Aj tohto roku sa uskutočnil v Katedrále sv. Šebastiána Predvianočný koncert, ktorého záznam si budete môcť vypočuť už zajtra, na 1. sviatok vianočný o 15-tej hodine na sociálnych sieťach. Jubilejný desiaty ročník poňala naša operná diva veľkolepo: hostila štyroch slovenských tenoristov.
Ak majú byť Vianoce o pokoji, spolupatričnosti, šťastí, radosti a láske, tak presne tieto emócie a hodnoty priniesol charitatívny Predvianočný koncert Jolany Fogašovej a jej hostí (14.12.2024), ktorý sa už tradične konal v nádherných priestoroch Katedrály sv. Šebastiána. Hrdá Račanka ho v spolupráci s Mestskou časťou Rača organizuje už desať rokov. Je to spojenie profesionálnych umelcov s našimi najmenšími talentmi – žiakmi ZUŠ na Vrbenského ulici.
Riaditeľ Základnej umeleckej školy Vladislav Katrinec, ktorý je srdcom a dušou týchto podujatí, sa na úvod prihovoril prítomným a privítal hostí – okrem starostu Rače Michala Drotována v hľadisku sedel aj Mons. František Rábek, slovenský rímskokatolícky biskup a prvý ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky.
Pozvanie Jolany Fogašovej tohto roku prijali štyria výnimoční slovenskí sólisti: Peter Berger, Tomáš Juhás, Michal Lehotský a Dušan Šimo. Dostať na pódium v predvianočnom čase etablovaných umelcov (a ešte k tomu tenoristov!) je umenie samým osebe. Chce to nepochybne nielen organizačný talent, ale i osobný šarm a charizmu, a tých má Jolana Fogašová priam na rozdávanie. Operní umelci spolupracujú s našou opernou divou pravidelne – na domácich i zahraničných scénach, okrem spoločnej profesijnej dráhy ich spájajú i vzájomné priateľstvá.
Koncert otvorili dvaja mladí, talentovaní huslisti – znela Corelliho Sonata da chiesa č. 5, op. 3. Interpretovali ju Matej Balogh, Matúš Lučenič – husle a na klavíri Ester Chovancová. Štvorčasťové Corelliho cirkevné sonáty sú postavené na kontrapunkte a fugatovej textúre, o to náročnejšie sú na hranie. Huslisti už od prvej časti Grave preukázali brilantnú, štýlovo čistú barokovú interpretáciu a rytmickú precíznosť oboch hlasov. Pomalý, vážny, hlboko duchovný úvod striedala časť Andante, v ktorej vynikli oba hlasy huslí – Matej a Matúš hrali dynamicky vyvážene, veľmi dobre chápali dominanciu a spevnosť hlasov, pritom ich tón bol rovný, s minimom vibrata, zodpovedajúci barokovému slohu.
Skutočnou výzvou je rýchla časť Allegro. Aj profesionálnym hráčom sa stáva, že nedosiahnu absolútny rytmický súlad, ktorý je v tomto diele dôležitý, navyše zahrať fúgu v rýchlom tempe si vyžaduje nielen pedantnú prípravu, ale i spoločné cítenie, zohratosť hudobníkov a plynulé frázovanie. Žiaci to všetko obsiahli. Interpretácia bola podporená rytmicky presnou klaviristkou, ktorá hrala, na prekvapenie, bez nôt. V ďalšej časti nastúpila opäť vážna téma, v ktorej sa vynímali ozdoby sólových huslí a bola typická nádherným vedením kantilén. Záver bol opäť rýchly – s tanečným charakterom, intonačne čistý – mladí huslisti spravili z tejto sonáty neobvykle silný posluchový zážitok.
Skladba Vianočný čas v podaní Petra Bergera v úprave organistu Stanislava Tichého zaznela aj s tými najmenšími. Na pódium okrem nášho top tenoristu prišli až tri súbory: Komorný orchester a zbor ZUŠ, Vrbenského a Detská dychová hudba Šípkári, ktoré dirigoval Martin Smolko. Drevené dychové nástroje, plechové, sláčikové – husle, violy, violončelá a kontrabas so zborom – to už je veru bohatý zvuk a keď sa k nemu pridal organ (Stanislav Tichý), nič krajšie sme si ani priať nemohli. Jeden z našich najlepších tenorových spevákov Peter Berger nastúpil po krátkej introdukcii plechových dychov a spevným sólom flauty. Je stále v najlepšej forme, jeho hlas je nádherne lyricky mäkký, frázovanie plynulé, intenzitou hlasu naplnil celú katedrálu – s detským zborom a telesami vytvorili neopakovateľnú atmosféru.
Medzi tradičný vianočný repertoár patrí Panis Angelicus Cézara Francka, ktorý interpretovala Jolana Fogašová spoločne s dcérkou Zarou Biankou Bubnič a ďalším hosťom večera – tenoristom Michalom Lehotským. To, čo sa nedá naučiť, ale musí to mať človek prirodzene v sebe, je láskavosť a srdečnosť. Jolana Fogašová už od príchodu na pódium sálala dobrotu, prívetivosť a pokoru, ktoré rozdávala do hľadiska. Iste, bola koncentrovaná na skladbu, ktorá vyznela o to intenzívnejšie, že bola interpretovaná len s organom, no predsa, na tomto koncerte si rada dovolí aj civilnejší, vľúdnejší, komunikatívnejší prístup k divákom.
Chlieb anjelsky – Panis angelicus, predposlednú strofu hymnu Sacris solemniis, otvorila speváčkina dcérka Zarka, ktorá je súčasťou programu koncertu už niekoľko rokov. Duchovná podstata skladby vynikla o to viac, že spievala prirodzeným hlasom – vo výškach znel ako spev anjelov. Muzikalita a intonačná čistota mladej interpretky bola počuteľná už v predchádzajúcich rokoch a tentoraz bolo zjavné, že aj v speve sa neustále zdokonaľuje. Jej nasadenie tónu vo vysokých polohách bolo sebaisté, legáta pekne tvarované, dlhé tóny v skladbe mali v jej podaní stabilitu. Dvojhlas v kánonickom spracovaní v podaní našej sopranistky a jej hosťa bol plný nehy a jemnosti. Jolana Fogašová je v stopercentnej forme, spievala s istotou, bola výrazovo presvedčivá a intenzitou sa prispôsobila nielen významu introspektívneho diela, ale i svojej dcérke. Lehotský bol v parte so sopránom intonačne čistý, dvojhlas cítil, nešlo len o mechanickú interpretáciu – jeho nasadenie tónu malo potrebnú stabilitu.
Dramaturgia koncertu bola mimoriadne dômyselne pripravená – ako každý rok, vytvorila ju Jolana Fogašová. Boli to nielen duety, v ktorých účinkovala speváčka postupne so svojimi hosťami, ale i skladby, v ktorých sa mohli tenoristi predviesť spoločne. V repertoári okrem tradičných kolied, obľúbených árií a duetov, nechýbali známe duchovné skladby, symbolizujúce Vianoce. Adeste Fideles znela v podaní Petra Bergera, Tomáša Juhása, Michala Lehotského a Dušana Šima. Vianočnú pieseň, ktorú naši poprední speváci spievali, podľa dostupných zdrojov napísal John Francis Wade. Každý z tenorov disponuje charakteristickou farbou hlasu i prejavu, počuli sme aj ich sólovo, v dvojhlase a v gradácii skladby spievali spoločne. Keď sa v katedrále ozvali spolu štyria tenoristi, až vtedy jedna z najstarších vianočných piesní, aké kedy boli napísané, nabrala ozajstnú silu.
Publiku sa toto spojenie mimoriadne páčilo – taký vrúcny a spontánny aplauz skôr počujeme na rockových koncertoch ako na vianočných. Rovnaké bolo nadšenie aj po operných číslach, keď sa opäť objavili na pódiu všetci štyria hostia. V ich podaní zaznela Dusíkova Pieseň o rodnej zemi. Ak by tento hit v programe chýbal, asi by to ani nebol ten „pravý, orechový“ koncert. Ani neviem, či existuje medzi Slovákmi populárnejšia pieseň, ktorá zaručene funguje vždy. A keď k nej máte štyri nádherné, objemné hlasy, potom už nič nebráni tomu, aby mala svoj účinok na ľudí. A energia z publika sa zjavne preniesla aj na účinkujúcich – boli v dobrej nálade a maximálne koncentrovaní, spievali naplno a zároveň s obrovskou radosťou.
K Vianociam neodmysliteľne patrí aj Ave Maria. Oceňujem, že naša uznávaná sopranistka zaradila aj tento rok verziu Mikuláša Schneidera Trnavského, menej známu a menej často spievanú ako Bachovu či Schubertovu. Ak ešte v budúcnosti zaznie Cacciniho Ave Maria, splní sa mi ďalší sen. Trnavského skladba znela v duete v podaní Jolany Fogašovej a Dušana Šima, na klavíri interpretov doprevádzala vynikajúca klaviristka Jana Nagy Juhász. Je povestná tým, že v hre dokáže spoločne dýchať so spevákmi, jej frázy sú precítené, dynamicky vykreslené a v sprievode pozorne sleduje výkony spevákov, aby rovnocenne pracovala s agogikou. Schneiderova verzia je náročná harmonicky – výšky Jolany Fogašovej boli čisté, dramatické, v stredných polohách z dynamiky ubrala, kánonicky sa k nej pridával Šimo, záver skladby bol nádherne introspektívny: obaja speváci dôsledne vyspievali v dychberúcich pianissimách svoje party.
Nasledoval blok operných árií: keď už na koncerte boli takíto vzácni hostia, rozhodne v dramaturgii nemohli chýbať. Ich výber však naša operná diva prispôsobila predvianočnej atmosfére. Boli to všetko krásne kusy, ktoré chytili za srdce. Strhujúci výkon predviedol Tomáš Juhás v árii Josého La fleur que tu m’avais jetée zo slávnej opery Georga Bizeta Carmen (na klavíri Jana Nagy Juhász). Nebola to len perfektná technika, ale i farba hlasu a výraz smútku a túžby, ktorú Juhás dokázal stvárniť. Mnohí speváci pre náročnosť tejto árie preferujú menej emócií a dbajú skôr o technickú dokonalosť, no náš tenor aj vysoké b spieval naplno, farebne, dojímavo, frázoval plynulo, jeho prejav pritom nepostrádal eleganciu a tóny istotu.
Z opery Tosca, ktorú má Jolana Fogašová v repertoári, zazneli dovedna tri čísla. Recondita armonia v podaní Dušana Šima, E lucevan le stelle v interpretácii Michala Lehotského – jedna z najkrajších árií, aké kedy boli skomponované a napokon duet Jolany Fogašovej a Petra Bergera, všetky v klavírnom doprovode Jany Nagy Juhász. Milostný duet ústrednej dvojice opery Tosca tvorí známa melódia, nie je typicky lyrickým duetom, má exponované party vo fortissime. Obaja speváci toto dielo spoločne spievajú aj na doskách SND, takže boli zohratí vo frázovaní, dynamike a technickú náročnosť ich partov sme nepocítili. Spievali ich s ľahkosťou, dokonca v polo scénickom uvedení, o to bolo ich vystúpenie autentickejšie.
Zima na saniach autorskej dvojice Tomáš Janovic – Pavol Zelenay so sólistkou Aljou Elissou Bubnič pod taktovkou Michaely Herákovej priniesla po opernom programe radosť do priestorov katedrály. Na klavíri doprevádzala M. Dvořáková, ďalší inštrumentálny sprievod na dychových nástrojoch sme počuli v podaní A. Kozára, M. Papána, Ch. Štefánikovej. Dychovú sekciu oživila dievčenská tvár – hráčka na trombón, ani to sa tak často nevída v kapelách. Skladba má mnoho jazzových prvkov, takže do žánrovo pestrého programu opäť prispela inou náladou – veselou, bezstarostnou, šťastnou a pripomenula nám, že presne takto sa máme naladiť na Vianoce.
Záverom koncertu sme počuli aj súčasnú hudbu – Ľuboš Bernáth je skladateľ, ktorého tvorba je silne poznačená duchovnými témami. Afferte Domino a Anima nostra boli postavené na sopránovej melodickej línii, ktoré interpretovala Jolana Fogašová. V rytmicky kontrastnej časti v prvom diele sa zaskvel zbor ZUŠ Vrbenského, v inštrumentálnom intermezze Detská dychová hudba Šípkári, v spomalení zase sláčikové nástroje Komorného orchestra ZUŠ (dirigoval diriguje Martin Smolko).
Finále diela bolo introspektívne – Jolana Fogašová má nádherné pianissimá, vo vysokých tónoch mala plnú kontrolu nad tónom. Aj pre tieto výrazové prvky patrí naša sopranistka medzi to najlepšie, čo nám dnes naša prvá scéna – SND, ponúka. Dirigent Martin Smolko mal v druhej skladbe Bernátha, Anima nostra, zásadnú úlohu. Jeho gestá smerovali nielen k prekrásnym, dynamicky nuansovaným hlasom zboru a orchestra, ale i jednému z najmladších žiakov – bubeníkovi. Ten ťažké doby a činely zvládol na výbornú.
Ako inak by sa mohol ukončiť program tohto koncertu ako spoločným výkonom – koledou, ktorú poznáme všetci a neodmysliteľne k Vianociam patrí. Tichá noc bola v Katedrále sv. Šebastiána tým momentom, kedy sa stíšime, no zároveň radujeme.
Keď som odchádzala z tohto koncertu, pristihla som sa, že sa nekontrolovateľne usmievam a napriek chladnému vetru mám hrejivý pocit na duši. Radosť, krása, pokora, silné emócie, vrúcnosť a láska, ktoré sa v jednom priestore v tento večer stretli, nám prostredníctvom umenia odovzdali ten najvzácnejší odkaz vianočných sviatkov. Verím, že ich prežijeme všetci s ľudskosťou aj istou očistou, ktorá akosi prirodzene prichádza práve v tento čas.
Zuzana Vachová
Foto: Marek Bubnič
