Bývalý novinár, dnes už režisér a herec Dan Přibáň dokazuje, že má nápadov viac než dosť. Ďalšia séria filmu s dvoma žltými trabantmi a jednou motorkou divákov v kine uistí, že stačí tak málo, aby ste objavili krásy, ale aj možné nebezpečenstvá života na cestách. Skrátka road movie s trabantmi musíte vidieť.
Posledná výprava žltého cirkusu na ceste okolo sveta, taký je slogan snímky, ktorá sa od 11. apríla 2019 dostáva aj do distribúcie českých a slovenských kín. Pre neznalých: žltá je farba dvoch trabantov a poľského Fiatu 126p – známy ako maluch, ktorá sa už pred rokmi v sprievode motorky Jawa 250 vybrala na výpravu okolo sveta naprieč kontinentmi. Kruh sa uzatvára a cestovateľ Dan Přibáň so svojim tímom, v ktorom tentoraz chýba žena, cestuje z Indie až domov a keďže v partii sú aj dvaja Slováci, jeden rodák z Banskej Bystrice, tak dorazia práve do srdca Slovenska.
Žltý cirkus ide prekonáva Himaláje, diktatúry aj výškové rekordy a stíha aj utekať pred políciou. Skrátka, táto posádka nemôže sklamať. Ničoho sa nebojí, bez obáv zvláda všetky nástrahy s čiernym humorom a sebairóniou. Návrat domov je dojemný ako ešte nikdy predtým a dokazuje, že na dobrodružstvo netreba luxus – stačia 2 trabanty, 1 maluch, 1 Jawa a skupina skvelých ľudí.
Celých päť mesiacov trvalo toto nevšedné cestovateľské dobrodružstvo Přibáňa a ich cesta bola dlhá 17 237 kilometrov. Hoci túto snímku prezentujú ako dokumentárny film, čistý žáner dokumentu to rozhodne nie je. Má síce určité prvky, ale vzhľadom na dômyselne spracovanú dejovú líniu a dôvtipne zostrihaných 600 hodín filmového materiálu, možno skôr film Trabantem tam a zase zpátky, označiť skôr za dobrodružnú road movie s prvkami dokumentu. Okrem hlavného lídra, režiséra a scenáristu Přibáňa, si v snímke zahrali: Vojtěch Duchoslav, Zdeněk Krátky, Jan Setvín, Lukáš Venclík, Marek Slobodník, Marek Duranský a Radoslaw Jona.
Kým minulá expedícia sa dokázala s trabantmi dostať z Austrálie do Bangkoku, práve v tomto bude štartuje aj aktuálna. Cesty teda priamo na seba nadväzujú, aby sa mohol pomyselný kruh uzavrieť. Expedícia sa začína v Thajsku, cez Laos do Barmy, ktorú s ozbrojeným sprievodom bezpečne prejdú a dostanú sa do chudobného Bangladéša a následne do pestrofarebnej Indie. Potom nasleduje Nepál a s ním veľká výzva: prekonať výškový rekord z Ánd a s trabantmi „vyliezť“, prípadne ich vytlačiť až nad 5-tisíc metrov nad morom. Posádku čakala zložitá voľba: zvoliť prechod divokým severným Pakistanom alebo Čínou. Nakoniec padla voľba na Čínu, kde sa na každom kroku stretávali s dôsledkami prísneho režimu v krajine, ktorý miestami vyvolával u členov posádky pomerne silné paranoidné stavy. V Tadžikistane si cestovatelia vychutnali jazdu po Pamir Highway, jednej z posledných nespevnených horských ciest v oblasti Pamíru a Himalájí, potom Kirgizsko a nakoniec Uzbekistan a Samarkand, kde sa cesta uzatvára.
Už v prvých minútach divák vie, že táto dvojhodinová road movie veselej partie, ktorej pomyselne šéfuje Přibáň, avšak každý člen posádky má vo filme nezastupiteľné miesto, bude skvelou, zábavnou, pútavou, ale aj napínavou snímkou. V úvode, keď jeden trabant nevylezie prostý drevený mostík v lese a samovoľne sa vyberie naspäť, si človek podvedome predstavuje, ako s trabantom prekonajú Himaláje. Režisér však dokazuje nemožné. To, že partia drží spolu, je jasné od prvých chvíľ. Ale rovnako je citeľná ponorková choroba, ktorá sa medzi jednotlivými členmi expedície počas piatich mesiacov zákonite musela objaviť. Režisér ju ani neskrýva – je v niektorých momentoch zjavná. A popri všetkých tých humorných scénach, z nej tak trošku mrazí. Rovnako obecenstvu môže zamrznúť úsmev pri situáciách, keď ich uprostred noci zobudí po zuby ozbrojená hliadka so samopalmi. Nie, nie je to tak celkom komédia, skôr si uvedomíme, že človek dokáže siahnuť aj na dno svojich síl, keď ho okolnosti donútia.
Napriek všetkému dômyselný strih dokázal zmeniť scény, kde by sa napätie dalo aj krájať, na humor, ktorý je dominantnou zložkou filmu. Keď sa vojak so samopalom „nasáčkuje“ do jedného z trabantov a dozvie sa, že vodič je z bývalého Československa, nadšene zareaguje: „V Československu máte veľmi dobré zbrane,“ a so spokojným úsmevom ukáže na samopal, o ktorý sa laxne podopiera. Otázka je, či vedel o kamere, ktorá ho snímala.
Čo sa týka deja, azda najnapínavejšie sú dve scény: prechod Himalájami, ktorý sa zdá byť nepredstaviteľný, ale aj dusivá atmosféra v Číne. Inak sa presúva česko-slovenská posádka krajinami pomerne bezpečne, pričom divákovi ukazuje pomocou dronov aj nádherné zábery na prostredie. Umne striedané detaily na domorodcov, ich jedlo, či živočíchy, ktoré sa stanú súčasťou jednotlivých členov – či to už chcú alebo nie, robia z tohto filmu veľmi kvalitné dielo. Je komplexné aj tým, že okrem dialógov je v ňom použitá (a veľmi dobre vybratá a zostrihaná) hudba, takže keď cestujeme Indiou, musíme počuť rágy interpretované na bambusových flautách.
Tvorcovia si dali záležať na jednotlivých zložkách filmu tak, aby z neho nevznikli len dialógy, prípadne predstavenie tej-ktorej krajiny. Nie je to predsa ani účelom snímky. Pritom zostrihaný materiál poskytuje všestranný pohľad na kultúru, prostredie, prírodu, ľudí, príhody, ktoré zažili počas cesty. Je vyvážený po každej stránke tak, aby sa divák nenudil a nesledoval iba peripetie na trabantoch, fiate a motorke. Na to je Přibáň až príliš inteligentný človek. Popri humorných scénach, ako musia byť jednotliví členovia expedície zaočkovaní do zadku, popri občasných, s mierou dávkovaných vulgarizmoch (nadávam často a rád – upozorní režisér ešte v úvode, aby si veci vyjasnil), popri stretnutí s manažérom BMW, ktorému hrdo svoje trabanty predstavujú či občasných hygienických procedúrach (keď už je to naozaj nevyhnutné), je citeľný leitmotív prežitia. Niekedy sa totiž búri príroda, inokedy narobia starosti ľudia – režisér nám ukazuje svoju cestu neprikrášlenú – preto ju možno chápať ako dokument, ale zároveň rozvíja ďalší príbeh a odhaľuje ľudskú prapodstatu, človečinu, ktorá niekedy páchne, inokedy je obohacujúca.
A prečo road movie? Takáto expedícia musí zmeniť každého. Z jednotlivých členov to bolo aj zreteľné, to však už tvorcovia nechali na samotný názor diváka – nepredostrú mu, čo si má myslieť, ukazujú mu len dobrodružnú, niekedy až neuveriteľné cestu naprieč svetom, ktorý je fascinujúci.
Zdroj foto: ASFK, video: youtube
