Koľko času nám ešte zostáva? A čo nastane či zostane potom keď nás ľudí už nebude? Pýta sa nepriamo vo svojom filme Frem režisérka Viera Čákanyová, ktorá ho nakrúcala až na ďalekej Antarktíde. Tam sa celý odohráva a je preto pochopiteľne výrazne iný. A nie každému bude chutiť.
Frem je síce označovaný ako dokument, no už od prvých minút je jasné, že je tak trocha niečo viac. Ide o experimentálnu, veľmi netradičnú a ambicióznu autorskú výpoveď, o filozofickú, na pozeranie náročnú, filmovú esej otvárajúcu mnoho dôležitých tém.
Pochopiteľne si preto vyžaduje aj istý interaktívny prístup zo strany diváka. Necháva ho, aby si svojimi myšlienkami sám dotváral a interpretoval dané zábery, chce, aby si kládol otázky, aj si sám odpovedal. Vyložme preto karty rovno na stôl. Frem bude pre ,,bežného“ diváka odchovaného na multiplexových trhákoch absolútne nestráviteľný a bol by zázrak, ak by vôbec v kinosále vydržal prvých 15 minút (aj to som možno prehnal). Prípadne by sa ešte mohlo stať, žeby počas nich zaspal a prebudil sa až počas záverečných titulkov. Čákanyovej snímka si vyžaduje pozorného, vysoko empatického, hĺbavého, ,,ostrieľaného“, no v prvom rade trpezlivého diváka, ktorého neodradí len tak hocičo.
Nie každému sa totiž chce ponoriť do sveta, kde je minimum slov, kde takmer úplne absentuje človek a hlavným protagonistom je samotná príroda. Tá príroda, ktorú často zanedbávame, kašleme na ňu a vôbec si neuvedomujeme, alebo nám je iba jedno, že nás to raz nevyhnutne musí dobehnúť. Či už teda priamo nás alebo generáciu po nás. Je to vlastne jedno, keďže tvoríme jedno ľudstvo. Frem sa nám preto snaží (i keď možno aj trocha naivne a utopisticky) otvoriť oči, prebudiť nás z akéhosi zimného spánku a vytrhnúť zo sveta, ktorý si už ani nevieme predstaviť bez drahých iPhoneov, notebookov, televízie, internetu, prebytočných plastov, nablýskaných automobilov, luxusných lietadiel a tak ďalej. Ukazuje nám svet iný a predsa len ten náš, plný obrovských problémov, od ktorých však často radšej odvrátime zrak, lebo je to proste jednoduchšie a príjemnejšie.
Človek nemá rád negatívne veci, negatívne pocity, nepokoj či strach a často krát pred nimi uteká práve do kina (ak práve nie je fanúšik hororov). Počas sledovania Fremu, však pred nimi neujde. Práve naopak. Diváka nečaká žiadne odreagovanie sa. Skôr sa trocha potrápi. Toto trápenie má však dve roviny. Tú prvú sme si už prebrali (vyžadovanie väčšej diváckej zainteresovanosti, empatie, pozornosti, čo relatívne môžeme brať ako pozitívum), tá druhá je už však problematická, predstavuje akési zbytočné a očividne silené naťahovanie času nič nehovoriacimi zábermi či zábermi, ktoré už to, čo mali povedať, povedali, no stále trvajú. A celkovo čím dlhšie film trvá, tým sa to ukazuje ako čoraz väčší problém, nakoľko tak ako v úvodnej polhodine diváka Frem vtiahne do deja úchvatným, miestami až priam dokonalým vizuálom, tak ho následne začne mierne (alebo aj poriadne, záleží od naladenia diváka) iritovať svojim egocentrizmom. Áno, Frem jednoducho je do nemalej miery samoľúbym filmom zahľadeným iba a len do seba a doslova kašle na diváka.
Ten takmer celý film sleduje z vtáčej perspektívy topiace sa ľadovce, miestami rozbúrený, inokedy pokojný oceán a zvieratá obývajúce toto pre človeka maximálne nehostinné prostredie. Tvorcovia v synopse diela tiež uvádzajú, že sa Frem zaoberá umelou inteligenciou a teda vysvetľujú, vďaka komu, respektíve čomu, vidíme jednotlivé zábery, avšak keby práve túto informáciu divákovi zatajili a nechali odpoveď na otázku – kto to vlastne všetko sleduje, na jeho predstavivosti, bolo by to ešte zaujímavejšie či vzrušujúcejšie. Každopádne zvolená forma je precízna a jednotná, to sa musí nechať, rovnako ako je sympatické zaoberanie sa témou ekologickej krízy a globálneho otepľovania. Na konci si však nejeden divák položí otázku – skutočne toto stačí na plnohodnotný celovečerný dokument/film? Výsledok je totiž chtiac či nechtiac mierne rozpačitý a je to škoda, pretože Frem má potenciál ako máloktorý angažovaný dokument v rámci česko-slovenskej kinematografie za posledné roky.
Bohužiaľ viac by fungoval ako stredometrážny či možno ešte lepšie krátkometrážny film, avšak pravdepodobne by potom nezískal toľkú pozornosť. Každopádne dojem z Čákanyovej filmu výrazne kazia práve extrémne prázdne a skutočne nudné sekvencie (aj pre vnímavejšieho a inteligentnejšieho diváka), jednoducho vata, ktorou sa tvorcovia buď snažili zakryť dramaturgické nedostatky alebo len vypočítavo natiahnuť čas práve kvôli tomu, aby Frem mohli označiť ako celovečerný film.
Martin Adam Pavlík
Distribútor filmu – Film Expanded
Zdroj foto: Hypermarcet Film
