Výstava predstaví tvorbu piatich popredných umelcov súčasnej scény (Ivan Pinkava, Josef Bolf, Martin Gerboc, Jiří Petrbok, Richard Štipl). Prostredníctvom médií fotografie, maľby, kresby a sochy autori spracúvajú tému „inverznosti“, ktorá je v ich dielach zásadným spôsobom prítomná a plní kritickú úlohu vo vzťahu k súčasnosti. Autorom rovnomennej knihy a kurátorom výstavy je český historik umenia Petr Vaňous.
Pojem „inverzná romantika“ už v úvode návštevníka upozorňuje na to, že od neho bude vyžadovaná určitá miera empatie a obrazotvornosti. Výraz romantika je spájaný so značením prejavu vyhrotenej fantázie, ktorý môže byť realizovaný v akomkoľvek médiu. Pojem inverzná zase označuje prevrátenie nejakého pôvodného prejavu „naruby“.
Kurátor Petr Vaňous teoreticky uchopil tento prejav v roku 2018 vydaním knihy Inverzná romantika a to v presvedčení, že tento pojem obsahuje dôležitý kritický aspekt spojený s niektorými polohami súčasného vizuálneho umenia unikajúcimi všeobecnejšej kritickej praxi. Jeho prejavy pritom odlišuje od tzv. dekadentných tendencií, ktorých výskyt a široký mediálny ohlas v poslednom čase vytesnil zmysel pre hlbšiu teoretickú diferenciáciu príslušného problému. Súvislosť medzi vznikom romantických prejavov a inverzného konania má väčšinou pôvod v osobnej, spoločenskej či historickej situácii, označovanej ako kríza.
Pre autorov Ivana Pinkavu, Jiřího Petrboka, Richarda Štipla, Josefa Bolfa a Martina Gerboca je spoločná kríza tzv. reprezentácie a teda opory v reflexii väčšinovej spoločnosti. Reálny stav je však taký, že väčšina spoločnosti tieto diela odmieta, nerozumie im, alebo ich pokladá za šokujúce a úplne nesprávne za dekadentné. Ďalším aspektom krízy je aj tzv. neverbálna, čisto vizuálna komunikácia výtvarnej tvorby, ktorú však nemožno len pasívne divácky konzumovať. Autori rafinovane a niekedy až násilne kombinujú rôznorodé výrazové prostriedky ako sú deformácia, prehnaná farebnosť, expresívnosť a to všetko so sklonom ku dramatizácii obrazovo redukovaných situácií, k divadelnosti, umelej aranžovanosti, ale tiež k evokácii trápnosti, irónie, bezmocnosti či zvrátenosti, čo v rôznej miere kontaminuje ich proces tvorby. Na druhej strane využívajú aj „tlmiace“ alebo „neutralizačné“ prvky, čo v konečnom dôsledku môže viesť k prehodnoteniu zaužívaných pojmov ako napr. konzervatívny, progresívny, avantgardný, atď. To potvrdzuje aj výrok filozofa Herberta Marcusea: „Kultúra sa nanovo určuje existujúcim stavom: slová, tóny, farby a formy pretrvávajúcich diel zostávajú rovnaké, ale to, čo vyjadrujú, stráca svoju pravdu, svoju platnosť.“
Inverzné postupy sa v súčasnej vizuálnej kultúre aj napriek svojej nejasnej definícii a rozmanitému charakteru dokážu vymedziť a obhájiť svojbytný autorský priestor na slobodnú tvorbu iv nepriaznivom prostredí, ktoré dokonca dokážu ovplyvniť. Ako uvádza kurátor výstavy Petr Vaňous: „V diele všetkých piatich autorov výstavy možno nájsť stopy inverzity, ktorá ako negácia rozkladá a skladá to, čo neguje, v snahe otvoriť priestor pre kritický pohyb tvorby a myslenia. Tu by sme mohli nájsť miesto pojmu, ktorý sledujeme –inverzná romantika.“ Výstava Inverzná romantika nadväzuje na rovnomenný knižný projekt (2018) a je jeho pokračovaním vo forme výstavy.
Kunsthalle Bratislava k výstave Inverzná romantika organizuje sprievodné a vzdelávacie programy, vrámci ktorých sa návštevníkom predstavia jednotliví autori a výstavou prevedie aj kurátor Petr Vaňous. Pripravený je okrem iného aj sprievod s filozofom a prekladateľom Miroslavom Marcellim, ktorý spolu s Martinom Gerbocom rozanalyzuje jeho tvorbu. Vrámci prednášky sa historička umenia Lucia Fišerová bude venovať fotografickej tvorbe Ivana Pinkavu. Účasť na programe potvrdil aj riaditeľ Zbierky umenia 19. storočia a klasickej moderny v Národnej galérii Praha a pedagóg na Pražskej Akadémii výtvarných umení–Otto M. Urban. Tzv. sprievodca výstavou bude zameraný na dospelého návštevníka, s dôrazom na stratégiu interpretácie v tvorbe vystavujúcich umelcov.
Zdroj foto:KUNSTHALLE BRATISLAVA
