Dnes, 19. októbra je posledný deň na vyplnenie formulára, ktorý by mal priniesť Ministerstvu kultúry SR údaje o pracovníkoch v kultúre a kreatívnom priemysle. Tie už má, podľa všetkého, niekoľko rokov v šuflíku.
Jana Orlická, vyštudovaná strategička, tvorca modelov kultúrnych politík, vrátane kultúrnej diplomacie, expertka pri národných strategických dokumentoch či Inštitútu regionálnej politiky, ale aj pedagogička a profesionálna speváčka.
Ministerstvo kultúry SR zverejnilo formulár nevyhnutný na zmapovanie ekonomických dopadov pandémie COVID-19 na pracovníkov v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Dnes je posledný deň na jeho vyplnenie. Vy osobne ste ho vyplnili?
Samozrejme, áno. Aj ako živnostníčka, aj ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným. Myslím, že je to povinnosťou každého v tomto sektore, kto chce zrozumiteľnosti a logickosti kultúrnej politiky na Slovensku v súčasnosti pomôcť. Schvaľujem každú formu kroku vpred. Aj keď mnohokrát krkolomnú.
Z vášho pohľadu, ako bola odkomunikovaná kampaň na zber dát prostredníctvom tohto formulára? Zaregistrovali ju ľudia pracujúci v kultúre a kreatívnom priemysle?
Vnímam kampaň ako človek, profesionál, v oblasti kultúry, žijúci v regióne. Ľudia mimo Bratislavy, prirodzene, bojujú o prežitie na omnoho menšom trhu príležitostí, a tak mnohí nemajú čas zachytiť kampaň na FB, kde bola masívne komunikovaná, aj s plnou pomocou napr. Hudobnou úniou Slovenska, kde som ako expert celý čas informačne vypomáhala. Takto sa uberali dve tretiny času kampane. Teraz, v tretej tretine desiatich dní vyčlenených na vyplnenie formuláru, som zachytila kampaň aj v RTVS. Na ten mimoriadne krátky čas na takýto zber údajov a na nutnosť pokryť informačne tak široké spektrum aktérov v oblasti kultúry a kreatívnych odvetví hodnotím výtlak kampane ako mierny. Okrem toho ľudia z regiónov nepoznajú apelujúcich ľudí vo videu kampane. A mýlia si formulár s možnosťou získať peniaze. Kampaň nie je zreteľne dovysvetľovaná.
Bude podľa Vás ten zásah dostatočný? Na vyplnenie majú ľudia desať dní, čo nie je veľa. Hovorí sa o čísle 200-tisíc ľudí, ktorí pracujú v tomto odvetví. Je reálne, aby sa zaregistrovala väčšina? Aké sú Vaše predstavy?
Ako expert stratég viem z praxe, že zber údajov z terénu musí byť postupný, dlhodobejší, jasne odkomunikovaný a aj v takom prípade je nutné rátať s mierou neistoty a nepresnosti. V každom prípade formulár nie je dokonalý, čomu rozumiem vzhľadom na okolnosti, počas ktorých vznikal. Vôbec neotvára tému profesionálneho povolania, poloprofesionálneho, či amatérskeho pôsobenia v oblasti umenia a kultúry, za ktoré dostáva aktér od dohody o vykonaní práce, cez zmluvu o umeleckom výkone až po zmluvu o dielo príjem. Ale táto téma všeobecne nie je na Slovensku dopracovaná. Pri odpovediach na otázky aktérov na FB som zachytila mnoho takých, ktorí majú súbeh povolaní, ale nie v oblasti umenia a kultúry. Čo v praxi znamená, že zamestnaním právnik alebo traktorista, ktorý má záľubu v určitej forme umenia a vykonáva ju ako fyzická osoba s DIČ alebo bez neho sa môže zaregistrovať. Už tu sa nám začne výsledný rozdiel medzi príjmami a výdavkami v sektore za rok 2019 a 2020 deformovať. Pretože títo ľudia mohli vykonávať iné povolanie alebo čerpali zo schémy pomoci určenej pre stabilizáciu iného sektora, ale na to sa formulár nepýta. Tieto fyzické osoby napr. napíšu príjem z umeleckej činnosti za obdobie marec-august 2019 vo výške nezdaniteľného základu dane v roku 2019, 3937,- eur. Za rok 2020 napíšu príjem 0 a výdaj nezdaniteľný základ dane 4414,20,- eur. A deformujú sa nám očakávané výsledky. Nedokážeme ich totiž s ničím porovnať ani overiť. Na druhú polovicu otázky Vám zodpoviem jednoducho. Nie, nie je reálne, aby sa zaregistroval predpokladaný objem ľudí v sektore kultúry, vrátane kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Ani z dôvodu časovej ponuky a ani preto, lebo nevieme, kto všetko to vlastne môže byť.
Načo je podľa Vás prioritne určený tento formulár? Ide o vytvorenie databázy alebo prioritne o to, aby sa mohlo ľuďom pomôcť v druhej vlne?
Ako som vyčítala zo zámeru tvorcov formulára, je to snaha zistiť spektrum zamestnaní v oblasti kultúry, vrátane kultúrneho a kreatívneho priemyslu a následne vytvoriť prvotný register aktérov, pretože nevieme, koľko nás vlastne pracuje a v akých typoch zamestnania. Zároveň je hlavnou ambíciou formulára zistiť odhad výpadku financií v sektore v porovnaní s rokom 2019, spôsobený prekážkami v práci na základe pandemických opatrení počas 1. vlny pandémie. A zároveň definovať objem finančnej sanácie sektora, v tomto období a v tomto štádiu, evidentne už určeného na jeho záchranu a stabilizáciu. Stále však prízvukujem veľkú mieru nepresnosti kvôli mnohým nezahrnutým kritériám.
Poskytnú dáta získané na základe tohto formulára prehľad o jednotlivých povolaniach v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu?
Osobne si myslím, že aktuálny formulár respektíve polovica jeho ambície, identifikácia povolaní v sektore, je opätovne začiatkom procesu, ktorý tu už raz bol a bol, neznalosťou problematiky politických reprezentantov vtedajšieho vedenia Ministerstva kultúry SR, ako aj kompetentných pracovníkov, ktorí proces po expertnom tíme prevzali, zastavený. Dnes Ministerstvo kultúry SR na apel verejnosti hľadá už raz hľadané. Formulár vyzýva na zaradenie sa aktérov podľa katalógu povolaní SR, ktorý nie je od roku 2012 inovovaný. Explózia povolaní v oblasti kultúry vrátane kultúrneho a kreatívneho priemyslu spôsobila vznik nových povolaní, ktoré v katalógu ani nie sú. Pozitívom formulára Ministerstva kultúry SR je pod kolónkou „Iné“ špecifikácia povolania. To je veľmi dobrý počin. Týmto krokom sa dohľadajú typy povolaní, ktoré nemáme identifikované. Na druhej strane, už existujúce povolania, ktoré sa dajú vo formulári navoliť, nevieme spätne identifikovať v štatistických údajoch ekonomických činností. Tie sú v daňovom priznaní označené NACE kódmi a zhŕňajú viaceré činnosti a povolania dokopy. Ľavú stranu teda nevieme celkom porovnať s pravou. A tento proces mi tu chýba.
Hovorili ste o započatom a prerušenom procese na Ministerstve kultúry SR, na ktorý aktuálne vedenie nenadviazalo. Znie to dosť dramaticky v súčasnej situácii a postavení sektora kultúry. O aký proces išlo?
V roku 2018 bol zahájený pod kanceláriou štátneho tajomníka Konráda Rigó proces spracovania Stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín SR do roku 2030. Expertný tím, zložený zo stratégov, prognostikov, expertov pri národohospodárskych dokumentoch pod mojim vedením ako koordinátora procesu, zahájil paralelne dva procesy.
Vonkajší proces širokej participácie 420 aktérov zriaďovanej aj nezriaďovanej kultúry, národnostných menšín, cirkví v 14 pracovných skupinách vo všetkých samosprávnych krajoch, s ktorými sme revidovali existujúce staré dokumenty rozvoja kultúry, či RIUS dokumenty pre rozvoj kreatívneho priemyslu a postavenie projektov Kreatívnych centier Prioritná os č. 3 IROP. Vznikli rozsiahle SWOT analýzy pre jednotlivé kraje, ktoré opätovne po rozoslaní mali možnosť pripomienkovať všetci aktéri. Celý proces mal mať dve participatívne kolá.
Vnútorný proces znamenal dohľadávanie a kumulovanie štatistických údajov, ktoré vtedy začínajúci Inštitút kultúrnej politiky nevlastnil. Kolektivizácia štatistických údajov znamenala pre náš expertný tím a dvoch expertov IKP pána Bieščada a pani Cenkerovú, dennodennú identifikáciu zdrojov a analýzu agregátov získaných informácií. Po prvýkrát sa položila na stôl podľa krajov štatistika národných dotačných schém v oblasti kultúry od roku 2005, štatistické údaje o počtoch subjektov a objektov v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti, o počte galérií, múzeí, divadiel, divadelných festivalov, knižníc, podujatí profesionálnej hudobnej kultúry, astronomických zariadení atď. Následne o ich príjmoch a nákladoch, zdrojoch príjmov, o počtoch expozícií, výstav, podujatí, počtoch návštevníkov, počtoch výpožičiek atď. A to všetko ako pre majoritu v regiónoch, tak vo vzťahu k 13 uznaným národnostným menšinám s presahom k etnickým skupinám. Štatisticky sme otvorili aj otázku priemernej mzdy v národnom hospodárstve v oblasti kultúry, či výdavkov na kultúru z verejných zdrojov ako Ministerstva kultúry SR, tak z rozpočtov obcí. Súčasťou tohto rozsiahleho procesu zisťovania bola široká analýza údajov zo zdrojov FINSTAT, TREXIMA a Štatistického úradu o zamestnaniach v oblasti kultúry vrátane kultúrneho a kreatívneho priemyslu, remeselníkov nevynímajúc.
Hovoríte teda, že Ministerstvo kultúry SR už má, respektíve malo, na jednom stole údaje o aktéroch v oblasti kultúry, ktoré dnes nazýva zber do registra?
Áno má. Tím stratégie spolu s expertom z Košíc a pomocnými software službami pripravil analýzu viac ako 40 tisícov subjektov podľa existujúcich NACE štatistických kódov, ktoré sú uvedené v daňovom priznaní. Analýza zahŕňala zoznam 29 652 zárobkovo činných osôb a živnostníkov, 518 rozpočtových a príspevkových organizácií, 590 neziskových organizácií a 14 299 firiem. Celý playlist subjektov bol doplnený o základné údaje ako IČO, DIČ, adresa, mailová adresa a telefónny kontakt, počet zamestnancov, zriaďovateľ, druh vlastníctva atď. Na základe týchto informácií sme následne vypracovali profiláciu jednotlivých krajov podľa zastúpenia v oblasti kultúry vrátane kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Štrukturované subjekty boli zoradené podľa top tržieb, top zamestnanosti, podľa foriem, bol vypracovaný trend hospodárenia subjektov v kraji za roky 2014 až 2017. Podľa analýzy napríklad tržby subjektov kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Bratislavskom samosprávnom kraji sa v porovnaní s ostatnými krajmi pohybujú rádovo desaťnásobne vyššie v troch po sebe nasledujúcich rokoch od 1 mil. 650 miliónov až 1 mil. 850 miliónov Eur za rok. V ostatných krajoch je to iba 40 až 170 miliónov Eur. Druhé najvyššie tržby sú v Košickom regióne. Následne v Trnavskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji.
Práca na revízii získaného registra podľa SK-NACE kódov mala pokračovať ďalej. Oslovili sme Hudobné centrum, ÚĽUV s prosbou o ich registre ich aktérov. Centrum dizajnu svoj register aktérov ešte len začínalo tvoriť. Použili sme register zo stránky Literárneho centra. Všetky údaje bolo nutné spárovať a odkontrolovať. Zároveň už bola v štádiu napĺňania dovtedy nefunkčná, registrovaná doména Ministerstva kultúry „regionalnakultura.sk“. Tam mali byť zverejnené všetky údaje pre 8 regiónov Slovenska, hlavné mesto Bratislava, národnostné menšiny. A malo pokračovať budovanie a revízia registra aktérov po jednotlivých regiónoch.
Aký je osud celého procesu a tejto rozsiahlej databázy? Máte o tom vedomosť? Neboli by v tejto situácii všetky tie údaje veľkou pomocou?
Po nás prácu prebral generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva a vtedajší generálny riaditeľ Národného osvetového centra. Rozsiahla Vstupná správa k Stratégii ako aj 170 stranový materiál z Participatívneho procesu bol stiahnutý zo stránok MK SR. Proces nepokračoval druhými kolami participatívnych stretnutí, ktoré už boli naplánované. Dodnes nedostalo adekvátnu odpoveď na otázku „Prečo?“ 420 čakajúcich aktérov v regiónoch. Stránka so všetkými štatistickými údajmi a SWOT analýzami pre jednotlivé regióny a národnostné menšiny a s pripravenými dokumentmi o postupe práce nebola dodnes spustená. Odovzdali sme vedeniu v hrubom navrhnutú Stratégiu až po strom aktivít. Celý proces bol ukončený zo strany Ministerstva kultúry SR len ako Koncepcia. Stratégiu rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín SR do roku 2030 v súvise s nadradenou Agendou 2030 nemáme dodnes.
Databázy ostali v držbe Ministerstva kultúry SR. O ich osude neviem nič. Všetky údaje a dokumenty mám v počítači a často mi pripomínajú ako zase raz vedenie rezortu kultúry, kvôli nekompetentnosti politických nominantov a ich nohsledov a neporozumeniu štruktúre a chybám kultúrnej politiky SR ochudobnilo ľudí pracujúcich v oblasti kultúry o vzácny čas na záchranu v súčasnej situácii. Dnes sme mohli mať existujúci štatistický register. Po zverejnení na interaktívnej samostatnej stránke v roku 2019 už overený, doplnený, s vykonzultovanými disproporciami ako súbeh povolaní, nesúlad medzi ISCO kódmi a zaradením do ekonomických činností podľa SK-NACE kódov, či obsah profesionálneho, poloprofesionálneho alebo neprofesionálneho pôsobenia v rezorte.
Spomínali ste NACE štatistické kódy pre činnosti v oblasti kultúry, ktoré v aktuálnom formulári nie sú a tiež katalóg zamestnaní. Aký je rozdiel medzi týmito dvoma identifikačnými systémami?
Podľa SK-ISCO štatistických kódov je v registri povolaní zoradená ponuka zamestnaní napr. v oblasti kultúry. SK-NACE kódy, ktoré sú uvedené v daňových priznaniach, označujú ekonomické činnosti v oblasti kultúry vrátane kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktoré sú samozrejme podkladom k zisku a k registrácii ako daňový subjekt. Vo formulári Ministerstva kultúry je aktuálne v ponuke zoradených niekoľko desiatok povolaní podľa SK-ISCO kódov. Zámerom autorov formulára je zistiť spektrum povolaní v oblasti kultúry vrátane kultúrneho a kreatívneho priemyslu a tiež nových zatiaľ neidentifikovaných povolaní. To, čo vo formulári chýba, je spätná kontrola označenia SK-NACE kódu, ktorý by aktéri odpísali z daňového priznania. Viaceré povolania sú totiž vložené pod jeden SK-NACE kód. A nevieme teda, ktoré ISCO kódové povolania zaraďujú aktéri či účtovníčky pod SK-NACE kódy, z ktorých sa dá zistiť napríklad trend hospodárenia subjektov a vôbec spektrum povolaní pod danou ekonomickou činnosťou. Tento porovnávací systém by v dnešnej situácii, keď potrebuje štát finančne pomáhať ľuďom v kríze, pomohol zistiť objem financií v sektore kultúry za rok 2018 a rozdeliť ho od jednotlivých ekonomických činností k jednotlivým povolaniam. Takto zistený objem financií by sa porovnal s hrubými údajmi o príjme a výdavkoch z formulára za rok 2020. Bol by to trochu objektívnejší pohľad a boli by sme trochu bližšie k budovaniu súladu v štatistických zisťovaniach.
Na sociálnych sieťach funguje platforma Hudobná únia Slovenska, kde si umelci môžu vyjadrovať rôzne skúsenosti a v rámci ktorej sa aj Vy sa snažíte poradiť umelcom, ktorí formulár vypĺňajú. V čom najviac sa na Vás obracajú – s akými otázkami? A aké povolania sa vyskytujú najčastejšie? Respektíve nejaké perličky? Zaregistrovala som už aj také niečo, že DJ je zaradený v kategórii diskotékár…
Áno, najčastejšia otázka je, ktoré povolanie z ponuky odráža ich činnosť. Diskotékár je skutočne top názov povolania, keď si vezmeme, že špičkový DJ je profesionálny muzikant. Pýtajú sa napríklad na nové typy povolaní, ktoré v ponuke nie sú alebo tiež na pôsobenie v zahraničí, či sa majú registrovať doma, tiež sa pýtajú či sa ráta príjem z dohody o brigádnickej činnosti. Pýtajú sa na náklady, keďže mnohí nevedia, či im účtovníčky uplatňujú paušálne náklady za rok alebo vedú jednoduché účtovníctvo.
Všetky Vami opisované informácie, SWOT analýzy, štatistické údaje mi prídu ako potrebný materiál predovšetkým pri správnom vedení kultúrnej politiky a plánovaní stratégií rozvoja nielen na celonárodnej úrovni, ale aj na úrovni jednotlivých regiónov…
Ja plne súhlasím. Aktuálne beží čas spracovania kandidatúry na titul Európske hlavné mesto kultúry 2026 na Slovensku. A ja sa opäť vrátim k interaktívnej stránke regionalnakultura.sk a kladiem otázku, prečo doteraz Ministerstvo kultúry SR nezverejnilo a neponúklo kandidujúcim mestám a vôbec regiónom štatistické údaje z rozsiahlych analýz z roku 2018 konkrétne predpripravených pre jednotlivé regióny. Neviem si ani predstaviť, ako môžu mestá pripravovať nové stratégie rozvoja kultúry bez základných vstupných štatistických údajov o počte aktérov v regióne, o výkonnosti kreatívnej triedy, bez už existujúcich a pripravený rozsiahlych SWOT analýz a ďalších analytických ponúk. Každá jedna kandidatúra a profil mesta sa začína takýmito vstupnými údajmi.
Oslovujeme aj umelcov a zhovárame sa s nimi aj o stave kultúry na Slovensku. Vy ste tiež výkonná umelkyňa, multižánrová speváčka. Aké máte skúsenosti Vy? Existuje nejaká podpora umelcov na Slovensku? Vidíte nejaké svetlo na konci tunela?
Ja sa dennodenne prebíjam celým spektrom povolaní v oblasti kultúry. Podľa mojich skúseností, aby umelec prežil na Slovensku, musí byť multifunkčné zariadenie. V praxi musí pracovať na svojich kvalitách ako umelec, sprostredkovať svoju činnosť, myslieť na svoje účtovníctvo, robiť si dramaturga a scenáristu svojich programov, byť štatutárom a žiadateľom o dotácie, byť organizátorom, promotérom a ja som navyše ešte stratégom a pedagógom. To nie je 24 hodín denne. To je v desiatich sférach 24 hodín denne. A takto nabrífovaný, na pomedzí kolapsu sa na vás trh pozerá ako na niekoho, kto musí byť šťastný, lebo si len tak spieva, len tak hrá. A to celé sa dá kedykoľvek vymeniť za murárčinu alebo fach skladníka. Aktuálna pandémia otvorila seriózne otázku obsahu povolania v oblasti kultúry a spektrum požiadaviek, ktoré sa kladú na Slovensku na jeho výkon. A vôbec rezonuje tu posledné týždne slovo kultúra a vysvetľuje sa stále dookola, že je to celé spektrum činností, ktoré pracujú s talentom a jeho ponukou vrátane podporných a technických povolaní. Je pravdou, že je to aj ponuka, ktorá deformuje trh a ľudia strácajú zmysel odseparovať kvalitu od balastu.
Čo sa týka podpory v oblasti kultúry túto môžem definovať ako náhodnú. Budem chvíľu hovoriť o nezriaďovanej kultúre, ktorej som predstaviteľka. Máme k dispozícii dva dotačné fondy, ktoré rozdeľujú financie podľa predložených projektov a na základe rozhodnutí dotačnej komisie a tiež dotačné programy samospráv, politicky rozdeľované poslancami podľa počtu občanov v okrese. A možno súčasná ministerka odpovedala na Vašu otázku, keď napadla objektivitu prideľovania dotácií ako poslankyňa v parlamente. A ak mám byť konkrétna k podpore umelca v SR, tak na konkrétnom príklade. Bola som oslovená Ambasádou SR v Izraeli k účinkovaniu v Knessete v Jeruzaleme po boku predsedu NR SR a poslancov v roku 2018. V Knessete sa otvárala výstava o Štefánikovi. Ambasáda mi preplatila ubytovanie a diéty. Ale honorár pre mňa a klaviristu z ČR už nemal kto zaplatiť. Oslovila som MK SR, čo s tým. Odpoveď z MK SR ma šokovala. Mám osloviť Fond na podporu umenia. Problém bol však v tom, že výzva už dávno prebehla a položka honoráre je naozaj vyraďovacou pri prideľovaní dotácií komisiou. A to som bola v tom momente kultúrny diplomat, ktorý reprezentoval slovenskú kultúru v Izraelskom parlamente. Zhrnula by som to vetou Milana Lasicu, ktorý v Slovenskom rozhlase odpovedal na otázku, či napíše svoje memoáre nasledovne: „Napíšem svoje memoáre, ale najskôr si podám projekt.“
Zároveň pôsobíte ako pedagogička na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Myslíte si, že situácia na Slovensku – najmä pandemické opatrenia a stav kultúry na Slovensku, ovplyvnia aj stav umeleckého školstva?
Určite áno. Reštrikčné ekonomické opatrenia sú citeľné všade. Okrem toho dištančné vyučovanie, teda v online priestore je absolútna hlúposť vo vzťahu k umeleckým predmetom. Tu pracujeme so špecifickým talentom, emóciami, mimikou, gestikou, technikou pohybu. To sa jednoducho nedá naučiť v sterilnom prostredí. Okrem toho zaznamenávame pokles záujmu o umelecké predmety alebo pozastavené alebo ukončené štúdiá. Talent netalent. Pragmatický rozum káže vedieť sa uživiť, a to pri súčasnej situácii a stagnácii sektora kultúry, ktorý je apropo legitímnou a podstatnou súčasťou národného hospodárstva, ukazuje na racionálnejšie smery vzdelania. Mám pocit, akoby sa začali plniť najtajnejšie „kotlebovské sny“. Bez kultúry a bez slobody tvorby. Pretože nie je kde a pre koho. Priestor pre interpretáciu umenia live je zavretý. Existuje len sterilný online variant. A tohto stavu sa, napriek tomu, že slnko vyjde, vážne bojím.
Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Zdroj foto: Vlado Veverka, Desana Dudášová
