Židovské komunitné múzeum v bratislavskej synagóge na Heydukovej ulici otvára výstavu zameranú na život a dielo významného bratislavského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Komornú výstavu, ktorá dopĺňa stálu expozíciu a je súčasťou osláv storočnice synagógy si budú môcť jej návštevníci pozrieť od 30. júna do 6. októbra.
Architekt Szalatnai-Slatinský (1891–1961) navrhoval verejné budovy, obytné domy, vily, obchodné priestory, domy pre lekárov a sanatóriá. Zaoberal sa záhradnou architektúrou, interiérovým dizajnom a reštaurovaním pamiatok, navrhoval pamätníky a náhrobky. Bol urbanistom a autorom dvoch monografií a početných článkov v architektonických časopisoch na Slovensku aj v zahraničí. Jedným z jeho najvýznamnejších diel je synagóga na Heydukovej ulici. Bola postavená v rokoch 1923 – 1924 s prvkami tradicionalistickej architektúry, kubistického štýlu a moderných technológií, pri rešpektovaní židovských religióznych požiadaviek. Budova synagógy je tak hlavným exponátom výstavy Architekt Artur Szalatnai-Slatinský a Bratislava. Kurátormi výstavy sú riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský a archeológ a múzejník Štefan Holčík.
„Poslaním nášho múzea je odhaľovať neznáme miesta v histórii a kultúre nášho mesta. Artur Szalatnai-Slatinský bol významným architektom, ktorý navrhol mnohé významné budovy v Bratislave a Slovensku. Bratislavská synagóga je jednou z jeho významných stavieb, ktorá slávi storočnicu jej postavenia. Symbolicky, miesto konania výstavy venovanej architektovi Szalatnaiovi je v jeho stavbe, ktorá sa stáva hlavným výstavným exponátom,“ hovorí riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.
Výstava prezentuje Szalatnaiove bratislavské stavby na autentickom mieste.
Szalatnai sa v meste usadil v roku 1919 po ukončení štúdií v Budapešti a prežil tu celý svoj život. Zvláštnosťou výstavného projektu je, že prezentuje Szalatnaiovu tvorbu v synagóge, ktorá je jeho majstrovským dielom a patrí k jeho najzachovalejším stavbám, keďže mnohé z nich boli zbúrané, prestavané alebo sú dnes v žalostnom stave. Synagóga bola postavená ako filiálna synagóga ortodoxnej židovskej obce. Židovská obec oslovila piatich architektov, z ktorých sa do súťaže zapojili traja. Szalatnaiov návrh vyhral. Finálna kapacita bola určená pre 350 mužských a 300 ženských miest. S výstavbou sa začalo v máji 1923 a už v septembri sa synagóga používala. Stavba bola kompletne dokončená v marci 1924 a slávnostná inaugurácia sa uskutočnila 5. apríla 1924. Do ulice sa synagóga prezentuje sedempilierovou kolonádou, za ktorou je situovaná budova samotnej synagógy. Centrálnou miestnosťou je rozľahlá modlitebná sála, ktorá kombinuje modernú železobetónovú konštrukciu s historizujúcimi detailmi. Interiér synagógy a jej mobiliár boli navrhnuté v duchu dobovej kubistickej architektúry typickej pre Bratislavu dvadsiatych rokov 20. storočia.
Szalatnaiove stavby môžu Bratislavčania a návštevníci mesta vidieť na Puškinovej 4, kde realizoval prestavbu obytného domu na reprezentatívne meštianske sídlo. Dom na Radlinského 4, penzión Grünhut na Zelenej ulici 5, dnes známy ako hotel Perugia, obchodno-obytný dom na križovatke Miczkiewiczova a Ulica 29. augusta a na Miczkiewiczovej 6. Počas prvej republiky boli hlavným územím vilovej výstavby svahy nad Palisádmi a Hradom. Nachádzajú sa tu dve známe Szalatnaiove realizácie. Stoja na Lichardovej a na Bartoňovej ulici. Na Szalatnaia sa často obracali bratislavskí obchodníci. Pre firmu Fornheim a synovia navrhol stavbu skladu kobercov v priekope Michalskej brány. Známy bratislavský módny salón J. Tausky a synovia sídlil v starom meštianskom dome na dnešnom Hurbanovom námestí 5. Prízemie nechali radikálne prestavať v roku 1924 podľa Szalatnaiovho návrhu, ktorý tu vytvoril jeden z prvých moderných výkladov v meste s neónovým menom firmy. Výklad navrhol tiež pre obchod s textilným tovarom firmu Stern na Obchodnej 7. Veľkú zákazku dostal od firmy Bratia Frostigovci, ktorá bola za prvej republiky úspešným zlatníckym podnikom na Františkánskom námestí 3.
Módny dom Tausky skrachoval po deväťdesiatich rokoch pôsobenia v tridsiatych rokoch. Firmy Tausky, Stern a Frostig arizovali počas slovenského štátu. Ivan Izidor Frostig prežil holokaust a firmu po vojne obnovil. Komunistický režim ho vo vykonštruovanom procese v roku 1952 odsúdil na smrť a popravil.
Výstava v dvoch častiach predstavuje rôzne perspektívy Szalatnaiovej tvorby v Bratislave. Prvá je zameraná na budovu synagógy a druhá na ďalšie stavby v rámci mesta. Návštevníci uvidia dobové architektonické časopisy, monografie architekta, originálne návrhy, kresby, unikátne architektonické fotografie a dva vzácne portréty Szalatnaia od Ivana Sorsa z pozostalosti architekta.
Výstava je prvou časťou trojročného výskumno-výstavného cyklu zameraného na tvorbu Artura Szalatnaia-Slatinského a bude pokračovať so zameraním na architektove diela v ďalších slovenských mestách.
Židovské komunitné múzeum na Heydukovej ulici v Bratislave je otvorené vždy v piatok a v nedeľu od 10.00 do 16:00 od 30. júna do 6. októbra 2023 /okrem dní 15.9., 17.9., 24.9. a 1.10. 2023/.
Zdroj: TS Dana Freyerová
Zdroj foto: Židovské komunitné múzeum
