„Srdečne pozývam všetkých poslucháčov na výlet s romantickou piesňou do kvitnúcich záhrad, do hlbokých lesov, na vrcholky hôr, k žblnkajúcim potôčikom, do výšok za štebotajúcimi vtákmi, alebo za ružou, ktorá obžalovala slnko,“ hovorí pre náš portál sopranistka Simona Šaturová, ktorý vystúpi na troch koncertoch v rámci festivalu Pro musica nostra.
Na Slovensku Vás v júni uvidíme na troch koncertoch, pôjde o intímny, komorný repertoár, ku ktorému sa ešte dostaneme. Žijete v Prahe, no je o Vás známe, že sa na Slovensko rada vraciate. Čím je naše publikum iné? Alebo čo je na našej krajine ešte príjemné a pekné, že sa v nej cítite ako doma?
Môj vzťah k Slovensku je nemenný, je to domov, moje rodisko a na tom sa nikdy nič nezmení. Vždy sa budem rada vracať, nezávisle na atmosfére a náladách. Keď cestujem napríklad z Rakúska do Bratislavy a vidím v diaľke hrad, vždy ma tento pohľad dojíma. Čo sa publika týka, nemyslím, že by bolo iné, ako v Čechách alebo inde v Európe. Vždy a všade chcete podávať ten najlepší výkon, ale doma to vnímam možno ešte intenzívnejšie.
Festival Pro musica nostra sa snaží o popularizáciu klasickej hudby. Prináša ju do regiónov, miest a obcí a mnohé z týchto lokalít ani nemajú v roku iný kontakt s kultúrou. Myslíte si, že je dôležité prinášať koncerty aj do týchto miest?
Pokiaľ tieto lokality nemajú iný kontakt s kultúrou, tak je to naša povinnosť. Dnes už snáď nikto nepochybuje o pozitívnom vplyve klasickej hudby na rozvoj osobnosti, o zušľachťovaní vkusu, alebo o dôležitosti zdieľania zážitku a spoločenskom kontakte. To všetko sa z našich životov vytráca a návšteva koncertu môže poslucháčom toto všetko sprostredkovať.
Na Slovensku sa kultúra centralizuje v Bratislave, určite nájdeme bohaté kultúrne dianie aj v Košiciach, Žiline, Nitre, čiže veľkých krajských mestách. Oblastné strediská v menších mestách sa snažia robiť maximum, no stále je to asi málo na to, aby obsiahli aj menšie obce. Ako je to v Čechách? Robí sa podľa Vás pre kultúru dosť?
Som presvedčená, že v menších mestách a obciach v Čechách sa tiež sťažujú, že podpora kultúry nie je ideálna, ale domnievam sa, že sa toho deje podstatne viac, ako na Slovensku. Každý región ma svoj festival a vo väčšine ponúka kvalitný program. Minulý týždeň som mala napríklad dva koncerty na festivale Concentus Moraviae, ktorý prináša hudbu okrem Brna aj do malých miest a obcí v krajoch Vysočina a Moravskosliezskom. Jeden z koncertov sa uskutočnil v malebnej vinárskej obci Kurdějov a bola som nadšená organizáciou a angažovanosťou miestnych obyvateľov. Koncert bol krásne navštívený a odozva u publika bola veľmi pozitívna. Kvalitná kultúra je bohužiaľ finančne nákladná a nikdy nebude masovou záležitosťou. Verím ale, že každé euro, ktoré politici do kultúry investujú, sa mnohonásobne vracia vo vyzretej, rozhľadenej a sebavedomej spoločnosti.
Ďalšou myšlienkou festivalu, okrem obohatenia regiónov kultúrnym dianím, je historický aspekt. Hudba opäť znie na miestach, kde aj kedysi skutočne znela – v kultúrnych pamiatkach, kaštieľoch, zámkoch, chrámoch, kostoloch, či už svetská alebo duchovná. Koncept festivalu je tomu uspôsobený, dramaturgia je veľmi citlivo voči danému priestoru vyberaná. Ako vnímate tento festival a jeho zámer?
O festivale Pro musica nostra som sa dozvedela asi pred dvoma rokmi. Videla som ich propagačné video a koncept festivalu ma hneď nadchol. Je to ideálne prepojenie. Hudba sa vracia na miesta, pre ktoré bola komponovaná. Aj pre mňa je príjemné vymeniť veľké koncertné siene za intímnejšie priestory. Neopakovateľnú atmosféru koncertov často dotvára ešte génius loci. A že sa priestorom prispôsobuje aj dramaturgia, je len logické rozhodnutie. Úprimne sa teším, že po mnohých rokoch môžem spievať na Slovensku aj mimo Bratislavy alebo Košíc.
V rámci festivalu vystúpite na trojici koncertov, ešte predtým, než si predstavíme dramaturgiu koncertov a povieme niečo o miestach, na ktorých zaznejú, poďme k obsadeniu. Klasická gitara je v súčasnosti popularizovaná vo svete, objavuje sa nový repertoár, znie aj vo veľkých koncertných sieňach, dokonca symfonický repertoár. My zatiaľ nemáme veľmi odvahu zaradiť tento hudobný nástroj do kultúrnych stánkov, no Vy ste to riskli. Prečo myslíte, že sa takéto niečo deje? Sme konzervatívni ľudia?
Myslím si, že ľudia, tak ako v mnohých iných aspektoch života, majú radi zavedené a osvedčené. Neradi sa vystavujú neznámemu a pre mnohých môže piesňový recitál s gitarou predstavovať určitú neistotu. Ja mám naopak rada neobvyklé kombinácie. S Martinom Krajčom som sa stretla vlastne náhodou pri neformálnej akcii k podpore Domu Albrechtovcov, na ktorej sme spolu uviedli Schubertovu pieseň Wanderers Nachtlied. Okamžite mi bolo jasné, že chcem zostaviť v tejto kombinácii celý recitál. Gitara je síce intímnejší nástroj, ale mnohé piesne z nášho programu vyznievajú v jej doprovode prekvapivo zaujímavejšie a farebnejšie ako s klavírom. Nakoniec, každý asi máme gitaru od detstva spojenú so spievaním a je to pre nás prirodzená kombinácia.
Na koncertoch na Slovensku vystúpite s Martinom Krajčom, ako recitátor vystúpi herec Vladimír Kobielsky. Už z toho plynie, že pôjde o komorný program a najmä, že bude poeticky ladený. Je Vám blízky tento druh interpretačného umenia, keď sa spája sólový spev, gitara, ktorá je sama o sebe intímnym nástrojom s hovoreným slovom?
S nápadom pridať recitátora prišiel prekvapivo môj manžel, ktorý počúval našu skúšku. Nakoniec som sa tou myšlienkou nadchla. Už pri prvom koncerte bolo jasné, že texty v prebásnení Ľubomíra Feldeka sú skutočné skvosty a celý program krásne osviežili. Táto trojkombinácia je pre mňa veľkým potešením.
Ide o syntézu umení, každý má v programe svoje miesto, je nevyhnutné v takýchto prípadoch precízne dbať o dramaturgiu. Ako vôbec vznikol tento koncept?
Po spomínanom stretnutí s Martinom sme začali diskutovať o možnom repertoári. Prekvapilo ma, že ešte za života Schuberta boli jeho piesne vydávané aj s gitarovým sprievodom. Myslím, že sa nám podarilo zostaviť krásny romantický program, akúsi Schubertiádu, v ktorej sa prenesieme do salónov začiatku 19. storočia.
V tejto súvislosti si spomínam na koncert Nocturno v rámci festivalu Viva Musica! Pre mňa to bol ohromujúci, neopakovateľný zážitok. Človeka až hreje pri srdci, keď počuje interpreta s jasnou deklamáciou, speváka, ktorý chápe nielen obsah, ale vo výraze pretavuje každé jedno slovo. To nie je zase častý úkaz, aby interpret ponímal skladby s hudobnou inteligenciou, zamýšľal sa nad zmyslom a v speve emócie ukázal. Čo pre Vás predstavuje komorný repertoár? Je svojím spôsobom náročnejší ako operný? Musí naň spevák dozrieť?
Komorný repertoár kladie na vás iné nároky a vlastne len pri piesňovom recitáli môžete skutočne odhaliť svoj vnútorný svet. Už samotným výberom piesní dávate najavo, čo je pre vás interpretačne a ľudsky dôležité. Vaše životné skúsenosti sa odrážajú vo vašej interpretácii, ktorá je jedinečná a neopakovateľná pre daný večer. Síce sa človek cíti viac obnažený, ale to je práve čaro komorných koncertov. Asi som do tohto repertoáru dozrela, pretože pôžitok z interpretácie piesní je pre mňa v poslednej dobe podstatne intenzívnejší a obohacujúcejší.
Som dojatá a vďačná za Vaše hodnotenie recitálu Nocturno. Venovala som veľa času výberu piesní i jeho príprave a priaznivá odozva, ktorú dodnes naň dostávam, ma veľmi teší.
Poďme už predtým, ako si predstavíme diela, ktoré odprezentujete, k pamiatkam, v ktorých vystúpite. Prvý koncert bude vo Fričovciach 11. júna v Renesančnom kaštieli. Koncert bude vo Veľkej sále na poschodí, historici predpokladajú, že práve na tomto mieste kedysi znela hudba. Ďalším bude kaštieľ Burg v Považskom Podhradí, 12. júna. No a do tretice to bude Zámok Hlohovec, kde bude Váš koncert 13. júna. Ste s týmito pamiatkami oboznámená? Bol program pripravovaný tak, aby vyhovoval tomuto historickému, ušľachtilému zámockému prostrediu?
Zatiaľ spomínané kaštiele a zámok nepoznám, ale veľmi sa teším na naše malé turné práve kvôli pamiatkam, kde budeme vystupovať. Očakávam, že priestory budú hrať veľkú úlohu pri vyznení koncertu. Piesne som síce povodne vybrala pre koncert v rámci cyklu Hortus Artis v záhrade Domu Albrechtovcov v roku 2022, ale pri úvahe nad dramaturgiou koncertu pre festival Pro musica nostra mi nakoniec vyšiel tento program ako najideálnejší.
Prekvapilo ma, že v rámci koncertov zaznejú aj diela Josepha Kaspara Mertza. Dielo rodáka z Bratislavy, súčasníka Hummela, sa snaží propagovať gitarový festival, ktorý nesie jeho meno. Zatiaľ sú však mnohé súvislosti jeho života neprebádané, gitarový virtuóz bol aj skladateľ, no len málokedy sa stretneme s tým, že jeho diela aj znejú na koncertoch (okrem festivalu). Jeho propagátorom je aj Martin Krajčo – navrhol on Mertzove diela? Ako jeho tvorba dopĺňa dramaturgický oblúk koncertov?
Mertzove diela naozaj navrhol Martin. Pre mňa bol pred našim prvým spoločným koncertom tiež neznámym skladateľom. Krásne doplňuje v programe Schubertove piesne a recitáciu. Som rada, že náš program zaznie aj na gitarovom festivale 27.6. v Klariskách a zavŕši naše tohtoročné Schubertovské turné.
Kľúčovým autorom, ktorého diela budete spievať, je Schubert. Jeho piesňová tvorba patrí medzi to najkrajšie, čo v tejto literatúre môžeme nájsť. Spojenie s prírodou, láskou, sú uňho typickými inšpiráciami, jeho melodické línie sú rozpoznateľné, mimoriadne invenčné. V prvom bloku piatich piesní od Schuberta zaznie známa pieseň Im Frühling (zhudobnená báseň Ernsta Schulzeho) a tiež Frühlingsglaube na text Johanna Ludwiga Uhlanda. Práve táto báseň, Jarná viera, zaznie v recitácii hercov pred uvedením Schuberta. Ako ste postupovali pri výbere piesní a voľbe tých, ktoré sa budú recitovať?
Výber piesní nebol vôbec jednoduchý. Na začiatku som rozložila všetky piesne na náš veľký stôl a bola som nešťastná, že program nemôže trvať aspoň tri hodiny. Bolo mi jasné, že musím vytvoriť okruhy tém. Najskôr som chcela mať štyri bloky podľa ročných období, ale stroskotalo to na zimnej tematike. Téma lásky sa vyskytuje skoro vo všetkých piesňach, takže nakoniec som ako hlavné témy vybrala jar, noc a vodu. A čo sa textov týka, vyberali sme buď priamo texty piesní, ktoré zaznejú, alebo texty, ktoré ich tematicky doplnia. Všetky prebásnil Ľubomír Feldek.
Čo pre Vás osobne Schubert znamená?
Schubert je pre mňa základ piesňovej literatúry. Cez neho som našla zaľúbenie v piesni.
Je náročné interpretovať jeho piesne s požadovaným výrazom, dikciou a dynamikou…?
Nie je to náročnejšie než iný repertoár. Tieto požiadavky musíte plniť vlastne vždy. Od čoho však jeho piesne podľa mňa musia byť oprostené, je operný pátos.
Večernou piesňou od Mertza sa dostaneme k inej atmosfére – tomu je prispôsobený aj ďalší blok piesní od Schuberta. Prináša pokojnú, večernú atmosféru v romantických „nokturnách“. Aké to budú piesne a ako podporujú atmosféru a dramaturgiu koncertov na zámkoch?
Téma noci je mi stále veľmi blízka. V našom programe prináša skľudnenie a kontrast k prvej, jarnej časti. Vybrala som päť piesní; Ins stille Land, Romanze, Im Heine, Wanderers Nachtlied a An die Nachtigall. Každá pieseň má úplne inú atmosféru, ale zároveň vnímam veľký oblúk, ktorý ich aj spolu s dvomi recitovanými textami krásne spája.
Medzi známymi dielami, ktoré sa ozvú na koncerte, bude aj Nočná pieseň pútnika na text Goetheho. Zaujímalo by ma, ako sa zmenia farby tejto skladby, keď sa zrazu neozve nízko posadený mužský hlas a klavír, ale jasný, svietivý soprán a gitara. Čo nové toto spojenie piesňam prináša?
S touto piesňou sa zaoberám naozaj dlho. Krátko po skončení štúdia sa mi dostala do repertoáru a vlastne ani neviem ako. Nebola to láska na prvé počutie, ale niečím ma zaujala. Dnes už viem, že je to Goetheho dokonalý text a Schubertova geniálna hudba. Je to kratučká pieseň, vlastne iba pár taktov, ktorým musíte dať obsah. Aj s Martinom sme sa jej venovali najviac zo všetkých piesní. Je to zvláštne. Vždy, keď na nej pracujem, objavujem niečo nové a v tom okamžiku zároveň viem, že to nabudúce už nebude fungovať.
Nemôžeme obsiahnuť všetok repertoár koncertu, len to, že skladby boli starostlivo vyberané, tvoria logickú líniu, ich romantický charakter ich predurčuje na koncert v historickom prostredí. Aká je Vaša osobná pozvánka pre publikum?
Srdečne pozývam všetkých poslucháčov na výlet s romantickou piesňou do kvitnúcich záhrad, do hlbokých lesov, na vrcholky hôr, k žblnkajúcim potôčikom, do výšok za štebotajúcimi vtákmi, alebo za ružou, ktorá obžalovala slnko.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
