Režisér, muzikant, moderátor a cestovateľ Víťazoslav Chrappa nakrútil svoj celovečerný dokumentárny debut Via Slovakia. V rozhovore nám porozprával o nakrúcaní nového outdoorového dokumentu aj o tom, ako sa naplno dokáže venovať hudbe aj súčasne športu.
Synopsa filmu Via Slovakia: Turista Slavomír Duchovič za 82 dní zdolal novú a najdlhšiu turistickú trasu na Slovensku nazývanú Via Slovakia. Pešo prešiel 1870 kilometrov, aby objavil čo sa skrýva v pohraničných oblastiach našej krajiny a spolu s filmármi Víťazoslavom Chrappom a Tomášom Bartalošom to mohol ukázať celému Slovensku. Počas cesty prekonal svoje fyzické limity, ale vyrozprával aj vlastný príbeh spojený so závislosťou na drogách, ktorú sa mi podarilo pokoriť.
Ako začal váš príbeh s Via Slovakia a so Slavom Duchovičom?
Dostal som ponuku urobiť televíznu sériu o turistickej trase Via Slovakia. Dovtedy som nevedel čo to je, musel som sa s tým najprv zoznámiť. Dopočul som sa, že je to pomerne nová záležitosť a že vznikla najdlhšia magistrála na Slovensku, ktorá má 1870 kilometrov.
So Slavom nás oznámil spoločný známy. Padli sme si do oka, je to vášnivý turista, podobne ako ja. O turistike točím rôzne televízne a publicistické relácie, takže toto spojenie prebehlo veľmi príjemne.
Po vstupe producenta Petra Neveďala do projektu sme dostali nápad urobiť z toho dokumentárny film, za čom teraz veľmi vďačný, pretože film tu ostane naveky. Dlhometrážna snímka vyžaduje inú prípravu, iný režisérsky pohľad na tému, pričom tých tém bolo niekoľko. Potrebovali sme zobraziť turistickú trasu, Slavov veľmi silný osobný príbeh a búrlivú minulosť a ukázať Slovákom nepoznané kúty Slovenska na pohraničí. Máme malú krajinu, no napriek tomu mnohí z nás nikdy neboli na Tokaji alebo Poloninách či v iných regiónoch.
Na takú cestu sa musel pripravovať nielen Slavo ale určite aj vy. Ako to prebiehalo?
Asi dva alebo tri mesiace sme sa chystali na nakrúcanie. Obnášalo to veľa povolení, najmä v národných parkoch kvôli nakrúcaniu dronom. Nakrúcali sme tri mesiace, ďalších päť sme strávili postprodukciou.
Bol to náročnejší projekt, než na aké som zvyknutý. Väčšinou robím kratšie formáty pre televíziu a Via Slovakia trvá vrátane premiér už skoro rok a pol. Ale stojí to za to.
Vzniklo vám počas nakrúcania veľa materiálu a na samotnom filme je vidieť, že by toho mohol ukázať oveľa viac. Máte naďalej v pláne urobiť zo Slavovej cesty seriál?
Tá myšlienka tu bola, ale momentálne o tom nehovoríme. Sústredíme sa v prvom rade na film, ale čo prinesie budúcnosť, to je vo hviezdach. Je pravda, že materiálu máme dosť a je možné, že z toho ešte niečo iné vznikne.
Filmom Via Slovakia si dodáte trochu životného elánu
Vaša tvorba, či už filmová, ale aj hudobná šíri výrazný pozitivizmus. Či už hovoríme o titulnej piesni k filmu s názvom Pútnik, alebo o vašom nedávno vydanom singli Preskoč vlastný tieň. V nej spievate o smutnej udalosti, no napriek tomu to znie veselo a príjemne. Dokonca aj teraz máte na sebe čiapku s nápisom optimizmus. Odkiaľ sa to vo vás berie?
Pravdepodobne z výchovy. Takto mňa a brata Romana rodičia vychovali. Mám v sebe pozitívnu energiu, dá sa povedať aj športovú. Šport ma sprevádza celý život.
Pozitívny pohľad na svet je pre mňa náboženstvom, životným smerom, ktorý mi vyhovuje a ktorý ma dostáva do komfortu aj v ťažkých chvíľach, akým sa v živote nedá vyhnúť. Tento komfort mám rád, budoval som si ho roky. Ak sa z neho niečo prenieslo aj do filmu Via Slovakia alebo do piesni, tak som za to rád. Život nie je ľahký, je jeden z najťažších, ako sa hovorí, a myslím si, že priestor na úsmev je tu vždy.
Prekvapivo sa zvládate venovať naplno umeniu aj športu. Cítite medzi týmito sférami nejaké prepojenie?
Veľa ľudí sa nad tým pozastavuje, vnímajú to ako dva rozdielne svety, ale ja to tak nevidím.
Na gitaru som začal hrať ešte na strednej škole a popritom som takmer vrcholovo športoval, robil som karate, potom som vyštudoval fakultu telesnej výchovy a športu a hudba ma pri tom vždy sprevádzala. Nie je to možno najtypickejšia kombinácia záujmov, no u mňa je to jedna k jednej. Potrebujem v živote kreatívne tvoriť a šport mi zároveň dodáva energiu, silu a hlavne zdravie.
Ak chcete byť dobrý muzikant, musíte veľa cvičiť, či už je to spev alebo gitara, či čokoľvek iné, musíte sa tomu venovať, rovnako ako športovec sa musí venovať svojim veciam, ak chce podávať výkony. Krásne sa to prepája. Neviem si predstaviť, že by som mal žiť bez jedného alebo druhého.
Vrátim sa k filmu Via Slovakia. Posilnilo nakrúcanie váš vzťah či postoj k Slovensku?
Určite áno. Popri hudbe a športe aj veľa cestujem po celom svete a do vzdialených končín. Dovolím si povedať, že mám slušne precestované aj Slovensko. Táto naša krajina ma baví a jej veľkou výhodou je rozmanitosť. Stačí, že prejdete 50 kilometrov a pred očami sa vám mení ráz krajiny, mení sa pohorie, mení sa prízvuk ľudí, nárečie, kroje. Je to unikát. Keď cestujete po Spojených štátoch alebo, trvá aj osem hodín, kým sa dostanete na nové miesto. Doma nám na to stačí hodina. Môžeme tu zažiť množstvo neuveriteľných svetov na malom území.
Stále je ešte veľa miest, kde som v rámci Slovenska zatiaľ nebol a aj vďaka nakrúcaniu filmu Via Slovakia sa mi podarilo také miesta navštíviť po prvýkrát, či už je to Tokaj, Poloniny, alebo hraničné body so susednými krajinami. Prvýkrát som videl napríklad rieku Tisu.
Slovensko a jeho krása ma stále prekvapuje.
Koľko času ste strávili so Slavom na cestách?
Nakrúcalo sa 28 dní. Počas nich sme so Slavom a kameramanom Tomášom Bartalošom kráčali po trase. Slavo kráčal celkovo 82 dní. My sme s ním boli na vopred vybraných etapách, kde sme okrem turistiky robili a nakrúcali ďalšie aktivity ako kajakovanie, zoskok z lietadla, výstup na Gerlach a podobne.
Môžete povedať, že to bolo náročné nakrúcanie, alebo ste už zvyknutý na takéto podmienky?
Bolo to náročné a súčasne príjemné. Predstavte si partiu kamarátov, ktorí sú dlhý čas v prírode. Veľmi som sa na to tešil a aj mi to pomáhalo. Zhodou okolností som sa počas nakrúcania rozvádzal a posledné, čo som vtedy chcel, bolo byť doma sám so svojimi myšlienkami a problémami. Veľmi rád som utekal za chalanmi nakrúcať, niečo tvoriť. Podporovali sme sa navzájom a vďaka tomu táto ťažšia pasáž môjho života prešla ľahšie. O to viac si túto príležitosť a kamarátstvo so Slavom a Tomášom vážim.
Čím vás Slavo počas cesty inšpiroval? Naučili ste sa od neho niečo?
Ak ja som optimista, tak Slavo je optimista na tretiu (úsmev). On dokáže ľudí strhnúť pre svoj cieľ. Pomáhajú mu pri tom jeho vizualizácie. To som sa od neho naučil. Hovoril o tom, ako už v mysli vidí, ako sme na premiére filmu a ľudia nám tlieskajú postojačky… Ide si za svojou predstavou a dá si veľmi vysoký cieľ. Dôležité je, že keď sa mu to nepodarí a výsledok je nižšie, stále je to dostatočne vysoko na to, aby s tým bol spokojný.
Máte bohaté skúsenosti s televíznou tvorbou. Toto bol váš filmový debut. Chcete pokračovať v tvorbe filmov?
Jednoznačne áno. Spolupráca s producentom Petrom Neveďalom je tak skvelá, že už rozmýšľame nad ďalším filmom. Obzerám sa po ďalších témach, ale budem pokračovať aj v televíznej tvorbe.
Tie filmy predsa len majú v sebe čosi iné. Videli sme naše dielo v kine s dobrým zvukom a obrazom a veľmi sme si to užívali. Sledovali sme reakcie ľudí v kinosále, čakali sme kedy sa budú smiať, kedy zostanú vyrušení. Tam to publikum vidíte a cítite, môžete mu odpovedať na otázky, to nás baví.
Skúsili by ste aj hraný film?
Nemám v pláne púšťať sa do veľkých hraných filmov, ale outdoorové témy, turistika a dokumentárna tvorba mi sedia. Myslím, že som sa v tom našiel, nakoplo ma to a chcem točiť, koľko budem vládať.
Zhováral sa: Matúš Trišč
Zdroj foto: archív Víťazoslava Chrappu
