Predveľkonočný koncert dňa 17.4. 2019 Slovenská filharmónia venovala spomienke na stredovekú katedrálu Notre-Dame v nádeji, že sa pamiatku v plnom rozsahu podarí obnoviť.
Veľkonočný koncert v Slovenskej filharmónii v rámci cyklu Mimoriadnych koncertov – Juraj Kukura číta Bibliu, priniesol komplexne spracovaný, miestami až „scénický“ koncert. Už úvod, keď zhasli svetlá v sále, dával tušiť, že nepôjde síce o výpravné dielo, ale bude režijne prepracované tak, aby svetelné a hudobno-dramatické efekty umocnili recitáciu biblických príbehov v podaní Juraja Kukuru.
Keď Kukura do ticha prečítal známe slová: „Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo.“ v sále sa rozsvietilo a k slovám sa pridali aj hudobníci Slovenskej filharmónie. Znela skladba od Josepha Haydna Die Vorstellung des Chaos, úvod z oratória Stvorenie, čo umocnilo tento zážitok a takpovediac oživili a zhmotnilo Kukurove slová. Najväčšou devízou herca je jeho farba hlasu, ktorá je z fyziologického a akustického hľadiska priam predurčená na recitáciu duchovných diel. Príbehy z Biblie teda dostali aj estetický rozmer. Dramatický dostali vďaka Kukurovmu prejavu: jeho recitácia bola nevídanou drámou. Dialógy stvárňoval dôveryhodne, akoby išlo o dve postavy zhovárajúce sa na javisku, dokázal sa vteliť do Boha, o chvíľu bol zase Abrahámom, Ježišom či Pilátom. Herec predviedol farebnú, dramatickými momentmi popretkávanú „one man show“ v hudobnom a vokálnom sprievode (Slovenský filharmonický zbor) pod taktovkou Rastislava Štúra.
Je nutné pochváliť výber príbehov z Biblie, pretože toto bol azda najťažší oriešok pre dramaturgiu. Na režijnej spolupráci sa podieľal aj Rastislav Ballek a jeho rukopis bol citeľný. Bolo zjavné, že z Biblie Kukura čítal tie, ktoré sú väčšine populácie známe, aj keď nie sú do Starého a Nového zákona zasvätení. Medzi najsilnejšie momenty určite patril aj príbeh o Abrahámovi, ktorý nemohol mať syna, no Boh mu ho nakoniec dal. Herec sa vložil do tejto legendy celý. Keď recitoval o tom, ako Boh podrobil Abraháma skúške viery a prikázal mu, aby svojho milovaného syna Izáka obetoval, publikum priam cítilo tú ťažobu na jeho pleciach a trápenie. Abrahám však bol pripravený priniesť túto obeť, a v ten moment sa Kukura „zmenil“ na Boha, ktorý mu v tom na poslednú chvíľu zabránil. Abrahám ako náhradu obetoval baránka Akeda.
Nesmiernu silu v sebe mali vďaka recitácii Kukuru aj ďalšie príbehy: napríklad keď Pilát rozhodoval o ďalšom osude Ježiša. Naliehavosť, s akou herec kládol povestnú otázku, keď si Pilát predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: “Si židovský kráľ?” a Ježiš prejavil svoju pokoru a odovzdanosť, ešte dlho po koncerte znela v dušiach a srdciach obecenstva.
Jednotlivé príbehy sa prelínali so skvostami duchovnej hudby od velikánov klasickej hudby. Okrem spomínaného Haydna nemohol chýbať majster Bach, ktorý bol v histórii európskej hudby ešte stáročia vzorom pre ostatných skladateľov. Bachov chorál z Jánových pašií Ach Herr, lass dein lieb Engelein, či jeho Chorál z Veľkonočnej kantáty Erfreut euch, ihr Herzen, známy luteránsky hymnus O Mensch, bewein’ dein’ Sünde gross či záverečný chorus z Matúšových pašií Wir setzen uns mit Tränen nieder – Johann Sebastian Bach a jeho nadčasové, hlboké duchovné dielo mali v tento večer neopomenuteľnú úlohu. Koncert bol totiž umne dramaturgicky a režijne pripravený tak, že recitátor a orchester spoločne so zborom mali každý svoju nezastupiteľnú úlohu. Aj preto bol zážitok z koncertu taký výrazne emocionálny.
Samozrejme, nemožno opomenúť ani ďalších skladateľov európskej hudby, napríklad Brahmsov zbor z Nemeckého rekviem (na slová písma svätého) Wie lieblich sind deine Wohnungen. Tento žalm má v sebe nielen textovú výpovednú hodnotu, ale vďaka Brahmsovmu zhudobneniu sa vynikajúco vyníma práve v koncertnej sále (menej už v chrámovom priestore), takže vďaka výrazným sopránovým partom a sebavedomej mužskej sekcii (pod vedením zbormajstra Jozefa Chrabroňa) si Slovenský filharmonický zbor s interpretáciou žalmu počínal presvedčivo.
Nemožno nespomenúť ani Lisztov Stabat mater speciosa z oratória Kristus, ktorého libreto si skladateľ písal sám (zostavil ho z biblických pasáží a liturgických textov). Je to svojím spôsobom symfonická báseň, v ktorej sa Liszt neobával mixovať melódie gregoriánskeho chorálu, hymnické zbory či pastorálne melódie.
Veľkonočný koncert v Slovenskej filharmónii bol veľmi invenčne dramaturgicky a detailne režijne spracovaný koncert, ktorý zanechal v poslucháčovi výrazný emocionálny zážitok aj vďaka blížiacim sa Veľkonočným sviatkom.
Zdroj foto: Slovenská filharmónia – Ján Lukáš
