Výstava Karátové duše sa snaží rámcovo mapovať súčasnú situáciu šperku v našich susedných krajinách, ale aj o kúsok ďalej. Expozícia je prezentáciou klasických zlatníckych techník, cez tvorivé vyjadrenia šperku v tematických rovinách a inšpiráciách, až po experimentálne vyjadrenia s vyústením do šperku ako objektu a povýšenia ho na vysoké umenie voľnej tvorby.
„Šperk je svojbytný druh umenia. Vyžaduje si precízne remeslo, kreativitu a schopnosť prekračovať technické aj vizuálne limity v zmysle jeho úžitkovosti. Šperk je dôstojná záležitosť – vyjadruje náš vkus, štýl, sociálne postavenie, finančnú úroveň, stav, ale aj mieru odvahy, extravagancie, serióznosti, či zvrátenosti. Môže byť drahý, aj lacný (v zmysle finančného chápania), ale mal by vyjadrovať našu osobnosť. Predstavy o tom, ako sa zdobiť, ako raz demonštrovať moc, solventnosť, inokedy charakter a emócie, možno i životnú filozofiu pomáhajú napĺňať tí, ktorí šperk spravidla nenosia, ale ho vytvárajú.“ Tieto vlastné slová nespomínam náhodne. Odzneli totiž na jubilejnej výstave Ľubomíra Déčiho nazvanej „50+1, už viem čo tam je…“ v Galérii Umelka (SVÚ,2017), cechmajstra Cechu zlatníkov a klenotníkov Slovenska, ktorý ma oslovil na kurátorstvo výstavy Karátové duše.
Aj v oblasti šperkov iste platí ono povestné a krásne „Cherchez La Femme“ (za všetkým hľadaj ženu). A hoci zdobenie sa, ak by sme prešli historicky od prapočiatkov cez všetky storočia až po súčasnosť, nie je výsostne výsadou dám, stále zrejme možno potvrdiť, že „Diamonds are a Girl´s Best Friend“. Ak by sme chceli siahnuť z astrologického hľadiska až ku hviezdam, tak horoskop definuje, že „žena v znamení býka je najženskejšie znamenie a do spálne vchádza najradšej odetá len do parfému a šperkov“. Toto lichotivé, zľahka erotické tvrdenie, mi napadne vždy v situácii, keď je reč o šperkoch. Logicky preto, že som narodená v znamení býka. Šperkári (hoci aj mnohé ženy tvoria v súčasnosti šperk) sú predsa len v mužskej prevahe v rámci koncentrácie sa na remeslo zlatníka. Sú to prevažne práve muži, ktorí majú šancu využiť žensky hriešnu vlastnosť rozkošníckej márnivosti. Muži, ktorí majú tzv. karátové duše.
Tvorba šperku je špecifická oblasť, ktorá sa hýbe od remesla k umeniu. Prvoradá je z hľadiska zlatníkov prirodzene remeselná bravúra, použitie materiálu, technická zručnosť, schopnosť vysporiadať sa s požiadavkami a predstavami objednávateľa, ale pochopiteľne nemenej zanedbateľná je kreativita, vlastný výtvarný názor, charakteristický rukopis, umelecké stvárnenie. Odborníci vo svetových súťažiach šperku sa koncentrujú na remeselné spracovanie, konzumentov viac zaujíma finálny výstup, ktorým sa hodlajú zdobiť. A tak úloha šperkára je akési neustále lavírovanie medzi dokonalosťou spracovania šperku, výtvarnou estetikou a umeleckým (možno symbolickým, príbehovým, filozofickým i emocionálnym) vyjadrením pre konkrétneho individuálneho nositeľa.
Toto komplikované zadanie, ktorého výstupom je verejná prezentácia jednotlivca s vlastnými túžbami, predstavami a štýlom je realizované v intimite zlatníckej dielne, kde to občas môže vyzerať ako v stredoveku. Kdesi tam, v prítmí technických ateliérov, chemických prípravkov a prapodivných náradí, s mravenčou trpezlivosťou a precíznosťou sa krčia v anonymnej nenápadnosti s lupami na oku tí, ktorým prechádza denne rukami zlato a diamanty. V súčasnosti však zlatníci využívajú vysoko sofistikované špičkové odlievacie a 3D technológie, ktoré aj šperk bez ohľadu na inšpirácie posúvajú v čase, k modernosti a progresu.
Výstava Karátové duše sa snaží rámcovo mapovať súčasnú situáciu šperku v našich susedných krajinách, ale aj o kúsok ďalej. Dominantná koncentrácia je na slovenskom a českom šperku v spektre technického spracovania, použitia rôznych materiálov, remeselnej úrovne a umeleckého stvárnenia a odkazu. Expozícia je prezentáciou klasických zlatníckych techník, cez tvorivé vyjadrenia šperku v tematických rovinách a inšpiráciách, až po experimentálne vyjadrenia s vyústením do šperku ako objektu a povýšenia ho na vysoké umenie voľnej tvorby.
V prezentácii sú zahrnuté vážne tematické roviny o svete, živote, prírode, spiritualite, prípadne filozofické úvahy a odkazy histórie a mytológie, nájdu sa inšpirácie z tradícií a odlišných kultúr, ale aj zábavné typy šperkov na hravé nosenie, alebo súčasné výrazne dizajnové presahy v šperku v zmysle artovej moderny od minimalizmu až k výpravnej teatralite.
Všetky tieto druhy, štýly a kreatívne nápady sa snažia byť prehľadom toho, čo sa doma a v zahraničí v rámci šperku deje na úrovni remeselnej bravúry, technického pokroku a umeleckého chápania. Z oslovených autorov, alebo spontánne prihlásených, sa po užšom výbere prezentujú na výstave všetci tí, ktorí majú ambíciu predstaviť sa na medzinárodnej úrovni, komparovať, prípadne konfrontovať svoje názory na šperk. Expozícia je zároveň dokladom toho, čo šperk v dnešnej dobe znamená, aký má význam, dôležitosť, úroveň, kam sa posunul a kde sa v súčasnosti vo svojich diferenciáciách nachádza.
V expozícii sa prezentuje dvadsaťštyri šperkárov z piatich krajín (Slovensko, Česká republika, Čína, Španielsko, Taliansko) pričom dominantná časť výstavy sa orientuje na slovenskú kolekciu, ktorú tvorí pätnásť autorov v komparácii s geograficky (i spoločnou históriou) najbližšími susedmi z Česka. Celkom prekvapivo pomer počtu dám presahuje mužov šperkárov, hoci v reálnej praxi dominancia zlatníckeho remesla pripadá mužom. Expozícia však nechce byť len o remesle, akokoľvek excelentne zvládnutom. Jej cieľom je prezentovať škálu možností, ako môže šperk vyzerať, čo môže vzniknúť zo zlata a iných materiálov.
Prezentácia šperku na výstave Karátové duše je spektrom klasických zlatníckych techník s orientáciou na komerčný trh s akceptáciou individuality objednávateľa, ktorého reprezentantmi sú Andrej Ohrablo, Hany Kašičková, Pavel Francúz (SK), alebo Daniela Komatovič a Libor Hanáček (ČR). Kombináciu klasických techník s presahom šperku do objektu ako samostatného výtvarného prejavu možno výrazne zaznamenať u Ľubomíra Déčiho (SK), koncentrácia na moderný dizajn je evidentná u Martina Potaša (SK) a dizajn smerujúci až k soche u Norberta Kelecsényiho (SK), pričom opačný princíp od sochy k šperku je zadefinovaný v tvorbe Jany Brisudovej (SK). Kombinácia materiálov a siahanie tematicky až k prapočiatku je charakteristická pre Daniela Chudého (SK), pôvodnú drotársku techniku v spirituálnych predmetoch v kontre so súčasným dizajnom nájdeme u Ladislava Jurovatého (SK), kontrastne od týchto veľkých objektov sa dostaneme až k minimalizmu a krehkosti Sone Horvatovičovej (SK), Veroniky Uhreckej (SK) a autorky Ping Zhu z Číny. Návraty do histórie z hľadiska tematiky aj koncentrácie na email sa objavia u Rudolfa Molnára (SK), u Talianov Daria Seagliotti a Rebeccy Di Filippo, pričom email v modernejšom dizajne prezentuje Magdaléna Urbanová (ČR) . Istý druh ľúbivejších šperkov v zábavnom dizajne sa ocitne v tvorbe Soni Kozákovej (SK), Radky Urbanovej (ČR), alebo Teresy Ulldemolins Aguade zo Španielska. Ojedinelý a výrazne charakteristický balans medzi vizuálnou krehkosťou a výpravným dizajnom je zachytený vo výtvarnosti Zuzany Graus Rudavskej (SK), ironizujúci, humorný aj nápaditý experiment vo výpovedi aj matérii sa profiluje u Milana Sedlára (SK) a Adély Schicker (ČR).
Z cechu zlatníkov a klenotníkov Slovenska, ktorý je hlavným organizátorom výstavy, sa prehliadky zúčastnilo sedem členov, ostatní vystavujúci sa prihlásili samostatne alebo na základe výzvy a prešli výberom. Zahraničnú účasť, mimo Českej republiky, vnímame ako hostí, ktorí prejavili záujem byť súčasťou tejto prezentácie. To je tiež jeden z dôvodov, prečo má expozícia známky výraznej rôznorodosti. Hýbe sa od diamantu až po papier, od zlata až po drôt, od histórie po súčasnosť, od klasiky po moderný dizajn, od tém globálnych až po intímne. Má zároveň ambíciu nadobudnúť do budúcnosti formu periodicity v zmysle pravidelného mapovania situácie v oblasti šperku na medzinárodnej úrovni.
Vnímame preto expozíciu ako pilotný projekt, ktorého pokračovanie predznačí jeho návštevnosť, záujem šperkárov a finančné možnosti, za ktoré tento rok (rovnako ako za priestor), úprimne ďakujeme Technickému múzeu v Brně. Výstavu si tu návštevníci môžu pozrieť do konca júla.
Šperk je svojbytný druh umenia. Vytvárajú ho tí, ktorí ho spravidla nenosia. Krčia sa v prítmí svojich dielní s lupou na oku a živí ich Svätojánsky chlieb. Kreujú v tichu a v šperku privátny romantizmus, ktorý dvoch ľudí navždy spojí, alebo sebavedomú extrovertnú drámu solitéru, ktorý sa ocitne na tele v celej šírke svojej výpravnej teatrality. Komponujú do šperku „hudbu“ tvaru, „kreslia“ farbu a trblet kameňov, plnia túžbu klienta a zároveň šifrujú vlastný názor ako značku. Snažia sa imaginárnou šípkou trafiť do stredu terča našich očakávaní bez straty vlastných „bodov“. Netuším, či majú zlatníci zlaté srdce. Predpokladám však, že duše majú minimálne z karátu.
Mgr. BARBARA BRATHOVÁ, Kurátorka výstavy
Úvodná foto: Ladislav Jurovatý
Pozn.: Svätojánsky chlieb (Názov vznikol z arabského slova charrub, označujúceho dužinaté plody rohovníka (Ceratonia siliqua L.),známeho u nás ako svätojánsky chlieb alebo karob. Jeho tvrdé semená, spravidla rovnako ťažké 0,195 g sa v staroveku používali ako závažia pri vážení zlata, striebra a drahých kameňov. Preto karát označuje hmotnosť diamantu alebo iných kameňov. Čiže 1 karát (jedno semienko) je cca 0,2g.)
