„Stará hudba poskytuje oveľa intímnejší hudobný zážitok ako monumentálne výtvory neskoršieho obdobia. Túto intimitu samozrejme sprevádza užšie publikum,“ hovorí pre náš portál umelecký vedúci súboru Corvina Consort Zoltán Kalmanovits, ktorý nášmu portálu poskytol rozhovor. Súbor, ktorý sa špecializuje na stredovekú, renesančnú a ranobarokovú hudbu, nedávno vystúpil v rámci festivalu Pro musica nostra na Slovensku.
Repertoár súboru Corvina Consort zahŕňa cirkevné a duchovné, vokálne a inštrumentálne diela piatich storočí. Považujete za svoju povinnosť predstaviť dnešnému publikum starú hudbu?
Myslím si, že stará hudba bola na chvíľu vytlačená z koncertných programov. V poslednej dobe sa samozrejme stále viac koncertov tohto druhu konalo na menších miestach, ale aj medzi nimi je to hlavne barokový repertoár, ktorý oslovuje publikum, a staršie éry – renesančné alebo stredoveké – sú mimoriadne zriedkavé. Preto považujeme za dôležité zaoberať sa výskumom tejto éry a šírením týchto diel pred obecenstvom.
Renesančná a baroková hudba je v súčasnosti veľmi populárna. Prečo si myslíte, že publikum vyhľadáva starú hudbu?
Možno preto, že poskytuje oveľa intímnejší hudobný zážitok ako monumentálne výtvory neskoršieho obdobia. Túto intimitu samozrejme sprevádza užšie publikum, ktoré môže v dnešných populárnych žánroch ukázať paralelou v žánroch ako sú pop a jazz. Ten prvý hýbe masami, druhý je viac hudba vybranej vrstvy ľudí.
Koncertný repertoár Corvina Consort pozostáva z troch tematických koncertných sérií: série koncertov tvorby Orlanda di Lassa, tvárí Európy a európskych Maďarov – kultúrnych a historických výročí vo svetle hudby. Na akom základe ste si vybrali tieto tri témy, ktoré uvádzate na koncertoch?
Repertoár nášho súboru zahŕňa viac ako 30 rokov práce. V prvej polovici tohto obdobia sme zostavili sériu trvajúcu niekoľko sezón. Sú to tie, ktoré sú uvedené v otázke. V neskorších rokoch sa však tento repertoár ďalej rozširoval a predstavoval minimálne také množstvo diel alebo viac. Vo všeobecnosti sa snažíme nielen prezentovať náhodné kompilácie, ale aj mať tému, ktorá spája koncertný program alebo dokonca sériu koncertov. Platí to aj od prvých desaťročí skupiny, ktorá prešla niekoľkými obdobiami.
CD OFICIUM DEFUNCTORUM získalo CHOC Le Monde de la Musique v Paríži v októbri 1999. Členmi Corvina Consort sú umelci, ktorí tiež pravidelne vystupujú doma i v zahraničí, pričom súbor má významné postavenie v oblasti starej hudby. Účinkoval v rozhlasových programoch, televíziách, nahral množstvo albumov. Čomu vďačíte za tieto úspechy?
Je to pravdepodobne hlavne kvôli tomu, že sa snažíme objavovať a prezentovať diela, ktoré sú publiku menej známe, vo väčšine prípadov sa dokonca počítajú ako niečo nové v oblasti starej hudby. To znamená, vzácnosti, raritné a špeciálne skladby. Aby sme to dosiahli, robíme obrovské množstvo výskumov, aby sme našli tieto diela a predstavili ich publiku čo najzrozumiteľnejším možným spôsobom.
Ako sa vyvíjal repertoár súboru od jeho začiatkov až po dnešok?
V skutočnosti som zhruba vysvetlil, ako sa snažíme nájsť diela pre novšie prezentácie a zriedka hrávaný repertoár. Ak by som však mal povedať niečo zo „zákulisia”, to najdôležitejšie sa zrazu objaví pri hľadaní diel. Výskum vždy prináša nové a nové skladby, ktoré motivujú našu zvedavosť a odhaľujú tak nové zdroje, diela a možnosti. Vždy sa ich snažíme usporiadať diela tematicky, aby sme ich nejakým spôsobom „zabalili” a mohli odovzdať publiku zážitok, ktorý aj my zažívame pri našich nových objavoch.
Keď hovoríme o starej hudbe, všetci umelci musia študovať historické okolnosti, dobové zdroje, interpretáciu. V súčasnosti máme trend historicky poučenej interpretácie, historických nástrojov – spôsob prezentácie umeleckých diel v posledných desaťročiach zmenil. Ako sa tieto zmeny a historické interpretácie prejavujú vo Vašom súbore?
Všetci sme vyštudovaní hudobníci a účinkujeme aj v iných telesách, takže každý deň stretávame čoraz viac prístupov, hoci ide o drobnosti, ktoré sa týkajú interpretácie. Sú to však otázky, ktoré publikum, aspoň podľa môjho názoru, až tak nevníma. V našom prípade je prístup od začiatku charakterizovaný skutočnosťou, že našu dramaturgiu chápeme tematicky. Každý program je spojený s určitou témou, takže okrem prijímania zážitkov z počúvania môže publikum získať aj nejaké to plus pri počúvaní našich koncertov. Iste, diváci by mali byť týmto témam otvorení, mali by aj chcieť prijímať tieto nové vedomosti, radi sa učiť. Je to tiež druh intelektuálnej výzvy.
Polyfónia je umenie spájania jednotlivých hlasov a pri takýchto kompozíciách musia interpreti dbať o rytmickú súhru, na to, aby vynikla harmónia a vyzneli s pekným frázovaním a dozvukom. Ako vyzerá Váš proces prípravy na koncerty?
Už počas hľadania nových diel, skúmania okolností ich vzniku a prípravy tematicky ladených koncertov, máme predstavy o jednotlivých skladbách, ako by asi mali znieť. Chceme, aby táto naša predstava, ktorú máme o umeleckom diele, bola čo najpočuteľnejšia, aby sa dostala k verejnosti. Pomáha nám v tom štúdium histórie, fakt, že poznáme pramene každého diela a porozumenie textu vokálnych diel.
Polyfónia je zo všeobecnosti jedným z najdôležitejších základov kompozičných techník. Dodnes je súčasťou odbornej výučby skladateľov, dirigentov a muzikológov. Ako sa vyvinula polyfónia od konca stredoveku do raného baroka?
Bol to dlhý proces v hudobnej histórii. Štúdiom mnohých hudobných prameňov možno tento proces, ktorý trval celé stáročia, vysvetliť. Je to ťažké predstaviť v skratke. Základom je to, že počas stáročí slúžil ako východiskový bod kresťanský liturgický hudobný chorál – Gregoriánsky chorál. Definoval obdobie stredoveku a renesancie. Neskôr sa to zmenilo, vznikom protestantizmu a pokrokom profánnej hudby. Dá sa takmer povedať, že od baroka môžeme po ňom v hudobných dielach len ťažko nájsť stopy. Je tiež zaujímavé, ako a prečo sa to stalo, ale vyžadovalo by to dlhšie a odborné vysvetlenie.
Akustika priestorov, v ktorých vystupujete, je z hľadiska Vašej interpretácie veľmi dôležitá. Dotvára harmóniu, estetiku, atmosféru. V ktorých oblastiach Európy ste vystupovali? Je pre Vás tento aspekt koncertov dôležitý?
Miesto konania a jeho akustika, sú vždy dôležité. Počas predstavenia môžete meniť veľa vecí. Napríklad kde presne bude v priestoroch chrámu umiestnený súbor a dokonca aj tempo diel. Čo je pre nás veľmi dôležité je, aby sme mohli interpretovať jednotlivé diela v prostredí, v ktorom si autor predstavoval, že môžu znieť. Ešte výnimočnejšia situácia nastane, ak môžeme skladbu interpretovať na pôvodných miestach, kde boli v čase svojho vzniku hrávané. Sú to fantastické zážitky pre publikum aj pre skupinu.
Na Slovensku sa ste sa publiku predstavili v rámci festivalu Pro musica nostra na koncerte v Nových Zámkoch v kostole reformovanej kresťanskej cirkvi. Hlavnou myšlienkou festivalu Pro musica nostra je priniesť hudbu na miesta, kde kedysi znela. Tomu sa prispôsobuje aj dramaturgia koncertov. Čo si myslíte o podstate týchto koncertov?
Považujem za veľmi dobrý nápad naplniť tieto priestory kultúrnymi zážitkami. Vo väčšine z nich kedysi skutočne mohli znieť diela presne tej doby. K zážitku dnešných návštevníkov koncertov prispieva aj to, ak sa návštevníci koncertov môžu stretnúť s vhodným koncertným programom v autentickom prostredí. Ak tieto miesta budú opäť naplnené životom a možno aj bez ohľadu na program, budú v zornom poli záujemcov. Zavítajú teda do týchto lokalít aj v inom čase, aby lepšie spoznali svoju históriu a kultúru.
Okrem skladieb autora Orlanda di Lassa zazneli na koncertoch v rámci festivalu aj mnohé ďalšie renesančné skladby. Na území dnešného Holandska sa narodil nemecký skladateľ Heinrich Finck, Salamone Rossi bol taliansky huslista a skladateľ (neskorá talianska renesancia a raný barok), Heinrich Isaac, renesančný francúzsko-flámsky skladateľ a napokon Jan Pieterzoon Sweelinck. Možno spoločným menovateľom týchto autorov je to, že tvorili originálnu, zaujímavú hudbu, ale ak v období renesancie a raného baroka sa publikum stretáva vždy s rovnakými menami. Prečo je dôležité objavovať menej známy repertoár? Čím sú ich diela, ktoré ste predstavili, jedinečné?
Program koncertu predstavuje určitú jednotnú líniu, napriek tomu sa snaží byť rôznorodý a pestrý. Zahŕňa hudobný materiál, ktorý pokrýva obdobie viac ako 150 rokov. Témou programu, ktorý sme publiku predviedli, bola interpretácia omše, ktorá sa neviaže na konkrétnu nedeľu či slávnosť, sviatok, ale previedla divákov sviatočnými cyklami cirkevného roka. Zmenu cyklu osláv naznačujú dobové mariánske antifóny Orlanda di Lassa. Počnúc začiatkom cirkevného roka, od adventu v období veľkého pôstu, cez Veľkú noc až po takzvané medziročné obdobie. Tieto diela zobrazujúce jednotlivé sviatočné cykly, sme zaradili do programu podľa vývoja liturgických častí omše.
Liturgické časti omše boli vybrané z diel troch autorov. Dielo Kyrie-Glorai Monte, Credo skomponoval Heinrich Finck, zatiaľ čo časti Sanctus-Agnus Dei boli vybrané z obyčajných cyklov komponovaných podľa praxe Heinricha Issaca. V programe sme sa snažili dbať aj na aspekt ekumenizmu, a tak medzi dielami v latinčine zaznel zhudobnený žalm od Salomone Rossi spievaný v hebrejčine, ako aj melódia ženevského žalmu v úprave Sweelincka, ktorá sa stala vlastnou melódiou reformovanej cirkvi koncom 16. storočia.
K 25. výročiu kapely sme pred rokmi urobili dramaturgiu programu s touto špecifickou témou. Program sme zostavili z našich vystúpení prezentovaných v minulých rokoch s touto špecifickou tematikou. Následne sme ju v roku 2018 vydali na CD.
Dnes žijeme krušnú dobu, mnohí hovoria, že je to ťažká doba. Hudba, ktorú spieva Corvina Consort, prináša pokoj v duši – vnútorný, hudobný, estetický, aj v duchovnom zmysle slova. Na aké hodnoty chce Váš súbor touto hudbou poukázať?
Ako sa z prameňov dozvedáme, diela, ktoré v minulosti vznikali, boli vo svojej dobe takzvanou úžitkovou hudbou. V prvom rade nechceli pobaviť publikum, ale ukázať bohatstvo, ktorým hudba obohacovala ľudí. Jednak tým, ktorí si ju objednali a potom samozrejme, pre ktorých znela. Čo sa týka cirkevných diel, boli využívané na zveľadenie liturgie, aby sa nejakým spôsobom prejavilo nebeské bohatstvo tu na Zemi. A prostredníctvom textov sa veriaci učili o teologických pravdách a príbehoch z Písma. Z toho sa dá odvodiť predovšetkým „pokoj v duši“ a „hodnoty“ vyjadrené v otázke, ktorú kladiete. A tieto hodnoty formujú publikum už celé stáročia – až dodnes. Na toto duchovné a umelecké bohatstvo chceme poukázať prostredníctvom hudby, ktorú predvádzame.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
Foto: Anton Sládek
