Na funkčnosti sveta vo filme Všetko, všade, naraz pracovali jeho tvorcovia už od roku 2010. V dnešných dňoch môžete v kinách konečne vidieť ich živý, hýrivý a skutočne originálny výsledok.
Oslava tvorivosti. Takto by sme mohli opísať novinku od spoločnosti A24 Všetko, všade, naraz. Filmy tohto štúdia sa vždy snažili byť určitou alternatívou. Unavuje vás už klasický Hollywood? Skúste A24 a dostanete po čom túžite. Originalitu, nové rozprávačské prístupy, veci nevídané a zväčša kvalitné. To všetko platí aj pre najnovší prírastok do tejto rodiny. Musíte sa však pripraviť na to, že budete zahltení množstvom motívov, postáv, konfliktov, priestorov a popkultúrnych narážok. Tento film je ako nákladiak sťahovacej firmy. Je preplnený haraburdami, ktoré spolu zdanlivo nemajú nič spoločné no aj tak sú všetky natlačené na jednom mieste. Je to jeden veľký neporiadok, ktorý v sebe však ukrýva jedinečný systém.
Film režisérov Dana Kwana a Daniela Scheinerta obsahuje veľa tém vhodných na diskusiu a úvahu. Venuje sa odcudzeniu medzi deťmi a rodičmi, manželským krízam, národnej identite a životnej letargii. Ale čo považujem za hlavný cieľ tohto počinu je autorská snaha vyrovnať sa s vlastnou imagináciou. Skúšali ste niekedy napísať originálny príbeh? Ak áno, možno ste sa pri tom stretli so situáciou, kedy ste nevedeli čo vaša postava urobí ako ďalšie. Ako by sa mala zachovať? Aký má byť jej ďalší krok na základe toho, čo sa už stalo a toho, čo sa ešte len musí stať? A čo by sa teda malo stať? Toto sú otázky, ktoré si kladie každý spisovateľ alebo autor filmového či divadelného scenára. Skôr si neskôr si všetci uvedomia, že možností kam sa vydať je nekonečne veľa. Každý, kto má pred sebou prázdny papier a chystá sa písať, stojí na úsvite niečoho veľkého a nikdy nemôže presne vedieť, čo stvorí. Pretože je tam „ležiaca osmička“ ciest k dobrému či zlému, tragickému či šťastnému koncu.
Nemožno spochybniť, že aj režiséri tohto filmu si prechádzajú podobným procesom spytovania sa samých seba „čo teraz?“ a že sa práve tieto špecifické problémy rozhodli stelesniť a pretaviť do svojej práce. No keď sa už raz rozhodnete, že chcete ukázať všetko, všade a naraz, môžete si byť istí, že to bude veľký a tvrdý oriešok. Pretože aj v prípade, ak hneď na úvod svojich divákov pripravíte na svoju hru a pretlak obsahu, nikdy vám nebudú tolerovať nedostatok systematickosti. To bol prvý a zároveň najväčší otáznik, ktorý mi v hlave vystal hneď po tom, ako som prvý raz videl názov filmu. Ako z tohto urobia ten žiadaný organizovaný chaos? Priznám sa, že neviem ako, ale podarilo sa im to.
Tento film vo svojej podstate nemá slabú stránku. Spochybniť azda možno iba dramaturgiu samotného príbehu, ktorá rezignuje na klasické tri akty (hoci to klamne indikujú tri kapitoly filmu) a prechádza od expozície priamo k záveru, ktorý je mimochodom príšerne dlhý. V prvej polovici ide prevažne o vysvetľovanie fungovania tohto prehnane imaginatívneho sveta, zatiaľ čo druhá polovica je venovaná uzmierovaniu hlavnej postavy s jednotlivými členmi jej rodiny. Dejová linka je teda zvláštnym spôsobom okresaná, za čo je skoro dozaista zodpovedná práve voľba ukázať nám všetko a hneď. No svojím spôsobom to funguje. Zvyšok je, zdá sa, ako má byť. Šialenému tempu dopomáha tancujúca kamera a svižný strih letiaci z jedného vesmíru do druhého behom sekundy, až to miestami pripomína trochu komediálnejšiu verziu Atlasu mrakov. Akcia sa raduje z vlastnej absurdity a neraz sa stane, že sa budete dívať niekoľko minút na detaily úplne streleného, nepravdepodobného až nemysliteľného čohosi, čo však vyzerá úžasne.
Ďalšou povinnosťou, ktorú musí autor pri tvorbe zväčša dodržať je miera pravdepodobnosti udalostí, ktoré v jeho príbehu nastanú. My diváci len ťažko odpúšťame konanie postáv, ktoré by sme nemohli predpovedať. Najradšej máme také konanie, ktoré nečakáme, no po spracovaní prekvapenia sami uznáme, že sme to čakať mohli. Úplne nepravdepodobné konanie však netolerujeme. Nuž takto si nás filmári vychovali a teraz sú z toho sami nešťastní. Aj z tohto svojho každodenného problému sa dvojica režisérov rozhodla urobiť produkt, aby ho mohli predať. Totiž, čokoľvek si autor zmyslí, môže nejakým spôsobom fungovať. Tento film sa to snaží dokázať. Inými slovami, snaží sa prekonať traumu scenáristov z pravdepodobnosti a uveriteľnosti. Príbeh, o ktorom tu hovoríme nepotrebuje žiadne dôvody ani argumenty. Je tak alibistický, že ak by aj niečo nedávalo zmysel nemôžeme mu to vyčítať, pretože si to poistil.
Znova raz tu máme pokus o akomsi cestovaní v priestore a čase. Tieto pokusy málokedy dávajú zmysel a ani sám maestro Nolan nevládze úplne zakryť všetky logické diery vo svojich časopriestorových trhákoch. V tomto prípade však logika nie je to, čo by ste prioritne hľadali. Je tu toho toľko, že snažiť sa odhaliť za tým spoľahlivý mechanizmus nebude vládať hádam nik. No keďže nám autori kážu sústrediť sa hlavne na postavy, odporúčam riadiť sa tým a dostane sa vám zaručenej spokojnosti. Mne samotnému bolo prostredníctvom konkrétneho hrdinu a jeho životného postoja hovorené priamo z duše. Charaktery, ich konanie a rozprávanie sú totiž prešpikované netuctovou filozofiou. Viac či menej sa dá súhlasiť s každým z hrdinov, no ideálne, ak si nájdete z tých rozličných pováh jednu, ktorá bude hovoriť za vás a dospejete ku katarzii. Určite je z čoho vyberať.
Daniel Kwan a Daniel Scheinert na nás vychrlili všetko, všade a naraz. Z tej farebnej a pojašenej kopy čo diváka zasype sa však dá pomerne jednoducho odčítať ohromné množstvo uzavretých myšlienok. Niečo sa vám podarí zachytiť na prvý raz, niečo na druhý, ale faktom aj tak zostáva, že umelecká sebareflexia nikdy nemôže nudiť. Držte si klobúky! V novom filme od štúdia A24 sa k nám priblížil vesmír nekonečných možností a filmári celého sveta sú jeho dobyvateľmi.
Autor: Matúš Trišč
Zdroj foto: Bontonfilm SK
