Tretí film oscarovského tímu, stojaceho za dokumentami SENNA a AMY, a producenta Paula Martina, sa volá DIEGO MARADONA a je zostavený z viac ako 500 hodín nikdy nezverejnených záznamov z Maradonovho osobného archívu, ktoré poskytol sám legendárny futbalista či jeho blízki.
5. júla 1984 prišiel Maradona do Neaoplu za rekordnú prestupovú sumu. Jeho najbližších sedem rokov sa malo stať peklom. Najuznávanejší futbalista sveta a najvášnivejšie, ale mimoriadne nebezpečné mesto v Európe boli pre také čosi perfektným spojením. V meste, kde by aj diabol potreboval ochranku, sa Diego Maradona stal bohom.
Na ihrisku bol géniom. Mimo ihriska bol uznávaný za boha. Charizmatický Argentínec miloval boj proti očakávaniam a priviedol Neapol k jeho prvého titulu. Bol to príbeh ako zo sna. Ale za všetko treba platiť daň. Diego si mohol robiť, čo sa mu zachcelo, kým podával na ihrisku zázračné výkony, lenže časom prišlo temnejšie obdobie…
Maradonovo neapolské obdobie je najvýraznejším úsekom jeho životnej cesty. Ponúka divoký, nezabudnuteľný príbeh jedinečného talentu. Bol (a je) to rebel, podvodník, hrdina a boh. Toto je príbeh jeho slávy, zúfalstva a zrady, príbeh zapredania sa, ale aj vykúpenia.
DIEGO MARADONA je tretím celovečerným dokumentárnym filmom tímu, ktorý tvoria Asif Kapadia (režisér), James Gay-Rees (producent), Chris King (strihač) a Antonio Pinto (hudobný skladateľ). Príbeh Diega Maradonu na filmovom plátne v ich – nie nekritickom – spracovaní zaujme nielen futbalových fanúšikov, ale aj tých, čo o futbal „ani nezakopnú“, no majú radi silné príbehy.
Film je príbehom chudobného, nevzdelaného chlapca z mesta plného chatrčí, ktorého však jeho šikovnosť vystrelila k svetovej sláve, bohatstvu a božskému statusu. Chýbali mu však nástroje a znalosti, ako s takými vecami naložiť. Každý triumf v jeho živote bol nasledovaný katastrofou, hoci sa z nej vždy dokázal pozviechať. Ako hovorí režisér, ktorý podľa vlastných slov až zúfalo túžil porozprávať Maradonov príbeh: „Nezáleží na tom, koľkokrát spadne, vždy sa postaví a pokračuje ďalej. Ako by niekto s podobným pôvodom, kto si prejde všetkým, čím si prešiel on, mohol ostať bez následkov?“
Prvýkrát sa na Kapadiu s návrhom nakrútiť film o Maradonovi obrátil producent Paul Martin počas Olympijských hier v Londýne v roku 2012, relatívne krátko po uvedení filmu SENNA. Martin objavil zbierku pozoruhodne otvorených filmových záznamov, ktorú takmer nikto nevidel, a bol presvedčený, že Kapadia by bol tým pravým, kto by z toho mohol vytvoriť celovečerný dokument.
„Chvíľku som sa s Paulom bavil, ale v tej dobe som práve dokončoval film zo športového prostredia, takže som sa do ďalšieho nijako nehnal, aj keď ma Maradona vždy fascinoval,“ spomína Kapadia. „Práve som dokončil film o brazílskom pretekárovi a mal by som začať točiť o argentínskom futbalistovi? Mal som pocit, že načasovanie skrátka nebolo ideálne. Mal som chuť sa pustiť do niečoho trochu iného, a tak sme natočili AMY.“
Paul Martin spomína, ako sa prvýkrát dopočul o tejto takmer mýtickej zbierke filmových záberov. Bolo to v čase, než sa stal filmárom, keď pracoval ako futbalový reportér. Tieto zábery nakrútili dvaja kameramani, Argentínčan Juan Laburu a Talian Luigi ‚Gino‘ Martucci, na podnet dlhoročného Maradonovho priateľa, zosnulého Jorgea Cyterszpilera, ktorý bol jeho prvým agentom a dohovoril mu prestup do Boca Juniors i rekordne lukratívne prestupy do Barcelony a Neapola. „Jorge pochádzal z mierne stredostavovskej rodiny z Buenos Aires a s Diegom sa skamarátil ešte ako malý chlapec,“ vysvetľuje Kapadia. „Jorge mu pomohol stať sa profesionálnym futbalistom a zjednal mu zmluvu s Pumou a Coca-Colou. Toto všetko robil oveľa skôr, než sa to stalo bežné.“
K množstvu Cyterszpilerových nápadov zo začiatku osemdesiatych rokov patrilo aj to, že najal dvoch kameramanov, aby zdokumentovali Maradonov život. V čase medzi rokmi 1981 a 1982, až po jeho kariéru v Neapole – niekedy okolo rokov 1986 a 1987 – nakrútili stovky hodín materiálu. Maradona sa nakoniec s Cyterszpilerom ako svojím agentom rozišiel a najal si Guillerma Coppolu. Vtedy nakrúcanie prestalo, no zábery, ktoré ostali, výborne dokumentujú hráča na vrchole jeho futbalových schopností.
Ako sa nakoniec ukázalo, získanie filmových záznamov bolo len prvým krokom na dlhej a kľukatej ceste. Producent James Gay-Rees spomína: „Všetky záznamy boli úplne chaotické. Boli medzi nimi duplikáty. Boli tam záznamy rozdelené na dve časti, rôzne verzie tej istej veci a celé to bolo trochu amatérske. Ale bolo tam veľa nahrávok z domáceho prostredia, a to nás zaujalo.“ Bol to okamih zvratu. „Pripadalo nám, že tieto intímne zábery pôsobia ako cesta do vnútra jeho osobného archívu. Bola to každodenná, prostá realita toho magického neapolského obdobia a my sme ju mali priamo pred nosom.“
Diego Maradona je ikonou, latinskoamerickým hrdinom, mužom, na ktorého je množstvo jeho krajanov veľmi pyšných. Oddal sa európskym velikánom, vďaka svojmu športovému talentu porazil mocný Juventus, AC Miláno aj Internazionale. V Neapole sa stal takmer polobohom. „A napriek tomu nikdy poriadne nezapadol,“ hovorí režisér Kapadia. „Nesie si v sebe zlosť a všetky jeho problémy pramenia podľa mňa z toho, že nebol na slávu pripravený.“
„Je geniálny, a zároveň sebadeštruktívny,“ pokračuje režisér. „Skutočne zaujímavé je, ako práve vo chvíli, kedy je na vrchole svojich úspechov, ale zároveň ho začína opúšťať šťastie, zaprie svojho syna.“ Tým synom bol Diego Armando Maradona Sinagra, narodený v septembri 1986 z mimomanželského vzťahu s miestnou ženou Cristianou Sinagra v čase, keď hral Maradona za Neapol. To, že odmietol chlapca uznať ako svojho biologického potomka, je ústredným motívom Kapadiovho filmu. Taliansky súd uznal Maradonove otcovstvo v roku 1993, ale tí dvaja sa prvýkrát stretli až v roku 2003. „Je to len moja osobná teória, vychádzajúca z toho, ako som tých ľudí roky sledoval,“ pokračuje Kapadia, „ale myslím, že práve zapretie tohto dieťaťa stálo pri koreňoch Maradonových problémov, alebo ich prinajmenšom zhoršilo.“
Kvôli búrlivému životu, ktorý Maradona viedol, stáli tvorcovia filmu pred zložitou voľbou, na čo sa zamerať. Jeho vzostup z chlapca ulice na domácu superstar v Boca Junior predstavuje kľúčovú časť cesty a je to nedoceniteľný príbeh na tému, ako chudák k bohatstvu prišiel. Jeho prestup do Barcelony za rekordnú čiastku a búrlivý vzťah ku katalánskemu velikánovi je zase prešpikovaný kontroverznosťami, napríklad neslávne známou bitkou počas zápasu, ktorá sa vo filme tiež objaví. Nakoniec sa ale tvorcovia rozhodli, že ústredný moment Maradonovho príbehu, ktorý v sebe zahŕňa jeho najväčšie triumfy i najhlbšie pády z výslnia, nastal v čase, keď pôsobil v Taliansku.
Medzi rokmi 1984 a 1991 odohral Maradona za Neapol takmer 200 zápasov a pomohol dostať slabý tím, ktorý nikdy nevyhral žiadny šampionát, na vrchol talianskej ligy, a popri tom ešte dotiahol rodnú Argentínu k sláve a víťazstvu počas Svetového pohára v Mexiku v roku 1986. Lenže popri úspechoch a sláve prišiel aj sled katastrof. Neapol bol mestom plným násilia, ktorým severné Taliansko pohŕdalo a na ktorého obyvateľov hľadelo s pohŕdaním, hraničiacim s rasizmom. Jeho futbalový klub nezískal ani jedno Scudetto (znak na drese, že vyhrali majstrovstvá Talianska). V Neapole prežil Maradona románik s Carolinou Sinagra. Zaplietol sa s Camorrou, talianskym zločineckým zoskupením, ktoré ovláda mnoho oblastí života v Neapole. Prepadol sa do špirály drogovej závislosti. Počas Svetového pohára v Taliansku v roku 1990 sa k nemu obrátila jeho adoptívna krajina chrbtom, keď proti sebe v semifinále, ktoré sa ironicky hralo v Neapole, zastalo Taliansko s Argentínou.
Podľa Kapadiu by mnohí Argentínčania povedali, že Maradonov príbeh má rozprávať o dobe pred Neapolom, príbeh „mladého chalana, ktorý bol úžasný, ktorý každému pripadal jedinečný.“ Taliani by, naopak, tvrdili: „Nie, nie, je to len o Neapole, ako vyhrali prvý titul.“ A iní by vyhlasovali: „Nie, je o tom, ako jediný hráč vyhral sám celý Svetový pohár.“ Alebo je o dobe strávenej na Kube, alebo o tom, ako sa mu darí teraz… Možností je nespočet. Napriek tomu je neapolské obdobie bez pochyby srdcom celého príbehu. „Musíte si vybrať bitky, ktoré chcete ukázať, a príbeh musíte zhustiť,“ vysvetľuje Kapadia. „Nemôžete tam dať všetko. Prešiel som si materiály k celému jeho životu a vydalo by to tak na päťhodinový film, alebo šesťdielny televízny seriál.“
Nakrúcanie s žijúcou legendou umožnilo z hľadiska koncepcie Kapadiovi to, čo vo svojich filmoch SENNA a AMY využiť nemohol – nakrútiť s hlavným objektom filmu rozhovory naživo. Stretnutie s Maradonom nebola ľahká úloha, aj keď tvorcom hralo do kariet, že futbalista bol osobnosťou Sennu nadšený a páčilo sa mu, že autorský tím práve počas rokovaní o nakrúcaní získal Oscara za snímku o Amy Winehouse. „Na svojich profiloch na Facebooku a Instagrame mal obrázok, kde dostávame Oscara, s komentárom – títo ľudia teraz budú točiť film o mne.“ hovorí režisér.
Ukázalo sa, že nadviazať s ním rozhovor je celkom výzva. „Spôsob, ako sa s ním stretnúť, sa stále opakoval,“ vysvetľuje Kapadia. „Prídete a jeho tím vám povie – nie, nie, dnes sa necíti dobre, skúste to zajtra.“ Nakoniec sa ale Maradona s Kapadiom predsa len stretli tvárou v tvár a nakrútili spolu viacero silných rozhovorov. Nikoho vlastne neprekvapilo, ako ťažko pozorovateľný objekt to je. „Úplne zabudnete, s koľkými ľuďmi sa Maradona stretáva.“ hovorí k tomu režisér, „a čo všetko má za sebou, čo má za sebou jeho telo.“
Aj tak však musel Kapadia svojou húževnatosťou a vytrvalosťou Maradonu prinútiť, aby prehovoril o najkontroverznejších a najcitlivejších aspektoch svojho súkromného života: prečo skončil v Neapole, o zápase proti Anglicku na Svetovom pohári v roku 1986, o rodine, ženách, drogách, problémoch so svojimi deťmi. Rovnako ako s ľuďmi, s ktorými Kapadia hovoril v súvislosti s predchádzajúcimi filmami, aj v tomto prípade si najskôr musel vybudovať dôveru. „Neberiem si kameru. S ľuďmi sa rozprávam, budujem dôveru a snažím sa vysvetliť, že to, čo rozprávame, je príbeh. Nie sme na žiadnych opačných stranách. Obaja chceme, aby vyšla na povrch pravda a aby toho všetci boli súčasťou,“ vysvetľuje režisér.
Aby mohli tvorcovia poriadne preskúmať Maradonov búrlivý život, potrebovali sa dostať aj k jeho blízkym z čias neapolského pobytu, konkrétne k jeho bývalej žene Claudii Villafañe, k jeho bývalej priateľke a matke dieťaťa, ktoré zaprel, Cristine Sinagra, aj k samotným potomkom. „Môže to fungovať a kompletný film o Diegovi môžeme urobiť, len keď sa s nami rozprávajú všetci,“ priznáva Kapadia. „Nakrútiť film bez Claudie by nebolo správne. Bola s ním od svojich pätnástich rokov. Stále sú spolu v spojení a majú spolu dve dcéry.“
Aby mohol tento film vzniknúť, aby sa podarilo nájsť a získať všetkých dôležitých účinkujúcich, obrátil sa Kapadia na expertky na rešerše, Linu Caicedo z Kolumbie, ktorá sa venovala Argentíne, a Talianku Fiammettu Luino, ktorá pracovala v Taliansku.
Rovnako ako pre mnoho divákov, aj pre tvorcov filmu a rešeršistky bolo niekedy náročné mať Maradonu rád. Či už ho však milujete, alebo nenávidíte, málokto na Diega Maradonu môže zabudnúť. Snímka vyzdvihuje jeho odkaz, predvádza jeho genialitu novému publiku a vrhá svetlo na vnútorných démonov, ktorí ho sprevádzali temnými chodníkmi jeho života. Je to Diego proti Maradonovi aj proti zvyšku sveta – a je to neuveriteľne čarovné.
Zdroj textu a foto: Continental film
