Volodymyr Zelenskyj udelil viacero štátnych vyznamenaní osobnostiam, ktoré sa výrazne pričinili o posilnenie a podporu suverenity a teritoriálnej integrity Ukrajiny vo svete. Naša ministerka kultúry sa stala jedinou slovenskou ústavnou činiteľkou, ktorá takéto ocenenie získala.
Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj ocenil ministerku kultúry Natáliu Milanovú Rádom kňažnej Oľgy – vyznamenaním, ktoré je určené výhradne na oceňovanie žien „berúc do úvahy ich zásluhy v rôznych oblastiach štátnej a verejnej služby, ako aj ich činy a prácu v prospech ich susedov.“
Štátne ocenenie udelil Zelenskyj šéfke nášho rezortu kultúry ako jedinej slovenskej ústavnej činiteľke na znak vďaky za jej neustálu podporu a osobnú angažovanosť v pomoci Ukrajine od začiatku vojenského útoku zo strany Ruska. „Za významné osobné zásluhy pri posilňovaní medzištátnej spolupráce, podpore štátnej zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, významný prínos šírenia povedomia o ukrajinskom štáte vo svete,“ menuje dôvody ocenenia Rádu kňažnej Oľgy prezident.
Informoval o tom rezort kultúry na tlačovej konferencii, na ktorej sa zúčastnila ministerka Natália Milanová, šéfovia kultúrnych inštitúcií – generálny riaditeľ Štátneho divadla Košice Ondrej Šoth, generálny riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar a generálny riaditeľ SND Matej Drlička.
Počas tlačovej besedy sa telemostom spojila aj s ukrajinským ministrom kultúry Oleksandrom Tkachenkom, s ktorým od vypuknutia vojny na Ukrajine intenzívne komunikuje. Spoločne koordinujú kroky podpory v kultúrnej oblasti.
„Považujem toto ocenenie za absolútne výnimočné,“ vyjadrila sa ministerka kultúry Milanová. „Bežnému človeku sa asi nestane, že dostane ocenenie od prezidenta krajiny, ktorá musí čeliť agresívnemu útoku. V krajine, kde zomierajú nevinní ľudia. Pre mňa je najväčším ocenením, že týmto ľuďom môžeme pomáhať. Nie je to ocenenie len moje, ale všetkých, ktorí sa podieľajú na tom, aby sme ľuďom utekajúcim z Krajiny, najmä mamičkám a deťom, vedeli pomôcť. Poskytnúť pocit pokoja, bezpečia a domova. Pocit toho, že ich talent nebude zabitý, ale môžu na ňom ďalej pracovať. Moja vďaka patrí aj všetkým organizáciám – či Štátne divadlo Košice, Slovenské národné divadlo a SĽUK, nám pomáhajú priestorovo, ale aj ľudsky. Nielen so základnou starostlivosťou o tieto rodiny, ale aj priestorov, v ktorých môžu napredovať.“
Ministerstvo kultúry podľa slov šéfky rezortu od začiatku zaujalo jednoznačný postoj k vojne. Absolútne odsúdili vojnový konflikt a agresiu Ruska voči Ukrajine a už v marci transportovali 96 detí z umeleckých škôl s rodinami: „Boli sme v Štátnom divadle Košice a bolo to plné emócií. Keď vidíte deti a matky v strachu o život, je to nepredstaviteľné. Napriek tomu, ľudia boli plní nádeje a pokory, dúfajúc, že u nás nájdu bezpečný prístav.“ Za účelom pomoci evakuovanej komunite ministerstvo kultúry vytvorilo vlastný integračný program, ktorý realizuje dodnes s pomocou svojich zriaďovaných inštitúcií a z externých zdrojov.
Ako podotkla ministerka, kroky, ktoré rezort vykonal, boli v niekoľkých úrovniach: v prvom rade išlo o starostlivosť rodín s deťmi, no paralelne zastavili proruskú propagandu. Pomocnú ruku poskytli aj múzeá a galérie, ktoré vyzbierali ochranné obalové materiály: „Dopravili sme ich vo Ľvova, kde boli poskytnuté na to, aby chránili umelecké diela.“ Ako ďalej podotkla, na verejnosti sa možno vytvára mylný dojem, že následky vojny postupne utíchajú, no nie je to pravda. Ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc, neustále pribúda. Zdôraznila individuálny charakter pomoci, ktorú poskytujú ľuďom – od základných potrieb ako bývanie a jeho plnohodnotné vybavenie až po psychologickú pomoc či administratívnu podporu. „Každá z rodín už má kde bývať, byty sú vybavené. Neustále sme s týmito rodinami v kontakte, spolupracujeme s nimi, dávame im možnosť naďalej sa rozvíjať. Sú to deti z charkovskej choreografickej školy, takže musia ďalej trénovať,“ zdôraznila ministerka. Ide o proces integrácie do spoločnosti, teda dlhodobé aktivity, no rezort sa podieľa aj na dočasných, teda krátkodobých – v prípade Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí majú v pláne pôsobiť umelecky na Slovensku iba krátkodobo. Príkladom je dobročinné turné Baletu Národného divadla Ukrajiny Tarasa Ševčenka na Slovensku, ktoré zorganizovalo MK SR v spolupráci so svojimi zriaďovanými inštitúciami. Súbor vystúpil v priebehu júna v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, v Štátnom divadle Košice, v Dome umenia Piešťany a v Štátnej opere v Banskej Bystrici.
„Počas leta sme mali baletný worskhop pre 150 detí z Charkova a Kyjeva. Práve Slovensko bola tá krajina, kde sa konal letný tábor. Deti tam cvičili a na záver odohrali svoje záverečné predstavenia, zvlášť to posledné bolo pre mňa nesmierne emočne silné. Sú to malí hrdinovia a hrdinky. Mnohí z nich trávili v aute aj mesiac, boli na úteku. Dnes môžu tancovať a práve tancom vyjadriť svoje pocity a svoju radosť. Keď sú zrazu na pódiu, všetka tragédia sa odsúva do úzadia a dokážu dať priestor svojmu vnútru – tomu čo cítia. Vidíte, že ten tanec má úplne iný rozmer, je mimoriadne precítený. Musím povedať, že sú to všetko veľké talenty už od maličkých detí. Ich výučby je iný, do choreografických škôl tam nastupujú už 5-ročné deti a ich úroveň je úžasná.“
Ministerka zdôraznila, že pomoc zo strany rezortu nekončí a sú pripravení podať pomocnú ruku, keď to je potrebné.
Do pomoci Ukrajine sa po boku MK SR aktívne zapojili tiež zriaďované organizácie ministerstva: SĽUK, Štátne divadlo Košice, ÚĽUV, US Lúčnica, SND, SNM, Pamiatkový úrad SR, SNG, Štátna opera Banská Bystrica, Štátna filharmónia Košice, Univerzitná knižnica v Bratislave, Štátna vedecká knižnica v Prešove, Národné osvetové centrum. Pomocnú ruku podali aj kultúrne inštitúcie mimo pôsobnosti MK SR, medzi nimi napríklad VŠMU a ďalšie.
Za ŠDKE vystúpil generálny riaditeľ Ondrej Šoth: „Konať sme začali okamžite. Z hraníc sme autami nosili ľudí, ktorí pred vojnou utiekli. Poskytli sme im útočisko, varili sme im a starali sa o nich. Zatiaľ ešte neboli vybudované útočiská pre utečencov, v ktorých by sa o nich postarali. Cez deň sme to preto robili my, ako za bežného dňa, a potom sme pre nich chodili na hranice, kde sme videli tú drámu. Väčšinou utekali matky s deťmi, ktoré sa na hraniciach lúčili s otcami. Bolo to najtragickejšie zo všetkých okamihov, vidieť to lúčenie a neistotu, či sa vôbec niekedy ešte uvidia. Gradovalo to, pretože vojna neustále pokračovala a videli sme ľudí so skrvaveným oblečením, ktorí prišli z rozstrieľaného vlaku. Naši ľudia z divadla sa vysťahovali z vlastných bytov, aby ponúkli utečencom svoje príbytky, chaty, autá. Rozdali sme im, samozrejme, balíčky so základnými vecami a mnohí potom cestovali ďalej. Či už do Prahy, Poľska, Holandska, Nemecka, mnohí z nich boli z umeleckej oblasti, no nie všetci. V spolupráci s riaditeľom baletu Andrejom Suchanovom sa podarilo zabezpečiť ďalšie štúdium v zahraničí a boli sme v neustálom kontakte aj s Kyjevom, Odesou, Charkovom.“ Záverom sa Ondrej Šoth poďakoval ministerke kultúry aj ukrajinskému ministrovi kultúry Tkachenkovi.
Šéf SĽUK-u Juraj Hamar informoval o krokoch inštitúcie: „Všetky kroky sme komunikovali so zriaďovateľom. Od začiatku marca u nás cvičia deti zo štyroch tanečných konzervatórií z Ukrajiny, dnes z nich už môžete vidieť aj na scéne, pretože úspešne absolvovali konkurz. Spolupracovali sme aj na spomínanom letnom tábore. Všetky predstavenia, ktoré deti dali dokopy, boli veľmi silné. Bolo to však pre nás veľmi náročné, pretože náš súbor tvorí okolo 40 umelcov a zrazu sme tu mali 150 malých umelcov. Nebolo to jednoduché, ale bolo to skvelé. Potom sme mali aj ďalšie aktivity, lebo keď už vidíte tie deti trénovať, ponúkli sme im aj účinkovanie na rôznych akciách. Tešíme sa, že budeme s nimi ďalej spolupracovať a ponúkli sme im aj ďalšie účinkovanie v našom divadle, z čoho majú veľkú radosť.“
Slovenské národné divadlo podľa generálneho riaditeľa Mateja Drličku pomáha v dvoch oblastiach: „Jedna je praktická a druhá symbolická, teda ideová. Pristúpili sme k pomoci ukrajinským susedom od začiatku konfliktu, poskytovali sme naše priestory pre ubytovanie ukrajinským utečencom. Deťom z kyjevských a charkovských umeleckých škôl sme umožnili trénovať v našich priestoroch, v spolupráci s FPU sme vytvorili programy na čerpanie prostriedkov v rámci grantových schém. Uvedomujeme si, že sú to kvapky v mori, ale veríme, že je to správne. Ideová pomoc z našej strany je pripomínanie všetkým, nech sú už akékoľvek geopolitické dôvody tejto vojny, že na konci sú vždy nevinné obete, najmä ženy a deti. Myslím si, že toto by sme mali neustále pripomínať. Nezaujímať teda politické stanoviská, ale ľudské. Sme pripravení ďalej pokračovať tými kvapkami v mori, ktorými môžeme.“
Počas tlačovej konferencii sa telemostom spojili predstavitelia oboch ministerstiev. „Chcem poďakovať za pomoc, ktorá smeruje na záchranu ukrajinského kultúrneho dedičstva. Počas vojny bolo zničených 500 pamiatok ukrajinského kultúrneho dedičstva a v poslednej dobe sme dostali ďalšie smutné správy. Z Charkova sme dostali informáciu, že Rusi zničili vzácnu pamiatku z 12. storočia, Polovecké kamenné baby,“poznamenal minister Tkachenko. Podľa jeho slov sa občania Ukrajiny snažia chrániť kultúrne pamiatky, spolupracujú aj s UNSECO-m. Kultúrne podujatia však naďalej fungujú – minister opísal okolnosti, za akých je možné naďalej uvádzať predstavenia: „Ideme do divadla, no keď je náhodou nálet, upovedomia nás alebo zaznie siréna. Schováme sa do úkrytu, potom z neho vyjdeme a predstavenie pokračuje.“
Na otázky nášho portálu, či kultúra môže v týchto ťažkých časoch pomôcť obyvateľom Ukrajiny a ako sa dokážu krajinskí umelci etablovať v Európe (s odvolaním sa na koncert ukrajinského banduristu Volodymyra Voyta na Slovensku), odpovedal: „Umelci vystupujú na frontovej línii, pred vojakmi, tak isto je veľa tých, ktorí vystupujú v krajinách Európy. Pokiaľ viem, v krajinách Európy bolo organizovaných asi 600 koncertov ukrajinských umelcov. Kultúra je veľmi dôležitá. Mňa osobne prekvapilo, keď som navštívil Mykolajev, mesto blízko hranice, kde sú boje, predsedovi mestskej vojenskej administrácie som hovoril, že som prekvapený z toho, že tam stále fungujú divadlá, organizujú výstavy, koncerty. On mi na to povedal – čo by sme bránili, ak by sme nemali kultúru? U nich to funguje a je to realita života. Kultúra je dôležitá súčasť našej identity. Proti čomu bojuje Putin? Proti našej identite, chce ju zničiť. No keď sedíme v divadle a počujeme sirénu, vnímame predstavenie so slzami v očiach. Úplne inak emocionálne to ľudia prežívajú, ako v mierovej dobe.“
Spracovala: Zuzana Vachová
Zdroj foto: MK SR
