Divadelný súbor Fortebraccio z Bologne pricestuje na Slovensko po prvý raz a to s úspešnou inscenáciou antickej poémy Pieseň piesní inšpirovanou biblickými motívmi. Do punkovej verzie ju spracoval Roberto Latini – režisér, autor adaptácie a herec v jednej úlohe.
Monodráma získala dve prestížne ceny Premio Ubu: v kategórii najlepší herec (Roberto Latini) a pôvodná hudba (Gianluca Misiti). Talianski divadelníci sú hosťami festivalu Dolce Vitaj a vystúpia 12. júna 2019 o 19.00 hod. v Štúdiu Slovenského národného divadla (SND) v rámci medzinárodného divadelného festivalu Eurokontext.sk.
Festival Dolce Vitaj ponúka umenie rôznych žánrov a patrí mu už tradične celý mesiac jún. Organizuje ho Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave.
„Pieseň piesní je jedným z najstarších, najdôležitejších a snáď aj najtajuplnejších textov. Plný nehy a útechy, vôní a fantázie, je akousi plachou i žiadostivou hymnou krásy, vášnivým tancom medzi načúvaním a vzťahom, skutočným a neskutočným, balzamom na telo i dušu. Ak Pieseň piesní čítame bez náboženských odkazov a interpretácií, vyhýbame sa hľadaniu paralel a vedľajších významov, ak neprihliadame na delenie odsekov a častí, ale sa ponoríme do jej vnútorného pohybu, môže sa nám náhle objaviť snová vízia sveta so všetkými jeho vôňami, paralelného a možno niekdajšieho, v ktorom si nás sny a slová vyberajú a sprevádzajú,“ napísal o inscenácii Roberto Latini.
Pieseň piesní je jedným z najsugestívnejších a najpoetickejších textov Svätého písma, ktorého autorstvo sa podľa niektorých zdrojov pripisuje kráľovi Šalamúnovi. Originálny text je istý druh svetského novomanželského duetu, ktorý má svoj literárny pôvod v starovekej Mezopotámii. Je rozdelený do ôsmich kapitol – dialógov medzi mužom a ženou, Šalamúnom a Sulammit. V skutočnosti však siaha omnoho ďalej. Sústreďuje sa na božský pôvod lásky, ktorá podľa rôznych, predovšetkým náboženských interpretácií, nachádza svoje naplnenie v láske medzi Ježišom a cirkvou a v božej láske k izraelskému ľudu.
Scéne dominuje rozhlasové štúdio. Hlavný hrdina, Roberto Latini, výstredne oblečený trhan vo fialovom kabáte a s parochňou na hlave, čo mu zakrýva tvár, spí na lavičke. Latini ako rozhlasový moderátor rozpráva do mikrofónu, aby šíril svoje slová v éteri (on air, ako pripomína aj svetelný nápis) a jeho reč sa strieda s hudbou. Okrem toho hovorí s niekým na druhom konci linky, ktorý mu zaťato neodpovedá. Éterom lietajú nádherné slová, plné vôní a chutí, ktoré sa materializujú v človeku, vo svete, kde prostredníctvom hlasu podnecujú všetkými zmyslami lásku.
Monodráma divadelného súboru Fortebraccio z Bologne sa snaží prekročiť túto hranicu a koncentrovať sa na vnútornú poetickú hodnotu slova, ktorú v sebe text ukrýva. Inscenácia získala v roku 2017 prestížne divadelné ocenenie UBU v dvoch kategóriách: najlepšia pôvodná hudbu pre Gianlucu Misitiho a najlepší herecký výkon pre Roberta Latiniho.
Roberto Latini je herec, režisér a autor, študoval herectvo v Ríme na inštitúte Il Mulino di Fiora pod vedením Perly Peragallo, kde v roku 1992 získal diplom. Medzi mnohými oceneniami jeho tvorby možno spomenúť Premio Sipario v r. 2011, Premio Ubu ako najlepší herec v r. 2015 a Cena kritiky v r. 2015. Od roku 2007 je riaditeľom divadla Teatro San Martino v Bologni. V roku 2012 založil divadelný súbor Teatro Fortebraccio. V roku 2017 získal cenu Premio Ubu ako najlepší herec za predstavenie Pieseň piesní.
Gianluca Misiti (zvuk a hudba). Hudobník a skladateľ, venuje sa divadlu a filmu. Na začiatku svojej hudobnej kariéry spolupracoval ako hráč na klávesy s popovými spevákmi ako Max Gazé, Paola Turci a Daniele Silvestri. V roku 2015 získal ocenenie Telesio d´argento na festivale „Jar talianskeho filmu“ za hudbu k filmu Edoarda Lea My a Giulia, bol nominovaný na cenu David di Donatello za najlepšiu pieseň k filmu Dobrý deň ocko, rovnako v réžii Edoarda Lea. Spolupráca s Robertom Latinim mu vyniesla dve ceny UBU za najlepšiu pôvodnú hudbu, v roku 2015 za predstavenie I giganti della montagna (Obri veľhôr) a v roku 2017 za predstavenie Pieseň piesní.
Max Mugnai (svetlo a technika). Začal pracovať ako svetelný technik v divadle v roku 1991. Od roku 1995 spolupracoval s režisérkou a herečkou Ilariou Drago. Má na svojom konte spoluprácu s mnohými divadelnými a tanečnými súbormi, ako sú napr. Le Belle Bandiere, Sistemi Dinamici Altamente Instabili, Diablogues, Marco Manchisi, Farneto Teatro.
Zdroj foto a text: festival Dolce Vitaj
