Eurokontext 2019 v rámci činoherných predstavení priniesol do SND projekt Divadla Vosto5 z Českej republiky s inscenáciou Spoločenstvo vlastníkov.

Predstavenie bolo situované do komornejšieho priestoru skúšobne nazvanej v kuloároch Višňový sad. V strede priestoru boli pospájané stoly , okolo stoličky, malý kvetináč s umelými kvetmi, pár pohárov na minerálku a herci/susedia (okrem malého syna) priniesli aj bezlepkovú bio „buchtu“. Divák sedí okolo celého stola, za ktorým debatujú herci predstavujúci spoločenstvo vlastníkov bytov. Je to obyčajná schôdza vlastníkov bytových jednotiek, na ktorej sme sa zúčastnili aspoň raz v živote všetci. Susedia pospolu, každý inej vekovej kategórie, profesie a názorového diapazónu rozhodujú o spoločných priestoroch, o tom, či zaviesť do baráku výťah, alebo skontrolovať plyn, natiahnuť sieťku proti holubom, alebo repasovať vchodové dvere. Problémy, ktoré by ich mali logicky zjednotiť, aby sa im spoločne bývalo v dome lepšie, ich paradoxne (a celkom príznačne) vzhľadom na rozdielnosť charakterov a generácií trieštia.


Stretnú sa tu starší obyvatelia domu, dáma, ktorá do všetkého strká nos a má ku všetkému svoj „patričný“ komentár, starší pán (jej bývalý asi manžel, s ktorým má syna, ale evidentne veľký kanec, ktorý vystriedal v dome aj iné susedky) – reprezentant generácie, ktorý je presvedčený, že za jeho čias bolo všetko inak a samozrejme, lepšie. Vedľa neho submisívny intelektuál, čítajúci knihu, ktorý takmer po celý čas neprehovorí. Simplexnejší chlapík, zastupujúci na schôdzi svoju chorú matku, uchlipkavájúci si z ploskačky a hlasujúci vždy vtedy, keď nemá, dvaja bratia v produktívnom veku, ktorí sa vrátili z ciest z Ameriky zdediac byt po zosnulom otcovi a nemajú s ničím problém, elegantná dáma, so svojim bodyguardom, ktorá prenajíma svoj byt šiestim afroamerickým študentom medicíny, iniciatívny manželský pár s tromi deťmi (ona predsedkyňa SVJ, on zapisovateľ), mladá manželská dvojica čakajúca prírastok do rodiny a práve sa nasťahovaná do domu, pohľadný gay zo Slovenska a napokon dôležitá pani v kontrolnej funkcii striktne dodržiavajúca stanovy, predpisy a výrazne fixovaná na prezenčku. Herci sú oblečení civilne, akoby sa práve každý vrátil z roboty a uháňal na domovú schôdzu.
Všetci účastníci sú vlastníkmi bytových jednotiek, čo im dáva právo rozhodovať o spoločných priestoroch s dôrazom a istotou svojho majetku. Týchto niekoľko metrov štvorcových v osobnom vlastníctve im teda poskytuje jednoduchú veličinu – moc. Moc, ktorú inak nemôžu preukázať a nechať naplno prejaviť nikde inde než práve tu – na schôdzi SVJ. V princípe ani nejde až tak veľmi o čas, v ktorom sa schôdza koná, lebo podobnosti takýchto typov zhromaždení za socializmu aj dnes, sú evidentné. Každý sused tu cíti možnosť vyjadriť sa k spoločným problémom zo svojho uhla pohľadu, snažiac presadiť si vlastný záujem a svoje ego. Snahy niektorých účastníkov o spoločné riešenia zlyhávajú, jednotlivci si uplatňujú svoje právo na názor v zmysle „demokracie“, najlepšie bez pádnych argumentov. „Nie je moje právo“, tu zaznie opakovane.

Klasická schôdza SVJ v prenajatom priestore na pár hodín odhalí otázku rasizmu, aj neznášanlivosti voči menšinám, závisť, primitivizmus, submisivitu, bezohľadnosť i ľahostajnosť, aroganciu i nezmyselnú byrokraciu, ale aj súkromné problémy jednotlivcov, ktoré v napätej situácii vychrlia na povrch. Niekomu vadia černosi na prízemí, inému homosexuál, ktorý si vodí do bytu milencov, ďalšia naráža na slovenskú menšinu, ďalšiemu vadia zmeny, iní ich zas s novým zahraničným vetrom prinášajú, niekto chce pragmaticky situáciu riešiť, ale predpisy nepustia a tak sa hlasuje dokola za mnohé nezmysly, aby sa nakoniec rovnako podozrivo a nezmyselne rozdali nové funkcie sofistikovaným podvodníčkom v obleku a jednému ožranovi. Klasicky sa na schôdzi nič nevyrieši, problémy sa odložia a posunú na ďalšie sedenie, susedia sa pohádajú aj pobijú a rozídu do svojich bytových jednotiek.

Zatiaľ, čo za stolom prebieha dynamická vrava, dianie sa zastaví iba v jednom momente, keď mladá žena vyvolá poplach, že ide rodiť. Susedia ju kladú na stôl, nastane panika, niekto volá sanitku, iný je v šoku, niekto je nápomocný, iní sa dištancujú, padne poznámka „práve teraz na schôdzi?“, skrátka v tomto krátkom momente opäť vypláva na povrch diapazón pováh. Scéna je interpretovaná snivo, akoby vo filmovom spomalenom zábere, herci v pohybe plávajú ako v beztiažovom stave, spomaľujú gestá, kroky, reč, objaví sa aj dym a výrazné svietenie situácie a dej aj výtvarnosť sú zrazu v inej atmosfére a nálade. Akoby prichádzajúci nový život zastavil na chvíľu čas. Všetko sa zas vráti do pôvodnej nálady, keď mladá žena oznámi, že to bol len planý poplach.
Spoločenstvo vlastníkov je realistická skratka v tragikomickom znení, ktorá potvrdzuje skutočnosť, že sa veľa z minulosti nezmenilo, egá bojujú, primitivizmus ostáva, neohľaduplnosť k inakosti akéhokoľvek druhu je zúfalá. Situácie odohrávajúce sa na schôdzi sú tak absurdné a zároveň bežné a všetkým známe, až sú vo finále zúfalo smiešne. Takmer každý z nás má skúsenosť z účasti na takejto trápnosti vo svojom dome a preto je hra Spoločenstvo vlastníkov divákom blízka, lebo je až desivo zrozumiteľná.
Hercom z divadla Vosto5 sa podarilo svojim jednaním vtiahnuť diváka do deja tak, až mal pocit, že je priamym účastníkom schôdze a občas mal tendenciu sa do diskusie zapojiť. Hra Jiřího Havelku za schôdzovacím stolom neodhalila len problémy susedov jedného domu, ale nepriamo avizuje celospoločenské problémy v širšom kontexte. České divadlo prinieslo do komorného priestoru hereckej skúšobne SND v rámci festivalu hru, ktorá nepotrebovala prekladové titulky. Nielen kvôli zrozumiteľnosti jazyka, ale predovšetkým kvôli zrozumiteľnosti témy. Ich hra, aj herecké výkony charakterizovala mimoriadna autenticita. Práve v nej bola najväčšia sila inscenácie Spoločenstva vlastníkov.

Premiéra 7. 10. 2017, Kasárna Karlín v Prahe v rámci festivalu 4+4 dny v pohybu
Námet, scenár a réžia: Jiří Havelka
PRODUCENT: Petr Prokop a Vosto5
KOPRODUCENT: Čtyři dny
DRAMATURGIA: Martina Sľúková
SCÉNA: Antonín Šilar
KOSTÝMY: Andrea Králová
VÝKONNÁ PRODUKCIA: Jeník Tyl
TECHNICKÁ PRODUKCIA: Jeník Bubal, Jan Tomšů
Hrajú
Zdeněk Mucha/Jano Sedal/Petr Kavan, Andrej Polák, Renata Prokopová, Hana Müllerová, Ondřej Bauer, Lenka Loubalová, Halka Je. Třešňáková/Martina Sľúková, Petr Prokop, Ondřej Cihlář, David Dvořák, Zdeněk Pecha, Anna Kotlíková, Patrik Holubář, Václav Poul, Franta a Eda Prokopovi

Barbara Brathová
Zdroj foto: eurokotext.sk


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno