Predvianočný čas je nasiaknutý náladou nostalgie, je vyskladaný zo stretnutí s priateľmi, kolegami, firemných večierkov, nesie so sebou vône punču a pachy klobás, všeličo naokolo zo všetkých kútov bliká, v tradičných skladbách cinkajú roľničky, v telke frčia emotívno gýčové reklamy, tzv. celebrity kráčajú po červených kobercoch pátosne pomalšie, a občania v shoppingoch pobehujú rýchlejšie… Táto zdanlivo pozitívna atmosféra však profiluje aj smútky a bôle, spomienky na tých, ktorí tu už nie sú s nami, pravdy o tom, že nie všetci si môžu dovoliť lokšu na vianočnom trhu, niektorí nemajú rodinu, ani domov a iní zas rodinu a domov majú, a napriek tomu ostanú sami. „Do tejto situácie prichádzame v Primaciálnom paláci s výstavou, ktorá je pre všetkých, zadarmo, a ktorá dokáže so svojimi obrazmi a príbehmi auditórium zabaviť, povzbudiť a rozhodne (aspoň na chvíľu) rozosmiať,“ hovorí kurátorka výstavy Barbara Brath.
V Justiho sieni Primaciálneho paláca je situovaná expozícia malieb Jara Jeleneka, na vernisáži ktorej bola odprezentovaná aj publikácia básní Petra Michaloviča Pravouhlá mandarínka, ktorá disponuje ilustráciami vystavujúceho autora.
Jaroslav Jelenek sa narodil 14. júla 1946 v Bratislave. Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa venuje prevažne maľbe a kresbe, využíva kombinované techniky, asambláže a dominantou jeho malieb je figúra, zámerne štylizovaná, oprostená od detailov. Zásadným motívom v jeho maliarskej tvorbe je humor, ktorý dosahuje nie len vtipnou deformáciou postáv, ale aj osadením ich do rôznych, viac menej bežných a zároveň bizarných komorných, zväčša plošných, prostredí. Svoj obraz autor dopovedá krátkymi príbehmi, pričom jeho humor je inteligentný, láskavý, jemne ironický a zábavný. Načrtáva ho už v názvoch svojich predchádzajúcich výstav, ktorými boli napr. Člověče, nezlob se , Osamelý krasokorčuliar, Jelene Jelene, oči máš modré , Pocta neznámej spermii rovnako, ako v názvoch diel – Všetky som zviezol, Lízači známok, Zátišie s prezervatívom, Ochlpené štěstí…Súčasná výstava však (z rozhodnutia autora) cielene názov nemá a vlastne nikto nevie prečo. Výtvarník, akoby si z nás i celého bytia robil žarty, na ktoré sa v princípe nikto nemôže uraziť, hoci (nazerajúc na súčasné dianie v spoločnosti), možno nejaká tá trafená hus zagága.
Dôraz kladie na kolor, jeho obrazy sú veselé, optimistické a pozitívne naladené. Vystavoval v Bratislave, Prahe, Brne, Mníchove, v St. Pölten a zrejme vďaka hravej teatralite výjavov si jeho tvorba často nachádza cestu do divadelných priestorov, ako je Štúdio S, Divadlo Bolka Polívky, divadlo Nová scéna , Slovenské národné divadlo a Divadlo Malá scéna STU.
Tvorba Jara Jeleneka je detsky čistá a dospelo ojedinelá. Inšpiráciu čerpá priamo zo života, vychádza z vlastných zážitkov a zážitkov svojho okolia, priateľov, známych. Hoci výjavy pôsobia často absurdne a majú bizarný podtext, najvtipnejšie je na nich to, že sú pravdivé a odpozorované priamo zo života. V ostatnom čase mu poskytuje materiál na umelecké spracovanie predovšetkým aktuálne dianie v spoločnosti.
Koncentruje sa prevažne na figurálne kompozície. Figúry majú svoj výraz, spravidla nekompromisne vážny, ale aj ironicky vyškerený, nájdu sa urazené, aj prekvapené , skrátka vyjadrujú pocity až naivizujúcou formou. Z figúr sa v ostatnej tvorbe stávajú figúrky ako zo šachovnice, ktoré v sebe nesú prenesené významy manipulovaných/manipulovateľných exemplárov, podržtašiek a pätolízačov. Umelec tak respondenta privádza nielen k smiechu (čo je ideálny model) , ale aj do rozpakov z priamočiareho zobrazovania zažitej ( a bežnej) reality, ktorá má niekoľko významových rovín. Hoci ide na prvý pohľad o jednoduchú správu, jej výklad má viac vrstiev, ktorý v konečnom dôsledku vyznieva ironicky, až tragikomicky. Jaro Jelenek, hoci je maliarom, na okraj rámov slovami popisuje príbehy a situácie, takže jeho obrazy sa dajú nielen vizuálne vnímať, ale doslova „čítať“. Stáva sa akýmsi maliarskym rozprávačom, ktorý dôsledne vysvetľuje vyobrazené situácie (zrejme aby prípadne nedošlo k mýlke).
Výtvarník situuje do centra štylizovanú ľudskú figúru (často sporo odetú) iba s určujúcimi atribútmi – korálky, náušnice, kabelky, čiapky, klobúky. Do plošného prostredia, či pozadia, ktoré kompozične geometricky člení, osadzuje drobné prvky – osamotené tulipány, poháre, fľaše, drobnú siluetu bratislavského hradu, alebo plochu pokrýva pierkami, bublinkami, krúžkami, vtákmi, lietadlami, ktorých zmnožením dosahuje čiastočnú dekoratívnosť zobrazeného. Linka je vždy jednoduchá, súvislá, ba dokonca sa cielene stráca, dôraz je kladený na sýty kolor , ktorý dáva do kontrastu zdanlivo nezlučiteľných kombinácií. Do obrazov začleňuje zoomorfné prvky, ktoré s absolútnou samozrejmosťou spolužijú s ľudskými figúrami – prevažne je to pes, ale predovšetkým vták, ako reprezentant slobody, milý operenec, alebo vo svojej strnulej statickej topornosti symbolicky zadefinovaný adept mužského pokolenia. Výjav sa často derie z plochy von, prekračuje zadefinované limity, roztopašne „tečie“ cez rám obrazu.
Síce profesionálna deformácia nepustí a je mojou úlohou zadefinovať genézu autorovej tvorby, pri hodnotení diela Jara Jeleneka je mi vždy tak trochu trápne. V konečnom dôsledku sa zrejme očakáva, že respondent skrátka do jeho expozície len vstúpi a bude sa chichotať. Kým sa ale auditórium začne chytať za solar plexus a prskať baktérie do priestoru, je dôležité poodhaliť aj iný rozmer umelcovej kreativity a spolupráce na publikácii básní Petra Michaloviča Pravouhlá mandarínka, ktorú ilustroval.
Peter Michalovič bol zakladajúci člen bratislavského folkového pesničkového združenia Slnovrat, ktoré vzniklo v roku 1979 a pravidelne vyše desať rokov vystupovalo v bratislavskom Divadle u Rolanda. Koncom 80tych rokov minulého storočia oficiálne ukončilo svoju činnosť, avšak aj napriek oficiálnemu ukončeniu činnosti Slnovratu toto združenie svojim spôsobom existuje, jeho členovia z času na čas urobia spoločný koncert. Na ich web stránke sa dočítate, že „so Slnovratom je to totiž vždy inak, než sa na prvý pohľad zdá“ a to sa zjavne na tandem Jelenek – Michalovič hodí.
Knižka básní Pravouhlá mandarínka autora Petra Michaloviča, ilustrovaná Jarom Jelenkom (niekoľko obrazov zahnutých do publikácie je možnosť vidieť aj v expozícii), vyšla pred pár dňami vo vydavateľstve Petrus. Peter Michalovič sa narodil 6. júna 1953 v Bratislave, v roku 1969 spolu s Ivanom Hoffmanom vstúpil do literárneho klubu Príboj, v tom čase publikoval svoje prvé básne a poviedky. V roku 1976 ukončil štúdium na katedre sociológie FiF UK. Publikoval knižne a časopisecky v Československu, Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, Holandsku, Nórsku, vo Veľkej Británii, Spojených štátoch amerických a na svojom konte má vyše dvesto pesničkových textov; v roku 2013 vydal knihu básní Pes, ktorý vedel príliš mnoho. Dnes prezentovaná kniha Pravouhlá mandarínka je zbierkou textov z obdobia 1983 až 2023, ktoré sa hýbu od podoby básne až po formu krátkeho príbehu. Mesto a každodenný kolobeh života sú témy, ktoré evidentne korešpondujú aj s témami obrazov Jara Jeleneka.
Peter Michalovič člení knihu do štyroch kategórií vymedzených abecedou, z ktorých každá (s výnimkou poslednej) obsahuje dvanásť básní (posledná má trinástu ako bonus). Publikácia je ilustrovaná devätnástimi ilustráciami (vrátane obálky a predsádky) od autora Jara Jeleneka, na obálke tróni Dáma v pančuchách, ale v knihe nájdeme aj Muža s fajkou a zeleným vtákom, či Vianoce s milencom a mnohé ďalšie. Doslov Pavla Maloviča presne definuje charakter autora aj básnickej zbierky (odporúčam). Akoby mi mnohé myšlienky telepaticky „uchmatol“ spod jazyka. Nerada sa opakujem, preto k jeho textu priradím snáď len môj osobný pocit. Gitarista, spevák, skladateľ, textár, básnik, ale aj ekonóm a sociológ Peter Michalovič prirodzene aplikuje všetky svoje talenty do krátkych básní, ktoré pokojne môžu byť aj textami piesní. V konečnom dôsledku sú to mini príbehové výpovede o stave mesta, spoločnosti a jeho (možno i našej) duše. Fragmentálne príbehy a skúsenosti implantované na malej ploche bez zbytočného pátosu, s takmer pragmatickým konštatovaním zažitého, videného, cíteného. Občas sa rýmujú a veľakrát nie. Priznávam, som bratislavský/prešporský lokálpatriot, s nostalgiou posunutou v čase, a tak niektoré z básní akoby písal autor presne pre túto kategóriu. Jeho básnická tvorba však nie je archaická, hoci občas rád spomína na časy minulé; je výsostne súčasná, v niečom aj moderná, kopírujúca atribúty všedného dňa. Sú tam hudobné inšpirácie, odkazy priateľom, malé frustrácie, aj nežný humor, milostné boľačky, aj krehko flirtujúca erotika a akosi odvšadiaľ (vedome aj podprahovo) trčí Bratislava. Ak budem trochu osobná, napriek tomu, že som autora doposiaľ osobne nepoznala, sériou vybraných básní (Blázon čas, Céčka, Jej veličenstvo, Grófka, Seriózny človek, Skutočný pes, Tancovala, Vianoce…) akoby intuitívne vyskladal môj svet. A možno inou sériou zas vyskladá ten váš.
Autorka textu: Barbara Brath
Foto: archív organizátorov
Výstava potrvá do 8. decembra 2024 a je otvorená od 14:00 do 18:00 hodiny v Justiho sieni Primaciálneho paláca. Návštevníci tam môžu stretnúť autora a porozprávať sa s ním o jeho tvorbe aj o všeličom inom. Je to sofistikovaný a vtipný Bratislavčan, treba túto možnosť využiť. Knihu Petra Michaloviča Pravouhlá mandarínka je možné si zakúpiť v kníhkupectve Artfórum na Kozej ulici. Fajn tip na vianočný darček.
