Talianska výtvarníčka, ktorá v súčasnosti vystavuje v Bratislave kolekciu svojich 30-tich diel, poskytla nášmu portálu rozhovor.
Bratislavská CT Gallery po prvýkrát na Slovensku vystavila diela talianskej výtvarníčky Eleny Monzo. Jedinečná výstava v rýdzo talianskom štýle dostala oprávnene názov EROINA, čiže Hrdinka. Vernisáž otvorila kurátorka Michela Franzelli v nedeľu, 16. júna a navštíviť ju môžete do 7. júla 2019 v CT Gallery na Panskej ulici v Bratislave.
Na Slovensko prichádzate s Vašimi dielami po prvýkrát. Ako vznikla myšlienka prísť do našej krajiny a vystaviť tu kolekciu Vašich diel?
Bol to spoločný nápad s mojou kurátorkou Michaelou Franzelli. Je to moja prvá skúsenosť – vystavovať diela vo vašej krajine. Verím, že „korene“ mojej tvorby sú akosi nevysvetliteľne prepojené s krajinami východnej Európy.
Vaše diela zobrazujú ženy rôznych etník, no najmä kladiete akcent na ich postavenie v našej spoločnosti. Aká bola vaša prvotná inšpirácia k vytvorenie kolekcie diel s touto myšlienkou?
Inšpirácia je úzko prepojená s cestami medzi rezidenciami rôznych umelcov a zvedavosťou naučiť sa o rôznych kultúrach.
Výstava, ktorú v týchto dňoch môžeme vidieť aj na Slovensku sa volá Eroina, čiže v preklade Hrdinka. Z vášho pohľadu je každá žena hrdinkou?
Určite. Každú ženu považujem za hrdinku a bojovníčku, najmä v súčasnej dobe. Trvalo dlho, bol to ťažký boj, kým si ženy vydobyli rovnaké práva, ale dodnes, to žiaľ, nie je bežná realita v mnohých krajinách na svete.
Vaše maľby sú nesmierne zaujímavé, majú v sebe hĺbku a skrývajú v sebe omnoho detailov, ktoré na prvý pohľad nie je vidieť. Nie je v nich simplicitnosť, no každý v nich môže objaviť skryté detaily. Chcete týmto spôsobom „prinútiť“ ľudí, aby sa viac zamýšľali nad postavením žien vo svete?
Vzhľad môže mať určite veľký vplyv, ale následne musia byť výtvarné diela analyzované podľa vlastnej kultúrnej a morálnej bázy. Malé detaily sú vlastne veľmi iniciujúce pre interpretáciu umeleckého diela.
Spoločnosť je v súčasnosti veľmi kritická a koncentruje sa najmä na vonkajší vzhľad žien, vyžaduje sa dokonalosť a ženy nie sú vnímané komplexne, ich vnútro sa ignoruje. Čo je skryté, spoločnosť spravidla ignoruje. Je to niečo, čo pociťujete aj Vy?
Aby som čo najlepšie zodpovedala túto otázku, vrelo odporúčam každému, aby si prečítal knihu od C. Pinkolu Estes, ktorá sa volá Žena, ktorá bežala s vlkmi. Sú v nej popísané rôzne legendy, ktoré potom analyzuje z ženského hľadiska. Ukazuje sa, že ženy z príbehov sú slobodné, nie sú ovplyvňované nikým iným. Ženy sú preto nezávislé a silné, „divoké“, preto „behajú s vlkmi“.
Jedno z Vašich diel je aj pomenované Vlčica a ako vieme, vlk je symbolom Ríma. Ako si môžu návštevníci výstavy vysvetliť toto dielo?
Je to symbol, ktorý predstavuje Taliansko, pretože Rím je hlavným mestom a legendou je, že ho založili Romulus a Remus, ktorých pustili v drevenom koryte ako dvojčatá dolu prúdom rieky Tiber a voda ich vyplavila na upätí pahorku Palatin, kde sa ich ujala vlčica. Toto dielo poukazuje na súčasnú dekadenciu krajiny, ktorá je však mimoriadne bohatá na históriu a kultúru. Dnes je výrazne poznačená politikou a jej obyvatelia ju opúšťajú.
V mnohých dielach ukazujete aj nahotu a neskrývate intimitu. Aký je zmysel a myšlienkach týchto diel?
Ironicky a štipľavým spôsobom zdôrazňujem intímne detaily, keďže marketing využíva ženské telo v stratégii predaja. Je to impulzívny spôsob, ako priniesť na svetlo tieto spoločenské javy.
Zaužívaná predstava mnohých ľudí je, že ženy by mali robiť len tú prácu, ktorá je výhradne určená pre ne. Ale história nám ukazuje, že mali sme mnoho žien – revolucionárok. Aký je podľa Vás súčasný spoločenský status žien?
Pevne verím v intuíciu a inštinkt ženského pohlavia, to však neznamená, že z tohto dôvodu by som popierala mužské pohlavie.
Mimochodom, vedeli ste, že na Slovensku máme prvú ženu – prezidentku?
Zdá sa, že výstava sa nedeje náhodou, v skutočnosti som sa dozvedela túto novinku z médií a dúfame, že to prinesie šťastie tejto vlne medzinárodnej ženskosti a feminizmu.
Dočítala som sa o Vás, že ste veľmi temperamentná žena. Je to tak? Faktom je, že Taliani sú vo všeobecnosti temperamentní a energickí ľudia…
Myslím si, že irónia je jedným z príznakov otvorenosti a že z hravých fráz sa môže učiť veľakrát.
A posledná otázka: strávili ste v Bratislave niekoľko dní. Ako na Vás zapôsobilo naše mesto?
Moja kurátorka Michela mi už predtým, ako som prišla veľa rozprávala o tom, aká je Bratislava krásna. Víkend v meste sme si užili naplno, v tomto meste sa stále niečo deje. Keďže je Bratislava relatívne malé mesto, poskytuje pomerne dosť príležitostí spoznať lokálnu kultúru. Či už cez krásne galérie, ale napríklad aj prechádzku po nábreží. Určite sa sem rada vrátim.
Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Zdroj foto: Martina Ivičič
