Divadelná inscenácia Umenie padať oceňovanej švédskej autorky Sary Stridsberg prichádza do Bratislavy. Vďaka projektu KADU (Kabinet audiovizuálnych divadelných umení) a internetovej poradne IPčko budú predstavenia spojené s odbornými diskusiami na rôzne témy z oblasti psychického zdravia, komunikácie v rodine či hľadania vlastnej identity.
Edith Ewing Bouvier Beale a jej dcéra Edith Bouvier Beale žijú spolu v honosnom sídle Grey Gardens na pobreží East Hamptonu v štáte New York. Život Veľkej a Malej Edie však zďaleka nie je tak idylický, ako by sa mohlo zdať na prvé počutie. Ich dom už roky chátra. Ženy žijú v absolútnej izolácii od spoločnosti a jediné živé bytosti, s ktorými prichádzajú do kontaktu, sú mačky a iné zvieratá, ktoré sa zabývali v kedysi nádhernom, teraz špinavom a zanedbanom dome. V minulosti patrili tieto ženy do najvyššej spoločenskej vrstvy, navštevovali najlepšie školy a mali pred sebou aj sľubnú umeleckú kariéru. Problémy v rodine však zapríčinili postupný úpadok ich životnej aj spoločenskej úrovne.
Veľkú a Malú Edie, blízke príbuzné Jackie Kennedyovej, v 70. rokoch minulého storočia objavili filmári Albert Maysles a David Maysles a nakrútili o dvojici úspešný dokument Grey Gardens, vďaka ktorému matka s dcérou znova upútali pozornosť spoločnosti. Divadelné predstavenie Umenie padať (2015) švédskej autorky Sary Stridsberg je inšpirované práve touto dokumentárnou snímkou z roku 1975 a tiež hraným celovečerným filmom Grey Gardens (2009) v hlavnej úlohe s Drew Barrymore a Jessicou Lange.
O prvé slovenské uvedenie tejto inscenácie sa postaral režisér Jakub Nvota. Úloh Malej a Veľkej Edie sa zhostili slovenské herečky Marta Kondrla a Anna Šišková. Herecké obsadenie uzatvárajú Soňa Norisová/Lucia Siposová a Kamil Mikulčík.
Nvotova Inscenácia sa vyznačuje nemalou dávkou satirického humoru, ktorý zmierňuje tragický obraz života na samom okraji spoločnosti. Malá Edie sa v podaní Marty Kondrly utápa v spomienkach, ale aj nereálnych predstavách o blízkej budúcnosti, ktoré by si mohla naplniť, keby v sebe našla dostatok odvahy a odhodlania odpútať sa od svojej matky. Tá ju namiesto podpory častuje cynickými poznámkami a každý pokus svojej dcéry o vzdor zaženie spŕškou negativizmu. Zdá sa, že vymaniť sa z osídiel matky a špinavého práchnivého domu je pre Malú Edie nemožné.
V spolupráci s internetovou poradňou IPčko tvorcovia inscenácie spolu s odborníkmi na duševné zdravie a divákmi po každom predstavení diskutujú o téme problematických rodinných vzťahov a komunikácie, ktoré dnes trápia mladých aj dospelých. Cieľom projektu je zvýšenie povedomia o dostupnosti psychologickej pomoci, ktorú poskytuje napríklad aj občianske združenie IPčko.
V rozhovore pre náš portál nám herečka Anna Šišková, predstaviteľka Veľkej Edie, povedala viac o predstavení Umenie padať.
V čom je pre vás dôležitý príbeh Veľkej a Malej Edie? Prečo by ho podľa vás mali diváci vidieť?
Anna Šišková: Vnímam ako veľmi pozitívne, že sa niekto venuje ženským témam. Hier, ktoré by sa venovali čisto ženským hrdinkám a ženským témam nie je veľa. Skôr, ako som sa ocitla v úlohe Veľkej Edie, som si pozrela dokumentárny film, ktorý o nich v 70. rokoch bol nakrútený. Bolo zaujímavé sledovať, v akých podmienkach a akým spôsobom dokážu rôzni ľudia žiť. Hoci v mojom okolí nepoznám nikoho, kto by takto žil, ten vzťah medzi matkou a dcérou a istej vzájomnej až nezdravej závislosti, to nám už môže byť známe. Jedna moja kamarátka sa mi priznala, že mala so svojou matkou podobný vzťah a že jej práve táto hra otvorila oči a dokázala sa na vec vďaka nej pozrieť z iného uhla. Naozaj to prehovára k divákom.
Hlavné hrdinky žijú v úplnej izolácii od okolia. Vnímate takýto spôsob života ako väzenie, alebo skôr ako istú formu slobody?
Anna Šišková: Určite to nie je sloboda. Keby si Veľká Edie zvolila život osamote, lebo jej to tak vyhovuje, potom by to bola sloboda. Lenže ona nechce byť sama. Na to, aby bola spokojná, využíva svoju dcéru, ktorá jej v podstate musí robiť spoločnosť. Drží ju pri sebe určitým psychickým terorom. Je to svojim spôsobom tragédia.
Spočíva odkaz tejto hry práve v poukazovaní na takéto dysfunkčné rodinné vzťahy, alebo je to skôr o zlom psychickom zdraví, alebo o nenaplnených snoch?
Anna Šišková: Myslím, že je v tom všetko, čo ste vymenovali. Matka si márne nahovára, že kedysi bola slávnou speváčkou, ale v skutočnosti ňou nikdy nebola. Často sa stáva, že to, čo sa rodičom nepodarí, si potom chcú realizovať na svojich deťoch. No toto je ešte extrémnejší prípad, kedy matka žijúca v biede a marazme stiahne so sebou aj svoju dcéru, aby to nemusela prežívať sama. Nesplnenými snami to iba začína, oveľa zložitejšie sú tie pokrivené vzťahy.
Je to naozaj ťaživá téma, a preto je v hre dôležitý humor. Keby sme sa na jednotlivých situáciách nedokázali zasmiať, naozaj by to bolo nestráviteľné.
Marta Kondrla, predstaviteľka Malej Edie, porozprávala o predstavení aj o projekte Spýtaj sa psychológa.
Autorka hry Sara Stridsberg sa vo svojich dielach venuje ženám, ktoré sú určitým spôsobom neslávne známe. To možno trochu popiera typické predstavy o ženských vzoroch. Čo podľa vás robí z matky a dcéry v tejto hre hrdinky? Prečo sú podľa vás hrdinkami a prečo by sme o nich mali vedieť?
Marta Kondrla: Z môjho pohľadu ide o protagonistky – antihrdinky. Sú zaujímavé tým, že ide o skrachované umelkyne, ktoré žijú vo svojich vlastných svetoch, majú veľmi špecifické charaktery, návyky i humor. A čo je skutočne najzaujímavejšie, ide o skutočné ženy, ktoré sa v 70. rokoch stali fenoménom. Svet sa vďaka dokumentárnemu filmu dozvedel o týchto príbuzných Jackie Kennedyovej. Boli to ženy, ktoré túžili po sláve, po úspechu a podarilo sa im to dosiahnuť na sklonku ich života. Taký je vonkajší obraz. Vo vnútri je to komplikovaný vzťah matky a dcéry, v ktorom pretrváva určitá neschopnosť odpútať sa a prevziať zodpovednosť za samé seba. Jednou z najsilnejších tém v hre je: „dať si šancu splniť si sen,“ hoci aj keď sa zdá, že je už neskoro.
Doviedlo vás toto uvedomenie si vzťahovej roviny hry k iniciatíve Spýtaj sa psychológa? Aký mal projekt v spolupráci s IPčkom ohlas u publika?
Marta Kondrla: Tento nápad sme mali od začiatku. Keďže naše občianske združenie KADU sa venuje edukácii a zároveň produkcii divadelných predstavení, táto fúzia vzdelávania a umenia funguje od prvopočiatkov. V tomto prípade sa v diskusiách venujeme duševnému zdraviu, pretože to u nás nie je považované za rovnocenné s tým fyzickým a rovnako je to aj vo svete. Štatistiky v riešení psychických problémov sú hrôzostrašné, vzhľadom na ten všeobecný tlak na výkon a pocit osamelosti, ktorý ľudia pociťujú aj kvôli technologizácii sveta a sociálnym sieťam. Takisto majú ľudia často pocit zlyhania či neúspešného zaradenia sa do spoločnosti. Toto sú problémy, s ktorými sa ľudia najčastejšie obracajú na IPčko a presne tieto témy sú obsiahnuté aj v hre Umenie padať.
Prečo myslíte, že ľudia svoje problémy neriešia?
Marta Kondrla: Z nejakého dôvodu sa boja. Prípadne nevedia, že existuje napr. IPčko – internetová poradňa, a že nájsť pomoc je jednoduché a bezplatné. Pritom práve táto poradňa neraz pomôže ľuďom prekonať tie najhoršie obdobia a ďalej ich nasmerovať k riešeniam. Som prekvapená, koľko ľudí o nich nevie. Nie je to niečo nedostupné. Preto o tom hovoríme aj v diskusiách po predstavení. Buď sú určené pre mladistvých alebo dospelých. Zatiaľ čo mladších trápia problémy, o ktorých som už hovorila, ich rodičov zasa trápi veľký generačný rozdiel a nepochopenie, ktoré vzniká medzi nimi a ich deťmi.
V čom im odborníci radia?
Marta Kondrla: Veľmi často riešime spôsob ako komunikovať v rodine, ako sa zblížiť s rodičmi, ktorí uprednostňujú partnera alebo súrodenca. Nehovorím, že počas jednej diskusie vyriešime vážne rodinné problémy, ale aspoň niekomu pomôžeme odľahčiť situáciu doma a nasmerujeme ho v hľadaní ďalších riešení. Práve tieto dve hrdinky, Veľká a Malá Edie sú príkladom komplikovaného vzťahu a neschopnosti vymaniť sa z neho…
Program predstavení v Bratislave:
18. decembra – Divadlo Astorka Korzo´90
Matúš Trišč
Zdroj foto: Šimon Lupták
