Oslavy storočnice vzniku Československa vyvrcholili v Štátnom divadle Košice v posledný novembrový deň premiérou nového autorského projektu choreografa a režiséra Ondreja Šotha s názvom Rodná zem. Košický baletný súbor v ňom opäť potvrdzuje svoju výnimočnosť a jedinečnosť. Premiéra baletu priniesla posledný tohtoročný nový titul do repertoáru divadla, ktorého hlavným partnerom je v rámci významnej podpory slovenskej kultúry aj spoločnosť Rebuy Stars.
Podobne ako v známom filme z päťdesiatych rokov, aj na javisku košického divadla choreografi troch generácií – Juraj Kubánka, Ondrej Šoth a Marek Šarišský – prevedú divákov Slovenskom a dajú im nazrieť do hlbokej studnice ľudových zvykov a tradícií. Myšlienku realizovať predstavenie Rodná zem nosil Ondrej Šoth podľa vlastných slov v hlave už dlhšie. „Rodná zem je pre mňa oslavou národnej hrdosti, príslušnosti k miestu, kde sme sa narodili, kde sme zažili svojich rodičov, školy, základ svojho života. Znamená pre mňa našu prírodu, krásy Slovenska. Lebo, keď ním človek prechádza autom, tak si uvedomí, že Slovensko je prekrásna krajina. A že každý človek by mal byť na svoju zem, na zem, v ktorej sa narodil, hrdý. Folklór je naša národná identita. Keď som bol dieťa, stále som vnímal tanec veľmi oddelene. Toto je balet, toto je klasický tanec, toto je folklór. Vtedy som sa nikde nestretol s tým, že by bol súčasný tanec ovplyvnený folklórom. Aj preto som sa na začiatku svojej kariéry snažil inšpirovať ľudovým tancom,“ hovorí Šoth o predstavení, ktoré košickí tanečníci venovali aj legende slovenského folklórneho tanca Jurajovi Kubánkovi k jeho deväťdesiatinám.
V pozadí tanečnej prechádzky Slovenskom sa odohráva príbeh lásky českého dievčaťa k slovenskému chlapcovi, ktorej bránia rodičia dievčiny. „Začína v pohraničnom regióne Myjavy a napokon z toho bude akýsi prechod regiónmi, i keď nie všetkými. Chceme divákovi ukázať tú rozmanitosť kultúry regiónov a etník na Slovensku. Ideme cez Myjavu, Podpoľanie, Horehronie, smerom na Liptov a potom ku goralským tradíciám. Prechádzame do vítania jari, cigánskeho folklóru až po Šariš a Zemplín. Dali sme sa na to a teším sa z toho, že ako jediný profesionálny divadelný súbor na svete, ktorý tancuje klasický repertoár, tancujeme aj folklór. V slovenskom folklóre je množstvo zmien dynamiky, rytmu a koordinácie pohybov. Tým je pre tanečníka zaujímavý a často komplikovaný,“ odhaľuje Ondrej Šoth zákulisie príprav inscenácie.
Zaujímavosťou je aj stretnutie troch generácií choreografov. Tú najmladšiu zastupuje Marek Šarišský, ktorý zároveň aj tancuje v titulnej postave slovenského chlapca Juraja. Podľa Šarišského ľudový tanec, spolu s hudbou, spevom, zvykmi a tradíciami do umenia bezpochyby patrí. „Folklór je niečo, čo je ukryté niekde hlboko v každom z nás, no nie každému človeku sa to podarí objaviť. Kto to nájde a pestuje v sebe, obohatí to jeho život a prinesie mu veľa pekného,“ myslí si mladý choreograf, ktorý sa folklóru dlhodobo venoval v súbore Šarišská lipa v Lipanoch.
Ako býva zvykom v autorských projektoch Ondreja Šotha, netradičná je aj hudobná stránka inscenácie. Okrem reprodukovanej hudby z diel „klasikov“ slovenskej hudby Svetozára Stračinu, Tibora Andrašovana či Jána Cikkera, niektoré choreografie sprevádza živá ľudová hudba v podaní Muziky Milana Rendoša, ktorú okrem kapelníka tvoria Ľuboslav Hudák, Matej Lacko a Marián Gereg. „Rendošovci“ si do predstavenia ako hostí prizvali aj klarinetistu Radoslava Gajdoša a speváčku Barboru Feckovú. „Spracovania hudobných velikánov ponúkajú zvuky a farby symfonického orchestra. V predstavení je však množstvo priestoru na intímnejšie prejavy tanca, kde je najvhodnejším hudobným doplnkom práve obsadenie „klasickej“ cimbalovky, akú majú ľudia zažitú z tradičnej kultúry. Práve pri návštevách rôznych kútov Slovenska vyznejú výraznejšie regionálne hudobné nárečia, na ktorých sme si dali do veľkej miery záležať. A nakoniec, hudba hraná naživo a našitá na okamžité reagovanie s tancom je to, čo robí divadlo jedinečným,“ hovorí kapelník Milan Rendoš.
V titulnej postave českej dievčiny môžu diváci vidieť sólistku baletu Evu Sklyarovú. „Mám veľmi rada scénický tanec obohatený folklórom. Teším sa, že sme vrátili k našim tradíciám, ktoré som odmalička spoznávala doma. U nás sa stále spievalo a je škoda, že sa na to teraz trochu zabúda. Pre mňa je to pohladenie po duši. Klobúk dole pred našimi tanečníkmi, Talianmi, Japoncami, Maďarmi, že sa takto zhostili slovenských ľudových tancov a musím povedať, že ich tancujú veľmi dobre,“ pochválila Sklyarová svojich kolegov, ktorí sú z rôznych kútov sveta.
V novom predstavení košického divadla účinkuje takmer celý baletný súbor, ale aj deti zo Súkromnej ZUŠ Boby Brelly. Scénu vytvoril Juraj Fábry, o kostýmy sa postaral Andrii Sukhanov a v rámci predstavenia uvidia diváci aj filmové zábery známeho dokumentaristu Juraja Barabáša.
Foto: JOSEPH MARČINSKÝ
