Rozlúčka so starým rokom nemusí nevyhnutne znamenať celodenné pojedanie jednohubiek a sledovanie opozeraných programov v televízii. Naša redakcia má pre vás tip: zájdite si na balet Beatles Go Baroque.
Beatles Go Baroque je pôvodným slovenským projektom, pod ktorý sa podpísal slovenský skladateľ Peter Breiner a piati choreografi. Impulzom k vytvoreniu komponovaného predstavenia bola hudba Petra Breinera, ktorý počas posledných desiatich rokov spolupracoval s poprednými svetovými divadlami a štúdiami ako dirigent, skladateľ, aranžér a klavirista. K najúspešnejším nahrávkam patria práve jeho barokové skladby od Beatles, ktoré sa umiestňujú na popredných miestach v rebríčkoch predajnosti a vysielanosti na celom svete. Breinerovo Concerto Grosso v štýle Johanna Sebastiana Bacha prináša v barokovej podobe nesmrteľné hity Beatles, pretlmočené do súčasnej pohybovej reči. Ide o projekt, ktorý Breiner vydal už v roku 1993, neskôr v reedícii v roku 2000. Obsahoval len štyri koncerty, no pre balet SND a špeciálne pre túto inscenáciu skladateľ vytvoril aj piaty koncert, ktorý nahral s viacerými vynikajúcimi slovenskými sólistami.
Ide už o tretiu skladateľovu spoluprácu so Slovenským národným divadlom a hudbu, ktorú skomponoval, aj sám s orchestrom naštudoval. Legendárne, nesmrteľné hity kapely Beatles upravil do barokovej formy concerto grosso. Inšpiroval sa pritom velikánmi ako Bach či Händel. Balet Beatles Go Baroque je inscenáciou, ktorú tvorí päť samostatných koncertov. Choreografiu na ne postavili Reona Sato, Andrej Petrovič, Glen Lambrecht, Adrian Ducin a Igor Holováč.
Choreografiu na prvú baletnú epizódu Fool on the Hill na hudbu Beatles Concerto Grosso No. 1 (in the style of Händel) vytvorila choreografka a režisérka Reona Sato. Mikropríbeh Michelle je dielom Andreja Petroviča na hudbu Beatles Concerto Grosso No. 4 a predstavuje komorný príbeh dvoch žien, ktoré na javisku tvoria protipól. Ďalšie dielo – Resemblance of Femininity Glena Lambrechta na hudbu Beatles Concerto Grosso No. 2 (in the style of Vivaldi) predstavuje oslavu ženských daností. Choreograf Adrian Ducin vytvoril dielo Eight Days a Week na Beatles Concerto Grosso No. 3 (in the style of J. S. Bach). Piata, záverečná epizóda Yesterday… dnes a zajtra na hudbu Beatles Concerto Grosso No. 5 je postavená na choreografiu skúseného choreografa a baletného majstra Igora Holováča.
A ako sám autor hudby, ktorý za týmto projektom stojí, komentuje vznik inscenácie? „Niekedy v polovici 80. rokov minulého storočia ma oslovil legendárny zakladateľ a vedúci Slovenského komorného orchestra Bohdan Warchal, aby som pre nich napísal nejaké úpravy popových piesní, najlepšie Beatles, ktoré by mohli hrať. Výzvu som prijal a napísal som Beatles Concerto Grosso – päť piesní od Beatles, kombinované s Händlovým Concertom grossom op. 6, č. 1. Partitúra potom ležala asi rok vo Warchalovej skrini a nič sa nedialo, tak som oslovil ďalší komorný orchester, Capella Istropolitana, či by nemali záujem. Záujem mali, a dokonca zorganizovali ďalšiu legendu, Libora Peška, aby dirigoval nahrávku v Československom rozhlase. Pomerne zložitými cestami cez Slovart, veľtrh v Cannes a slovenského obchodníka s hodinkami v Paríži sa kazeta s touto nahrávkou dostala do rúk producentov v EMI, ktorí ma vyzvali, aby som napísal ďalšie tri concertá a dvadsať takto upravených pesničiek sa v roku 1987 ocitlo na LP vydavateľstva EMI. Album bol dokonca zmixovaný a mastrovaný v Abbey Road Studios,“ komentuje skladateľ začiatky tohto projektu, kedy ešte netušil, že sa jeho úpravy piesní od Beatles dostanú o niekoľko desiatok rokov neskôr na javisko SND a dokonca v podobe baletného predstavenia.
Za vyše tridsať rokov existencie tohto projektu sa predalo takmer trištvrte milióna nosičov a počet streamov a stiahnutí je veľmi ťažko určiť, najmä v dôsledku existencie tisícok pirátskych stránok a neautorizovaných videí. „Verejné predvedenia sú tiež už v štvorciferných číslach doslova po celom svete a pred vznikom predstavenia, ktoré dnes uvidíte, bolo vytvorených niekoľko desiatok ďalších choreografií na svetových pódiách vrátane American Ballet Theatre či Houston Ballet. Po tridsiatich rokoch som sa rozhodol upraviť ďalších 23 pesničiek pre album Beatles Go Baroque Again.“ Diváci Slovenského národného divadla sa teda stali prvými, ktorí mali možnosť spoznať jednu zo siedmich častí v rámci baletu Beatle Go Baroque. „Som veľmi rád, že sa projekt BGB širokým oblúkom vracia po desaťročiach na miesto svojho vzniku a že sa na realizácii jeho slovenskej baletnej podoby môžem aj osobne zúčastniť,“ povedal počas premiéry baletu autor hudby Peter Breiner.
Faktom je, že Beatles nikdy nevyšli z módy. Spája sa s nimi istá nostalgia, ich hity poznajú rôzne generácie. Ako sa uvádza v bulletine k predstaveniu: „Hoci naše vlastné pravdy o hrdinoch našej mladosti môžu neraz vyznieť až ikonoklasticky, druhým dychom treba priznať, že tieto známe melódie vonkoncom neutrpia úpravou à la Bach či Vivaldi. Preodeté do klasického šatu znejú ešte nostalgickejšie, akoby ich zveľadila časom overená alchýmia. Tak ako v prípade Mozarta, akokoľvek nepravdepodobné je „preoblečenie“, melódie sa ukazujú ako nezničiteľné, akoby sme nanovo počúvali zanedbaného Delia: tieto obľúbené piesne zbavené slov si naďalej zachovávajú schopnosť prenášať hory. Beatles Go Baroque je anachronické putovanie, magické tajomné putovanie, Magical Mystery Tour, zodratými partitúrami Lennonových a McCarnteyho spevníkov.“
Concerto Grosso č. 1 v štýle Georga Fridericha Händla nachádza svoju predvídateľnú, umne zvolenú Predohru (Skladba 1) v She Loves You. Nahrávka Veľkej štvorky z júla 1963, na strane A štvrtého singla sa vzápätí stala hrdou hymnou popartu swingujúcich 60. rokov 20. storočia, rozhodne nebojovým vojnovým výkrikom generácie, ktorá sa odovzdala spontánnosti moci kvetov, psychedélii, kyseline a yeah yeah hudbe.
Peter Dempsey ďalej k hudbe využitej v inscenácii Beatles Go Baroque uvádza: „Prvé husle sú tiež efektívne využité v Concerto Grosso č. 2, à la Antonio Vivaldi, kde dominujú husle. Sólo husle sa používa na vyjadrenie tém v Girl (Skladba 7 – v obdivovanom čísle z Rubber Soul, ktoré vyšlo v Británii v decembri 1965 a v USA v roku 1987) a z 1 Love Her (Skladba 8) – isté barcarolle, ktoré ponúka tichý oddych od v podstate ťažkej témy A Hard Day’s Night (júl 1964). Revidovaný titul tohto singla sa stáva predohrou (Skladba 6). Nepriamo inšpirovaná Johnovými dvoma kvázi autobiografiami In His Own Write a Spaniard ln The Works – a s lyrickým kreditom, o ktorý sa delí s Paulom – Paperback Writer (Skladba 9). Je klasickou stránkou ako singla, tak i LP Past Masters 2 (marec 1968). Reflektujúc Lennonov ironický úškrn, ktorým odmieta svoj vlastný talent reči, jeho bodrosť sa zvyšuje nadstavenými barokovými rytmami. Koncert uzatvára Help (Skladba 10 – titulný singel z LP albumu Beatles z roku 1965). Komponované v tradičnom štýle kontrastných kombinácií hudobných nástrojov v každej časti, najslávnejšie Concerti Grossi Brandeburských koncertov (1721) Johanna Sebastiana Bacha sú č. 2, 4 a 5.“
Beatles Concerto Grosso č. 3 sa riadi rovnakým vzorcom s ustavične prítomnou sólo flautou a s dôstojnými rytmami starých tancov, ktoré bežne nachádzame v klasických suitách. Svojím bojovým tempom a fugálnymi tutti pre sláčikový orchester vytvára The Long and Winding Road (1970; Skladba 11) prirodzene významnú Predohru, zatiaľ čo Eight Days a Week (Skladba 12 – z Beatles For Sale, december 1964) tu uvedené ako Rondo ponúka vhodný bezstarostný kontrast k dojímavej She’s Leaving Home (Skladba 13 – zo Sgt. Pepper, jún 1967, tu štylizovaná ako starý španielsky tanec Sarabande). Koncert uzatvárajú We Can Work it Out (Skladba 14 – z Past Masters 2, marec 1968, tu podané v tempe Bourrée či gavotte), Hey, Jude (Skladba 15, teraz dychové a variácie pre flautu v tempe polonézy, no pôvodne titulný singel albumu z mája 1979, ktorý bol prv v Beatles Past Masters 2) a Yellow Submarine (hravý, psychedelický výlet z albumu Revolver, august 1966 – v štýle Badinerie). Ak aranžér tvoril majúc na mysli nejakého konkrétneho starého majstra, Concerto Grosso č. 4 je pravdepodobne v štýle Arcangela Corelliho. Tak ako v Concerto č. 1, prevláda tu violončelo ako sólový nástroj, okolo ktorého sa striedajú či žiaria ostatné nástroje. Peter Dempsey vyzdvihol aj jediný titul od Georga Harrisona, ktorý je v projekte zaradený: Od predohry Here Comes the Sun vytvára striedanie niekoľkých nástrojov s celým orchestrom vzorec, ktorý sa ďalej prelína v Michelle (Rubber Soul, december 1965, tu sa začína i končí rozhodná fugálna tutti pre sláčikové nástroje), Goodnight (pôvodne záverečný single 2 LP The Beatles – november 1968, ktorého efektívnosť vzniká vďaka zádumčivej sólo pasáži pre husle) až po Carry That Weight (1969), čím sa dostávame späť k Abbey Road, „kde sa to všetko začalo“.
Inscenačný tím
Choreografia: Reona Sato, Andrej Petrovič, Glen Lambrecht, Adrian Ducin a Igor Holováč
Hudba: Peter Breiner
Scéna: Milan Ferenčík
Kostýmy: Peter Čanecký
Hudobné naštudovanie: Peter Breiner
Dirigent: Peter Breiner, Peter Valentovič
Zdroj: Balet SND – správa bola upravená redakciou mojakultura.sk
Zdroj foto: Balet SND Peter Brenkus
