Medzinárodný projekt predstavuje dve osobnosti, dve diela, dva obrazové a ideové svety: svetoznámeho klasika avantgárd 20. storočia, konštruktivizmu a suprematizmu, Lazara/El Lisického (1890 – 1941) a jedného z hlavných predstaviteľov slovenskej a stredoeurópskej neo-avantgardy, konceptualistu Rudolfa Sikoru (1946). Výstava potrvá do 30. júna 2019.
Kurátori: Willem Jan Renders (El Lissitzky), Katarína Bajcurová (eR Sikora)
Hlavným zámerom dvoch výstav pod úsporným názvom El Lissitzky & eR Sikora je sprítomniť myšlienky a umelecký odkaz ruskej/sovietskej revolučnej avantgardy, a zároveň podrobiť ich reflexii z odstupu a nadhľadu súčasnosti.
Van Abbemuseum v holandskom Eindhovene, vlastník unikátnej kolekcie El Lisického diel, a Danubiana Meulensteen Art Museum v Bratislave-Čunove prichádzajú s ambicióznym projektom, ktorý prepája – ponad čas a priestor – dve osobnosti, dve diela, dva obrazové a myšlienkové svety: svetoznámeho klasika avantgárd 20. storočia, suprematizmu a konštruktivizmu, Lazara/El Lisického (1890 – 1941) a jedného z významných predstaviteľov slovenskej a stredoeurópskej neoavantgardy, konceptualistu Rudolfa Sikoru (1946).
Van Abbemuseum už v minulosti prišlo s podobným, divácky úspešným projektom, keď diela ikonickej postavy avantgardy El Lisického uviedli vo viacerých múzeách a galériách vo svete spolu s tvorbou ruského neoavantgardistu a konceptualistu Iľju Kabakova (Utópia a realita, s Emiliou Kabakovovou, 2012/2013). Pri slovenskej premiére výstavy prišlo do úvahy spojenie s autorom, ktorý sa u nás ako jeden z mála, vlastne jediný, systematicky a dlhodobo zaoberá dedičstvom ruských/sovietskych revolučných avantgárd, – reflektuje a interpretuje duchovný zmysel novátorských činov jej hlavných predstaviteľov, ku ktorým patrili Kazimir Malevič, El Lisickij, Vladimir Tatlin, Alexander Rodčenko a ďalší. Cez ne však reaguje na všeobecnejšiu problematiku sociálnych utópií a ich dôsledkov – neraz tragických – pre život ľudí a vývoj spoločenských systémov v 20. a 21. storočí. Každá z výstav je vybudovaná ako samostatný celok, pričom sa navzájom dopĺňajú a aktualizujú.
V názve je použitá „západná“ verzia mena El Lissitzky (keďže ide o výstavu prevezenú z Van Abbemuseum v Eindhovene/Holandsko), v texte sprievodcu a v textoch k výstave však používame ruský prepis mena El Lisickij podľa pravidiel prepisu ruských mien do slovenského jazyka. Ostatne, aj posledná výstava v Tretiakovskej galérii v Moskve pracovala v názve s dvoma verziami mena ako rovnocennými, pričom v textoch katalógu sa uplatňoval ruský variant mena. Názov výstavy narába so slovnou (a grafickou) značkou – modernistickým akronymom odvodeným zo začiatočných písmen mien, k Lisického zaužívanej značke El pre túto príležitosť pridávame Sikorovo eR. El ako začiatočné písmeno, značka, je nesklonné.
Výstava El Lisického (prízemie, dva balkóny) je zostavená z jedinečnej zbierky návrhov, malieb – gvašov, akvarelov, kresieb, grafických listov, plagátov, knižnej tvorby zo zbierky Van Abbemuseum v Eindhovene. Prostredníctvom originálov, faksimile i neskorších rekonštrukcií jeho kľúčových diel, ukazuje základné míľniky Lisického životnej a tvorivej cesty. Sú tu ukážky ranej tvorby, keď sa usiloval o tzv. židovskú renesanciu, tvorba suprematistického obdobia – návrhy prounov (vrátane dvoch raritných maliarskych diel), čo bola Lisického autorská forma prepojenia maľby a architektúry. Ale aj priestorové rekonštrukcie divadelných figurín z opery Víťazstvo nad slnkom, architektonických návrhov – svetoznámych projektov Horizontálnych mrakodrapov, či monumentálneho objektu z výstavy Pressa. Paradoxne je Lisického dielo dodnes oveľa viac cenené v zahraničí ako doma v Rusku, kde sa postupne vyviazalo z pôvodných spoločensko-historických determinácií: stalo sa integrálnou súčasťou všetkých mienkotvorných – „západných“ – prehľadov dejín umenia, výstav medzivojnovej avantgardy i vizuálneho umenia 20. storočia. Najväčšiu súbornú výstavu mal v Novej Tretiakovskej galérii a v Židovskom múzeu a centre tolerancie v Moskve až celkom nedávno, na prelome rokov 2017/2018. Bolo to aj dôsledkom skutočnosti, že časť dvadsiatych rokov 20. storočia strávil v západnej Európe, v Berlíne, Holandsku, vo Švajčiarsku. Tam získal európsky nadhľad: podieľal sa na úprave a vydávaní mienkotvorných umeleckých a architektonických časopisov, spolupracoval s avantgardnými hnutiami i poprednými predstaviteľmi medzinárodnej avantgardy. Na druhej strane až do svojej predčasnej smrti chcel svojím umením „meniť svet“: stál na strane revolúcie a sovietskej moci, avantgardnými, radikálnymi a nonkonformnými formami chcel šíriť a propagovať idey komunizmu. Napriek tomu sa stal ikonickou postavou svetovej avantgardy, predchodcom modernej a súčasnej architektúry, umenia, grafického i výstavného dizajnu. El Lisického tvorba bude v takomto rozsahu predstavená na Slovensku – a v strednej Európe – po prvý raz.
Výstava Rudolfa/eR Sikoru (1. poschodie) je koncipovaná ako svojbytná vizuálna a ideová paralela k obrazovému (a ideovému) svetu El Lisického diel. Premyslený výber pracuje so staršími i nedávnymi dielami autora, ako aj s ich novými autorskými reinterpretáciami (od sedemdesiatych rokov 20. storočia po súčasnosť), pričom dôraz je na niekoľkých cykloch, ktorých vizualita je blízka, podvedome i vedome, inšpirovaná výrazovým a znakovým repertoárom revolučných avantgárd.
Výstava je koncepčne v priestore rozčlenená na tri navzájom súvisiace línie: prvá predstavuje v skratke Sikorov príbeh v umení a jeho kľúčové body, druhá diela, v ktorých od deväťdesiatych rokov po prelom storočí reagoval na odkaz revolučných avantgárd stelesnený hlavne Malevičovou tvorbou, tretiu líniu tvoria súčasné interpretácie a aktualizácie niektorých El Lisického diel, „tu a teraz“.
Neodmysliteľnou stránkou Sikorovej osobnosti je dodnes spoločenský aktivizmus, ktorý našiel prirodzené uplatnenie v jeho výtvarných konceptoch plných etickej – a dnes najmä ekologickej – apelatívnosti (ako to naposledy ukázala výstava Eko(ko)mix | 50 rokov Rímskeho klubu v Galérii mesta Bratislavy, 2018). Patrí totiž k tým tvorcom, ktorí na svoje plecia zaujato a s totálnym osobnostným nasadením „berú kríž“ civilizačných a spoločenských problémov jedinca i ľudstva.
Necelých sto rokov po El Lisickom poukazuje eR Sikora sugestívnym spôsobom na stav súčasného sveta a ľudskej civilizácie, na to, čo sa stalo s krásnymi utopickými ideami, kam sa zrútili sny, ktorým verili ruskí revoluční tvorcovia, a medzi nimi aj El Lisickij…
Diela oboch autorov spája ponad čas aj vizuálny a imanentne výtvarný zreteľ: snaha o univerzalizmus, direktný a lakonický jazyk, ktorému nechýba svojská konštruktivistická poézia, práca s fotografiou, fotomontážou, textom a s objektom, ktorý vystupuje z obrazu, vzniká na pomedzí maľby, sochy a architektúry.
Zdroj: Katarína Bajcurová – Danubiana Meulensteen Art Museum
Zdroj foto:Pavol Harum – Danubiana Meulensteen Art Museum
