Dnes je ťažké mlčať. Aj v tvorbe pesničkárov, rockových či undergroundových umelcov sa prejavuje zásadný nesúhlas s vojnovým konfliktom na Ukrajine. Nemlčia ani ruskí umelci, aj keď v textoch nemôžu hovoriť priamo o vojne.
Vojna na Ukrajine podnietila mnohých umelcov, ktorí v súčasnosti skladajú piesne a reflektujú túto obrovskú ľudskú tragédiu vo svojich textoch. Nie sú to len ukrajinskí pesničkári, folkoví, punkoví a rockoví umelci, ktorí skladajú piesne na oslavu hrdinstva a statočnosti ukrajinských vojakov brániacich svoju domovinu, no i ruskí, ktorí majú ťažkú pozíciu v totalitnom režime Putina.
Umenie si vždy nájde svoju cestu, ako zobraziť aj upozorniť na aktuálne dianie, na ktoré sa aj my s hrôzou dívame. Textári tak robia vo forme obrazov, metafor, bez použitia slova vojna, bez použitia mena Putin, bez toho, aby v textoch figuroval štát Rusko, ktorý tento nezmyselný vojnový konflikt na Ukrajine vyvolal. Ruskí umelci tvoriaci pod prísnou cenzúrou a novo prijatými zákonmi nemôžu žiadne z týchto slov použiť. Verejnosť sleduje zmanipulované spravodajstvo, z ktorého sa dozvedá, že cieľom „špeciálnej operácie“ na Ukrajine je denacifikovať túto krajinu a oslobodiť ju. Ak na verejnosti použijete dnes slovo vojna, stávate sa vlastizradcom, s okamžitou platnosťou vás odsúdia a putujete do väzenia.
Ruskí umelci teda nemôžu vo svojich piesňach hovoriť priamo, no v obrazoch, rôznych alegóriách. Za ich veršami sa však skrýva všetko a okamžite pochopíte, že to, čo spievajú, je smutný obraz o súčasnom Rusku a jeho vodcovi Putinovi, ktorý tento desivý vojnový konflikt rozpútal. Taký je aj text piesne známeho ruského rockového speváka Borisa Borisoviča Grebenščikova.
Rodák z Petrohradu je umelecky aktívnym od 70-tych rokov, je hercom, básnikom, spevákom, spisovateľom, hudobným skladateľom, rozhlasovým moderátorom, textárom, gitaristom, moderátorom, klávesákom, multiinštrumentalistom, vydavateľom, producentom, skladateľom filmovej hudby, mnohokrát v rodnom Rusku oceneným.
Jeho pieseň „To, čo musím povedať“ je jasným protivojnovým odkazom. Grebenščikov sa hneď v prvých veršoch pýta: „Neviem načo, a kto to potrebuje, kto ich poslal na smrť, rozhodnou rukou. A len tak márne, s takou zlobou a nadarmo, spustili ich do večného pokoja.“
Ruská kapela DDT v pesnička Malá smrť spieva: „Malá smrť v obrovskej metropole, vo vychladnutej pästi, pozostatky osobnosti. Nedelia sa bunky v mŕtvej dutine. Ako nedýcha periféria v tlaku veľkomesta. Ty si sa narodil s koncom a nedožil do konca… V súdny deň, od Prvej osoby – on si želá Tvoju smrť viac ako Ty život.“ Týmto alegorickým textom priamo odkazujú na ruského prezidenta Putina. Novú pesničku zverejnili 13. marca a za necelý deň vyvolala množstvo ohlasov, medzi nimi napríklad aj v tom duchu, že ide o majstrovské dielo. Komentujúci navyše píše, že v ťažkých časoch prekvitá kreativita, umiera vulgárnosť a pop music. Faktom je, že DDT (názov pochádza z chemickej látky dichlordifenyltrichlorethan), kapela ktorá vznikla v roku 1980 s frontmanom Jurijom Ševčukom nikdy nepatrili medzi stredný prúd, tvorili vždy progresívnu hudbu. V čase vzniku patrili medzi undergroundovú scénu, často mali zakázané vystupovať, no dnes ich je len ťažké umlčať a patria medzi mimoriadne populárne skupiny.
Rodák z Charkova, ukrajinský pesničkár, spevák, hráč na gitaru Sergej Babkin komponoval a spieval s Andreiom Zaporozhetsom, s ktorým vytvorili skupinu. Spoločne nahrávali albumy v štýle reggae, raga, beatbox a hip-hop, no nahral aj sólové albumy.
Medzi jeho najväčšie hity patrí pesnička Ja Soldat (Ja vojak), ktorej aktualizovaná verzia vyšla pred pár dňami – 12. marca. Babkin ju zverejnil na svojom YouTube kanále s názvom: Venované najtalentovanejším bojovníkom na svete! Pieseň pôvodne vznikla v roku 2003 a hovorí o vojakovi slabej vôle, ktorý nechce vojnu a chce sa vrátiť domov. V roku 2022 je však jej kontext úplne iný. Je to pieseň o obrancovi domoviny, rodnej Ukrajiny, vojakovi, ktorý je pripravený bojovať a chrániť svoju vlasť, aj napriek zraneniam. Dnes sa teda jeho pieseň stáva povzbudením pre ruských vojakov, ktorí bojujú proti nepriateľovi v tejto odsúdenia hodnej bratovražednej vojne.
Ukrajinská pop-rocková kapela Antytila a jej líder Taras Topolya patria medzi mladú generáciu pop-rockových hudobníkov. Svetu poslali silný protivojnový odkaz novou pesničkou Ne sumuj – v preklade, Nebuď smutný. Autorom piesne je výsadkár, veterán štyroch vojen z Afganistanu, bojovník protiteroristickej operácie Oleksandr Rožko.
Text piesne Nebuď smutný:
V deň, keď sa vojna skončí,
A unavení chlapci sa vrátia domov,
Matkine slzy padnú na zem
Pre tých, ktorí sa už nikdy nevrátia…
Budeme si pamätať, ako horel Majdan,
Cez čierny dym Michajlovského zvonia zvony.
Krv našich bratov na štítoch,
A s guľkami smrtiace preteky.
Refrén: Nebuď smutný, keď budem preč
Modlite sa a pobozkajte dieťa,
Pamätajte, že Pán chráni
Tí, ktorí bránia vlasť!
Pamätajte, že Pán vždy chráni
Všetci, ktorí bránia Ukrajinu!
V deň, keď sa vojna skončí,
Spomeňme si na kyborgov – hrdinov Ukrajiny,
Ruiny letoviska Doneck
A tí, ktorí tam položili svoje životy.
A dobrovoľníkom – anjelom dobra –
Hlboká poklona až k zemi,
Ich pomoc je ako živá voda,
Zachránila nás v ťažkých časoch.
Keď príde pokoj a ticho
V našej nepriateľskej nedobytej krajine,
Nech „Sláva Ukrajine!“
Deň, keď sa vojna skončí.
Spracovala: Zuzana Vachová
