvetelina Cvetanova „Magická zoológia“ otvorená v Galérii Michalský dvor v kurátorskej koncepcii Petra Krivdu spája v sebe hneď niekoľko vyššie spomínaných podnetov – pikantnú tému, príbeh a kurátora, ktorý je nielen kolegom, ale aj priateľom a tiež pomerne často priamym hlásateľom nepríjemných právd. Všetky tieto atribúty, ktoré preferujem, sa spojili v spomínanej expozícii a zároveň aj v tendenciu napísať o nej.
Cvetelin Cvetanov sa narodil v Bulharsku v roku 1963 a študoval na akadémii v Sofii. Súvislosti sú magická záležitosť. Nič nevzniká samé od seba a preto nie je náhoda, že pri súčasnej tvorbe Cvetelina Cvetanova načiera kurátor Peter Krivda až kamsi k vplyvom a inšpiráciám Hieronyma Boscha, Pietra Bruegela v zmysle paralelných príbehových vrstiev v obraze, v zmysle zobrazovania nepoznaného, nepochopiteľného a preto pre konzervatívnu spoločnosť nebezpečného, ako aj k 1. polovici 20. storočia, k odkazom surrealizmu až k domácim koreňom tvorby Vincenta Hložníka, Albína Brunovského, Vladimíra Gažoviča, či Dušana Kállaya ústiac k pojmu „magický realizmus“. Krivda pripomína, že „začiatkom 20. storočia surrealisti svoje diela stavajú na princípoch nevedomia a dualite sexuálnych pudov“, ovplyvnení (vedome? podvedome?) prevratnými teóriami Sigmunda Freuda.
Cvetelin Cvetanov sa hýbe kdesi medzi týmto všetkým – od realistického zobrazovania nahého ženského tela (jeho detailov) , ktoré je centrom záujmu v rámci sexuality. Jeho ženy však nie sú pôvabné dámy, s nonšalanciou krehkej vábivosti, sú to ženské z mäsa a svalov (občas až na hranici akejsi chlapskej mohutnosti), živočíšne, pravdivé, nohaté, zadkaté, s verným priznaním medzinožia a (možno až provokatívne vulgárnej) slasti. Zväčša limituje ženské telo na jeho sexuálne atribúty, sú to ženy bez hláv, respektíve hlavy im (výrazne protifeministicky) nahrádza slepačím, alebo kohútim telom. Farebnosť peria, jeho spletitosť, pudové šuchorenie naznačujúce nadržanosť i koitus konkuruje milostnej „šuchorivosti“ ľudskej a posúva vizuálne obraz až kdesi k dekoratívnosti, ba až k snovým víziám vo svojej absurdnosti, ale s odkazmi na zoológiu , ergo zviera v nás. Občas slepačiu partiu nahradí symbol kohúta, toho chlapského ega vládnuceho nad ženským telom (a tu asi aj nad ženským myslením), inokedy nahradí kohútieho krikľúňa statným výkonným žrebcom.
Tam už priznáva ženskej figúre identitu i výraz v nekompromisnom milostnom „súboji“ so silou koňa v dravo naturálnom a rozkošníckom prežívaní (užívaní). Zatiaľ čo symbol sliepky nabáda k dojmu ženskej submisivity (a mohli by dámy namietať, že aj k ich dehonestácii), tak nad žrebcami suverénne vládnu tieto diablice, s jasným cieľom využitia predností koňa/žrebca/chlapa. Nech už akokoľvek Cvetanov využíva žensko-mužské pendanty v zvieracích symboloch, nedá sa ich vnímať ako patologickú úchylku zoofílie, ale ani ako dehonestáciu toho-ktorého pohlavia. Magická zoológia Cvetelina Cvetanova pravdivo, bizarne a snovo zároveň (a možno i s esenciou skrytého humoru) vypovedá o zvieracích pudoch v človeku a o prirodzených pudoch v zvieratách. Zlučuje tieto dva naturalizmy (naozaj sú dva ?!) do jedného, stiera rozdiely medzi ľudskou a živočíšnou ríšou, nekompromisne naznačuje podobenstvá a podobnosti v optickom ataku masívnych figurálnych tvarov a spektre sýtych farebných tónov s výrazným ťahom štetca vo výsostnom maliarskom znení.
Ťažko povedať, kto je tu viac človekom, kto zvieraťom, kto ženou, či mužom. Mimovoľne mi pri pohľade na Cvetanovove obrazy napadol Platónov citát: “Človek je dvojnohý neoperený živočích“. Nuž Cvetanov človeku (teda minimálne ženám) to perie doprial. Občas splieta telá žien a zvierat až do secesnej ornamentálnosti, ale predovšetkým kritickým a realistickým okom definuje všetky tie kone, svine, hydinu, vtáčie krídla, stehná, zadky, svaly a rozkroky v ich pudovej sexualite, v estetike reality (občas až v „estetike“ škaredosti a odpudivosti) a v ich kombináciách spontánne (žeby cielene ?!) paroduje spoločenské konvencie, provokuje k diapazónu názorov a tém (nepochopených, tabuizovaných, tajomných a dráždivých práve v ich nebezpečnej pravde), ktorú implantuje do plochy plátna suverénne, trúfalo, drzo a otvorene.
V globálnom znení výstava Cvetelina Cvetanova Magická zoológia nie je o spotenej erotike vzrušených šepotavých vzdychoch, o slastnej kráse milovania s esenciálnym chvením romantiky. Nie sú to lásky z dramatických románov Čechova, ani z ľúbostných hitoviek Chart show. Cvetanov „c(k)vetnato“ prezentuje živočíšnu pudovosť sexu s jej vizuálne nelichotivými polohami, s priznaním kalórií a telesných nedostatkov. Nie je to však maľované porno, vyhýba sa prvoplánovej vulgárnosti, ale na druhej strane nám v rámci telesnej rozkoše ani nič „nedaruje“. Jeho kolekcia obrazov je žiarivo farebná, dominantnou sa stáva zelená, modrá, žltá a červená. Cvetelin prezentuje akúsi „farmu“ sexu (žien a zvieracích pendantov mužov v ich symbolickom vyjadrení) tak nástojčivo, že nám v konečnom dôsledku príde absolútne prirodzená a jediným neprirodzeným obrazom z tejto kolekcie sa javí vcelku naivistický až gýčovito zobrazený bernardín so súdkom na krku. Až sa čudujeme, kde sa tam, nešťastník, v tej spleti končatín a peria vzal.
Výstava Magická zoológia nie je až tak magická, ako zoologická. Nie je až tak c(k)vetnatá ako Cvetanov. Je však viac realistická, pravdivá (a možno bude aj ukrivdená) nielen preto, že ju otvoril Krivda. Pri prvom pohľade je možno svojim kolorom a žiarivosťou v prítmí podzemnej Galérie Michalského dvora tajomná, ale predovšetkým je „nemiestne“ pravdivá. V tom je jej sila , závažnosť, ( možno pre niektorých kontroverznosť), okrem toho, že je aj tak nejako (zvrátene ?! či naopak – náležite?!) sexy.
Barbara Brathová
Výstava bude otvorená denne od 13.00 do 17.00 do 6. 4. 2018, Počas sviatkov bude zatvorené (Pia – Po)
