Myšlienka prespievať Duchoňove hity, dať im nový rukopis, interpretáciu – v podaní našich kapiel a interpretov, je inšpiratívna, na druhej strane tak trošku zvláštna. Prečo? Duchoňovi nikto z nich nesiaha ani po päty…
Porovnávajú ho s božským Kájom, ale toto porovnanie nezodpovedá realite. Gott je školený spevák, ktorý absolvoval nemeckú klasickú vokálnu školu. Okrem toho má tenorové výšky, kultivovaný prejav, perfektne naučené frázovanie, cíti hudbu, ale za všetkým počujeme ohromný perfekcionizmus a drinu. A slovenský interpret Karol Duchoň? Je to samorast. Bez školy, bez driny, s nádhernou barytónovou farbou, unikátnym prejavom, aký sa proste nedá naučiť, s akým sa jednoducho narodíte. Duchoň hudbu miloval a všetku jeho lásku cítiť v každej jednej piesni.
Duchoňove hity vznikali aj v slovenskom rozhlase a tí, ktorí ich nahrávali, vedeli, že veľa práce mať nebudú. Zvukári ani dramaturgovia sa nezapotili, nič nemuseli upravovať. Duchoň vošiel, zaspieval na prvý krát, úctivo sa poklonil, poďakoval a odišiel. Piesne vždy nahral na prvýkrát. Bez dodatočných úprav, bez „čarovania“ zvukárov, ktorí vtedy ani takú techniku nemali, proste jeho hlas sa niesol v budove pod pyramídou a každému sa z neho dodnes podlamujú kolená. Taký hlas a taký talent sa skrátka rodí raz za tisícročie. A predsa ostal skromný človek. Aj to je jeho ďalšia devíza.
Jeho hudbu poznajú niekoľké generácie, pretože jeho hlas a prejav sú natoľko unikátne, že nie je možné, aby nezasiahol aj dnešnú dobu. Keď jeho hit V dolinách spieval Kuly, možno sa tínedžerom otvorili oči a čudovali sa, kde sa takáto pieseň vzala, ale stredná a staršia generácia sa nepochybne od dojatia rozplakala. Kuly svojím mohutným hlasom a špecifickou farbou cover tohto hitu zvládol a rádiá aj poslucháči sa mu vtedy poďakovali.
Čo však s veľkým projektom „Pocta Karolovi Duchoňovi“, keď sa slovenské kapely a interpreti rozmanitých žánrov rozhodli prespievať Duchoňove hity a obliecť ich do nových šiat? Otázka je, či je tento koncept na mieste. Osobne mi Duchoňove piesne pripadajú dokonalé a nedotknuteľné. Práve preto ich mám v úcte. V hlbokej, nedotknuteľnej úcte. Na druhej strane, vzdať hold takémuto spevákovi, ktorý od nás odišiel priskoro (mal len 35 rokov, keď zomrel), je pekná myšlienka. Ťažká dilema… Ale poďme sa pozrieť, čo z tohto projektu vzišlo.
Príbeh sa začal prvým odvážnym coverom piesne Šiel, šiel, ktorú sa premiérovo odvážila naspievať kapela Škampi na žaru. Priznám sa, bála som si to pustiť. Obavy sa rozplynuli, keď sa ozvala speváčka – moderátorka Michaela Mäsiarová. Nová muzika je samozrejmá, ba dokonca vydarená (nechýba príjemné trúbkové sólo), ale čo je najprekvapivejšie, je prejav speváčky. Výborne sa zhostila úlohy, na nič sa nehrá, vystihla charakter piesne a pritom sa nesnažila imitovať Duchoňa. Bravó. Ktokoľvek by to skúsil, zhorel by na plnej čiare. A to bez srandy. Menšia sranda je už klip. Trošku to pripomína mladého kameramana, ktorý je vyučený obrábač kovov a rozhodne sa to skúsiť v umeleckej sfére. Dobrá rada: počúvajte túto pieseň bez pozerania klipu, ktorého amaterizmus vás bude zbytočne rušiť.
Ďalšou lahôdkou je pieseň Čardáš dvoch sŕdc, ktorej sa ujala kapela Desmod. Trošku svižnejšie tempo skladbe neublížilo a Kuly skvele vystihol temperament, ktorý tento hit má sebe. Rovnako hlasovým potenciálom a farbou ponúka to, čo Duchoňov hit potrebuje. Nie, že by človek padol do kolien z tejto verzie, ale cover neurazí a je slušným štandardom. Avšak poslucháč, ktorý pozná Duchoňove skvosty, akosi vždy v podvedomí počuje originál.
K „slovu“ sa dostali dnes mimoriadne obľúbení Kandráčovci, ktorí si zvolili prekrásny hit Smútok krásnych dievčat. Hudobne im nie je čo vytknúť, všetko sú to vynikajúci inštrumentalisti, takže po tejto stránke to zvládli na výbornú. Rozumne tam dali aj vlastný vklad, veď nikto neočakáva absolútne kopírovanie originálu, to by bolo vskutku kontraproduktívne. Napríklad cimbal je absolútnou špičkou a celkový sound v štýle ľudovky je tiež niečo, čo možno očakávať od ich rukopisu.
Za jednu z najvydarenejších cover verzií možno bezpochyby považovať pieseň Cítim od Lukáša Adamca v sprievode gitaristu Tomiho Okresa. Adamec poňal tento hit svojsky, najmä však vložil do piesne toľko emócií, ako to robieval práve Duchoň. Keď som tento cover počula prvýkrát, veru aj nejaká slza v oku sa objavila. Prečo? Ak chcete takú výraznú skladbu interpretovať spôsobom, aby ste zachovali jej charakter a zároveň vložili do nej aj osobný vklad, je veľmi dobré si rozmyslieť inštrumentáciu. Hlas plus gitara v tejto piesne „ladia“ spolu veľmi dobre, pretože poskytujú dostatok priestoru na sebarealizáciu spevákovi. A o tom, že Adamec je univerzálny spevák, netreba polemizovať. Cítim v jeho podaní naozaj pripomína reinkarnovaného Duchoňa v súčasnej dobe. Bravó.
Spočiatku som sa obávala, ako si poradí skupina Peter Bič Project s mega hitom Primášovo srdce. Výsostne súčasná kapela, ktorá prekračuje hranice našej krajiny – to je už na pohľad zvláštny mix s hitom z minulého storočia. Ale Peter Bič je muzikant par excellence, preto pristúpil k piesni skutočne svojsky. Husle štartujú v štýle cigánskeho sóla a po prvých úvodných, pokojných taktoch to kapela odpáli s takým drivom, aký si táto pieseň zaslúži. Výborná speváčka Viktória Vargová len umocňuje efekt, pieseň má všetko, čo má mať: súčasný sound kombinovaný s originálom, vlastné inšpirácie, špičkové sólo primáša, radosť zo spievania a hrania, frázovanie ako sa na takúto muziku patrí. Takto má vyzerať cover, za ktorý sa nikto nemusí hanbiť a tobôž už nie priaznivci a pravoverní fanúšikovia Duchoňa.
Za vlastný rukopis sa nehanbila ani kapela Noc a deň, ktorá je svojmu štýlu verná od svojich počiatkov. Ani zmienka o tom, že by sa snažili bezducho imitovať samotného Duchoňa, naopak, siahli po druhom extréme a spravili veľmi dobre. Nežná, lyrická Pieseň o decembri sa ocitla v prekvapivom elektronickom obsadení a v kombinácii s charakteristickou melanchóliou speváka Rasťa Kopinu, všetko funguje tak, ako má cover fungovať. Ak by sa totiž Kopina čo i len pokúsil priblížiť k Duchoňovi, vyznelo by to ako paródia. Kapela však veľmi rozumne prispôsobila po všetkých zložkách pesničku svojmu rukopisu. Nič tým nepokazili, nepoškvrnili meno Duchoňa a vzdali mu tým skutočnú úctu: Duchoň bol len jeden a môže byť len jeden. Mimochodom, v tomto prípade treba vyzdvihnúť aj výber skladby. Pieseň o decembri sadla spevákovi dokonale. Má v sebe neopakovateľnú melanchóliu, ktorú spevák ešte povýšil na ďalší level.
Škoda, že nič nemôže byť v tomto svete ideálne. Katka Knechtová a jej cover hitu V dolinách vyvolal drsnú kritiku. Musím podotknúť, že sa nestotožňujem s väčšinou a jej verzia sa mi pozdáva. Má totiž jeden zásadný faktor: absolútny osobný vklad speváčky. To, že niekedy jej melodramatický prejav prechádza do afektu, patrí už k nej a nevidím dôvod, prečo by sa mala hrať na niečo iné. Nádherne však pieseň vygradovala, začala v nežnej lyrickej nálade (s originálom to nemá nič spoločné) a následne to v plnej paráde odpálila. Prečo by mala spraviť bezduchú kópiu? Jednak na to nemá spevácke dispozície a hlavne by to už nebol ani cover. Je to skrátka Katka Knechtová a všetky jej emócie, ktoré do skladby vložila. To, že ľudia hejtovali jej verziu, si pokojne môžu strčiť za klobúk.
Každopádne, v marci roku 2019 sa dočkáme hudobno-tanečnej divadelnej šou, kde zaznejú hity nesmrteľného Duchoňa, a to v réžii a choreografii Jána Ďurovčíka. A podľa môjho skromného názoru sa veru máme na čo tešiť!
