„Spiritualita sa vytráca z nášho života až príliš rýchlo. Úlohou všetkých nás v oblasti umenia je bojovať s „plytkou prázdnotou“, ktorá sa nám často ponúka ako instantný recept na riešenie problémov,“ hovorí pre náš portál dirigent a zbormajster Bratislavského chlapčenského zboru, ktorý sa spoločne so svojou mamou Magdalénou Rovňákovou podieľa na programoch Príbeh hudby.
V uplynulom období ste s Bratislavským chlapčenským zborom nacvičili náročné programy. Máte za sebou koncerty nielen v Bratislave, ale i v Košiciach. Ako ich hodnotíte?
S Bratislavským chlapčenským zborom máme neustále množstvo práce, ktorá nás napĺňa. Mám ten vzácny dar, že môžem na „zborovom projekte“ spolupracovať s mojou mamou, Magdalénou Rovňákovou. V uplynulom období sme so zborom pripravili program pre vianočné koncerty Slovenskej filharmónie, koncert Vianoce v Bratislave, ale aj pre koncert v Londýne. Exkurziou „za hranice všedných dní“ bol koncert Príbeh hudby JAZZ, na ktorý sme pripravili úplne nový repertoár.
Mám radosť, že energia, vložená do tohto projektu, sa nám vrátila v podobe krásnych ohlasov. V Košiciach zaznel koncert Príbeh hudby – Tradičné Vianoce, ktorý som mal možnosť pripraviť v spolupráci so Štátnou filharmóniou Košice a Speváckym zborom Konzervatória Petra Dvorského. Všetky projekty hodnotím ako úspešné – o koncerty bol mimoriadny záujem publika. Ďakujem za to, že sa môžem naplno venovať práci, ktorá ma baví.
Príbeh hudby pokračoval, publiku predstavujete rôzne hudobné žánre. Jazz je však menšinovým žánrom, osobne ma zaujalo, že ste sa práve do tejto hudby pustili. Ako ju vnímajú speváci a ako publikum?
Príbeh hudby sú koncerty prvého kontaktu mladých ľudí s klasickou hudbou, v tomto prípade jazzom. Veľmi sme si dali záležať na hudobnej dramaturgii, ktorá bola vyslovene tvorená tak, aby oslovila poslucháčov, ktorí sa s jazzom stretávajú prvýkrát. Navyše sme uplatnili aj „zlaté“ pravidlá Príbehu hudby – nehrali sme dlhšie ukážky ako tri minúty a deti sme nezaťažovali zložitou faktografiou – sústredili sme sa na zážitok pri počúvaní a interpretovaní jazzovej hudby. O interpretácii síce hovoríme trochu s úsmevom, no deti sme zapojili do niekoľkých interaktívnych čísel. Koncert sledovali deti v 233 slovenských školách. Následnou evaluáciou sme zistili, že až 92% divákov sa vyjadrilo, že informácie boli pre nich jasné a zrozumiteľné. Vyše 82 % nám odkázalo, že dramaturgia koncertu bola pre deti pútavá a koncert si užívali. Veľmi sa tešíme z týchto čísiel, ktoré nám dávajú dôvod na spokojnosť a priestor na ďalšie vylepšovanie nášho projektu. Speváci BChZ sa s jazzom nestretli prvý raz. Spirituály, ktoré patria k prameňom jazzu, spievame celé roky a chlapci ich spievajú s veľkým nasadením a nadšením. Vnímal som, že ich táto hudba veľmi baví. Dodnes si pospevujú niektoré z piesní, ktoré pre koncert nacvičili.
Program koncertov Príbeh hudby JAZZ bol bohatý, od začiatkov jazzu až po moderný jazz, s náročnou rytmikou. Vie ju detský divák pochopiť a vnímať?
Jazz je skutočne známy aj zložitými rytmickými frázami. Je veľmi pravdepodobné, že na pochopenie jazzovej rytmiky je potrebné mať viac skúseností s počúvaním tejto hudby. Avšak aj bez nich ňou môžeme byť fascinovaní. Podobne, ako keď sa pozriete na Eiffelovku – ste očarení jej veľkosťou i zložitosťou, hoci jednotlivé technické detaily neviete presne popísať. Verím, že sme vybrali v rámci hudobnej dramaturgie aj také skladby, kde mohla deti zaujať práve rytmická zložka. Napríklad aj v jazzovej úprave slovenskej ľudovej piesne „Prší, prší“, ktorá aj vďaka nečakaným rytmickým modelom dostala úplne nový charakter.
Ako ste vysvetlili improvizáciu v hudbe, ktorá je podstatou jazzu?
Improvizáciu sme na koncerte predstavili deťom ako unikátny priestor pre tvorivosť umelcov, ktorá prebieha v reálnom čase. Diváci mali možnosť naživo sledovať, ako týmto spôsobom tvoria speváčka Kristína Mihaľová a gitarista Jakub Šedivý. Pred začiatkom improvizácie sa poslucháči dozvedeli, že interpreti často ešte pár sekúnd pred začiatkom nevedia, ako improvizácia začne a ani ako sa skončí. Sledovať špičkových jazzmenov priamo pri improvizácii bolo pre deti veľkým zážitkom.
Spojili ste sa aj s renomovanými jazzmenmi – Petrom Lipom, Kristínou Mihaľovou a Jakubom Šedivým, Nikolajom Nikitinom a ďalšími známymi muzikantmi, ktorí sú etablovaní v jazze. Privítali túto spoluprácu? Boli práve interpreti mostom k tomu, aby sa jazz stal pre detské publikum atraktívnym?
Považoval som priam za neuveriteľné, že pozvanie do projektu prijali tí najlepší jazzmeni, akých na Slovensku máme. Nikolaj Nikitin a Ľuboš Šrámek navyše urobili prekrásne aranžmány skladieb, ktoré na koncerte zazneli. Ďalším „zlatým pravidlom“ Príbehu hudby je, že sa doň snažím pozývať tých najlepších umelcov. Deti v publiku sú totižto nesmierne citlivé práve na energiu a vyžarovanie účinkujúcich. Občas zo žartu hovorievam, že deti skôr prepáčia zlú notu, ako interpreta bez energie. Som preto presvedčený, že ak chceme zajať mladého diváka, musíme mu ponúknuť to najlepšie, čo máme. Každý účinkujúci koncertu Príbeh hudby JAZZ bol silným magnetom pre divákov a ich excelentné výkony, aj podľa množstva ohlasov, pritiahli k jazzu veľa mladých poslucháčov.
Keď počúvam jazzové prvky v orchestroch, v ktorých hudobníci hrajú zväčša klasiku, nie celkom ma vie presvedčiť frázovanie a najmä rytmus, chýba tomu potrebný drive. Akú cestu ste vybrali pri nácviku diel, aby speváci tieto nuansy pochopili?
Na tomto mieste sa chcem veľmi poďakovať práve Ľubošovi Šrámekovi a Nikolajovi Nikitinovi, ktorí mi boli veľkou oporou. Ani ja osobne nie som skúseným interpretom jazzovej hudby. O to viac som sa snažil obklopiť odborníkmi, na ktorých rady som sa mohol na 100% spoľahnúť. Symfonický orchester Slovenského rozhlasu i Bratislavský chlapčenský zbor podali vynikajúce výkony, aj napriek tomu, že sa primárne nevenujú jazzu.
Keď sme pri rytme, za zmienku stojí legendárny štandard Dave Brubecka Take 5. Aký bol Váš komentár k tomuto dielu?
Toto dielo nám didakticky veľmi dobre „poslúžilo.“ Práve na tejto legendárnej skladbe sme deťom s jazzovým kvartetom popísali systém fungovania jazzových kompozícií. Diváci mali možnosť sa zoznámiť s hlavnou témou a pochopiť princíp sóla v jazzových skladbách. Vzápätí si mohli nadobudnutú vedomosť overiť počas opätovnej interpretácie skladby v podaní celého Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu.
V programe sa striedali inštrumentálne diela a piesne baladického charakteru. The Shadow of your smile tiež patrí medzi legendárne štandardy, ktoré poznáme v rôznych interpretáciách. Pieseň akosi automaticky patrí k inej dobe, evokuje aj známy film, v ktorom znela. Ako tieto súvislosti vysvetľujete? Vie Vaše publikum vnímať aj historický kontext a rozpoznať ho vo zvuku a estetike piesne?
Bežné publikum príbehu hudby ešte nevie vnímať historický kontext diela a rozpoznať ho vo zvuku, či estetike piesne. Ak hráme skladbu, ktorá ma za sebou výnimočný príbeh, ako je to v prípade „The Shadow of your Smile“ (cena Grammy, či Oscar), určite nebudeme túto informáciu pred deťmi tajiť. Táto skladba má iba niečo cez dve minúty a ja veľmi dúfam, že mnohým poslucháčom sa zdala krátka. Tu odhaľujeme ďalší z princípov Príbehu hudby. Tým je podnecovanie poslucháčov k tomu, aby po našom koncerte predstavovaný žáner ďalej skúmali a odhaľovali jeho tajomstvá.
V repertoári zaznela aj slovenská pieseň Prší, prší v úprave Ľuboša Šrámeka. S akými prvkami pracoval klavirista a ako sa deťom táto verzia páčila?
Ľuboš Šrámek dostal zadanie, aby pripravil tri jazzové verzie piesne, ktoré budú charakterovo odlišné, aby deti na vlastnej koži objavili podoby jazzu. Ľuboš v klavírnom parte pracoval dominantne s harmonickými prvkami, ktoré výrazne pomáhali skladbu zasadzovať do stále nových tonálnych prostredí a kontextov. Publikum malo možnosť zapojiť sa priamo do interpretácie tejto skladby. Myslím, že diváci boli prekvapení, keď počuli, ako veľmi rozdielne môže znieť slovenská ľudová pieseň a že jej prepojenie s jazzom môže byť aj jednou z ciest, ako prezentovať rozmanitosť nášho kultúrneho prostredia.
Aký program ešte zaznel v rámci predstavenia jazzovej hudby?
Mám nesmiernu radosť, že sme mohli na koncerte prezentovať aj pôvodné slovenské skladby – Jazzovú medley od Ľuboša Šrámeka, skladbu Bolero autorského dua Nikitin/Šrámek, skladbu After War zo skladateľskej kuchyne Lash&Grey, či skvelú skladbu Caracas od Petra Lipu. Okrem už zmienených skladieb zaznela na koncerte aj legendárna skladba SING, SING, SING od L. Primu, Laughing in the Rhytm od M. Holleyho, či slávna Tequila od Ch. Riu.
V predvianočnom období ste divákom predstavili program Príbeh hudby – Tradičné Vianoce. Dramaturgiu ste zostavili aj zo súčasnej hudby. Zneli diela Ľubice Čekovskej, Mariana Kittnera, Ivana Hrušovského… Predsa len sú aj v týchto dielach prvky náročnejšie na vnímanie – ako ich dokážu prijať diváci?
Hudbu vnímam ako umenie, ktoré má mnoho vrstiev – podobne, ako publikum, ktoré má rôzne skúsenosti s jej počúvaním. Pre mňa, ako dirigenta koncertov pre mladých ľudí, je nesmierne dôležité dbať na to, aby jednotlivé vrstvy diel boli dobre rozpoznateľné a aby si pri počúvaní prišli na svoje začiatočníci, ktorí sa sústredia na melódiu a jej farebné podoby, ale aj fajnšmekri, ktorí hľadajú tiež filozofický obsah diela a sledujú jeho vnútorné štruktúry. Diela, vybrané pre tento koncert, opäť odzrkadľovali požiadavku dramaturgie na prístupnosť pre divákov prvého kontaktu s orchestrom. Uvedené skladby sú prekrásne a azda nie je nič jednoduchšie, ako upriamiť pozornosť detských poslucháčov na momenty, ktoré túto krásu prinášajú. Deti tak počas počúvania skladieb rozoznávajú jednotlivé koledy (Ľ. Čekovská), či hľadajú charakteristické zvuky – v našom prípade pastierke gajdy (I. Hrušovský), alebo premýšľajú nad problematikou zhudobnenia textu (M. Kittner). V rámci dramaturgie teda pracujem tak, aby ten, kto to potrebuje, prijal moju pomocnú ruku, no zároveň tu bol ďalší priestor na objavovanie hudby pre skúsenejších poslucháčov. Veľmi sa teším, že tento systém zafungoval.
Bol program postavený aj na duchovných dielach a akcentovaný práve tento rozmer vianočných sviatkov, ktorý sa v dnešnej dobe vytráca?
Veľmi správne ste postihli problém súčasnej doby. Spiritualita sa vytráca z nášho života až príliš rýchlo. Úlohou všetkých nás v oblasti umenia je bojovať s „plytkou prázdnotou“, ktorá sa nám často ponúka ako instantný recept na riešenie problémov. Filozof a teológ Tomáš Halík hovorí, aby sme všetko, čo robíme, robili do hĺbky. Ak sa teda ponoríme do hĺbky vlastnej duše, objavíme tam úžasný priestor, ktorý by mal byť vyplnený aj emocionálnymi zážitkami z vnímania umenia. A práve tento vzácny priestor chce Príbeh hudby napĺňať hodnotným obsahom. Je úlohou umenia a umelcov neustále aktivizovať na „ponor“ do našej duše a na objavovanie šírky a hĺbky nášho vnútorného sveta.
S akými umelcami ste spolupracovali na tomto projekte?
Tento projekt zaznel v spolupráci so Štátnou filharmóniou Košice a Speváckym zborom a sólistami Konzervatória Petra Dvorského v Košiciach (zbormajster Viliam Gurbaľ). Príbeh hudby sa tak po čase vrátil opäť domov. Prvé tóny cyklu koncertov Príbeh hudby zazneli v roku 2013 práve na pôde tohto skvelého symfonického telesa.
Tichú noc ste interpretovali aj v origináli – v nemeckom jazyku a následne v slovenskom. Patril k programu aj výklad vzniku tejto koledy, ktorú každý pozná?
Príbeh tejto piesne je nesmierne zaujímavý – myslím, že by ho mal poznať každý. Preto sme sa mu venovali aj na našom koncerte. Rakúsky pôvod diela tak dopĺňa množstvo dôkazov, že naša tradičná slovenská kultúra je založená aj na vplyvoch, ktoré ku nám dorazili z iných častí sveta.
Prekvapilo ma, že mnohí (niekedy aj profesionálni speváci) ovládajú len prvú skladbu Tichej noci. Aké máte skúsenosti Vy?
Toto je veľmi individuálne a záleží na prostredí, z ktorého ľudia vychádzajú. Môžem však potvrdiť, že tretiu slohu Tichej noci pozná podstatne menej ľudí, ako slohu prvú.
Každý na Vianociach vidí niečo iné – oddych, pokoj, darčeky, dobré jedlo, no kresťanský rozmer, narodenie Pána, počujeme skôr zriedka. Pre Vás čo tieto sviatky znamenajú?
Vianoce sú pre mňa predovšetkým príležitosťou na načerpanie duchovnej energie. Často sme ako ľudia pohodlní a radi sa ponúkneme už pripraveným. Vianoce sú tu – ich duchovná ponuka je obrovská, je pripravená. Bez ohľadu na to, či je človek veriaci, alebo ateista. Stačí urobiť prvý krok a nechať na seba dýchnuť ducha Vianoc. Počas Vianoc sa snažím ešte citlivejšie vnímať mojich blízkych, byť pri nich. Pre mňa, ako kresťana, majú Vianoce aj rozmer radosti z osláv narodenia Pána.
Máte za sebou bohatý rok. Čo pripravujete s BChZ v budúcom roku?
Bratislavský chlapčenský zbor čaká množstvo krásnych projektov. Budeme spoluúčinkovať na premiérovom uvedení opery H. Humperdincka – Perníková chalúpka v Opere SND. Čaká nás tiež koncertná cesta do Ríma, či Francúzska a Nemecka. V rokovaní sú aj koncerty v lotyšskej Rige. Čaká nás tiež repríza Príbehu hudby Slovenskej filharmónie a nový Príbeh hudby, tému zatiaľ neprezradím. Popri tom pripravujeme koncerty pre fanúšikov na Slovensku – začíname už 9. januára, kedy sa náš zbor predstaví v Košiciach na Novoročnom koncerte Štátnej filharmónie Košice.
Zhovárala sa: Zuzana Vachová
